Poľsko je jediná krajina, ktorá sa odmietla pripojiť k ambicióznemu plánu EÚ dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. Napriek obrovskému znečisteniu ovzdušia tak Poľsko ostáva poslednou uhoľnou mocnosťou.

Dominancia uhlia

Severný sused Slovenska sa vo svete aktuálnych energetických trendov nachádza v nepriaznivej situácii. Vlani pochádzalo viac ako 70 percent výroby poľskej energie zo spaľovania čierneho a hnedého uhlia. Tamojší uhoľný priemysel pritom musí čeliť veľkým hrozbám.

Veľká časť uhlia potrebného na chod poľských elektrární pochádza zo Spojených štátov amerických, z Kolumbie, Južnej Afriky alebo z Ruska. Domáca produkcia pre vyššiu cenu často končí na obrovských skládkach.

Každá nová vláda priniesla pro-
gnózy, ktoré predpovedali stabilizáciu či mierny rast ťažby čierneho zlata. Realita je však iná. Oproti predpokladom z roku 2004, ktoré v roku 2019 predvídali ťažbu na úrovni 82 miliónov ton uhlia, sa ho vyťažilo iba 62 miliónov ton.

Všemocné odbory

Klinec do truhly poľského uhlia zatĺkajú ľudia, ktorým na jeho prežití záleží najviac – banícke odbory. Vysoké platy a odmeny, špeciálne prídavky a štrnásty plat neodrážajú rentabilitu baní, ale silu odborov. Ak niektorá baňa dosiahne aký-taký zisk, jeho veľká časť ide do zamestnaneckých výhod a bonusov namiesto nevyhnutných investícií zvyšujúcich efektivitu a znižujúcich náklady ťažby.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa