Rok 2025 ešte neskončil ani prvú polovicu, no už teraz vyzerá ako učebnicový príklad extrémnej volatility, ktorú poháňa politika – od trhov cez makroekonomické naratívy až po medzinárodné vzťahy. Otázka znie: Sme svedkami rozkladu amerického vnútorného aj globálneho poriadku alebo je to len hrboľatá cesta k užitočnej prestavbe? Index S&P 500 balansoval na hrane medvedieho trhu, no vrátil sa a zatiaľ rokom prechádza bez zásadnej zmeny. Dlhopisové výnosy lietajú nahor a nadol, čo odráža prudko kolísajúce makrovýhľady. Recesné riziko v USA vzrástlo z menej než desať percent na začiatku roka takmer na 70 percent v apríli a o mesiac neskôr opäť kleslo pod 40 percent.
USA nie sú len najväčšou ekonomikou sveta – ich inštitúcie, trhy a globálna rezervná mena robia z krajiny kotvu celého systému. Vývoj v Amerike sa preto nikdy neobmedzí len na jej hranice. Nie div, že indexy neistoty medzi firmami a domácnosťami lámu rekordy. Ako poznamenal komentátor Bloombergu Justin Fox: „Neistota ešte nikdy nepôsobila tak neisto.“ Hlavným zdrojom nepokoja je premenlivá colná politika USA, ktorá vyvolala reakcie ďalších systémovo významných krajín. No obchod nie je jediný problém. Keď USA aj iné krajiny posúvajú hranice dlhov a deficitov, do hry sa vracajú „bond vigilantes“ – investori striehnuci na fiškálnu nedisciplinovanosť. Dôsledkom je narušenie zaužívaných korelácií medzi akciami, dlhopismi a dolárom. A pokusy o štátne reformy zatiaľ priniesli viac otázok než odpovedí. V tejto dynamike sa formuje široké spektrum názorov medzi ekonómami. Niektorí vidia nedávne zníženie napätia v obchodných vzťahoch s Čínou ako signál zmeny v prístupe administratívy Donalda Trumpa – vraj motivovaný obavou z „prázdnych regálov“. Iní to považujú len za taktický oddych pred ďalšou vlnou sporov. Podobne rozdelené názory panujú pri obchodných vzťahoch s EÚ. Hrozba 50-percentných ciel na dovoz z Únie sa podľa jedných javí ako začiatok deštruktívnej eskalačnej špirály, podľa druhých ide o súčasť známej taktiky „eskalovať, aby bolo z čoho ustupovať“ – najmä vzhľadom na odklad pôvodného termínu opatrení.
V pozadí týchto diskusií stojí zásadná otázka: Zažívame trvalú zmenu globálnej ekonomiky alebo ide len o výkyv podobný pandemickému, po ktorom sa svet do veľkej miery vrátil do pôvodných koľají? Na odpoveď vplýva päť kľúčových faktorov. Prvým sú clá a obchodná stratégia. Súčasný vývoj môže naznačovať, že hlavným cieľom USA je nastoliť férovejší globálny obchodný systém cez stratégiu „napätie – uvoľnenie“. Ak to platí, iné priority ako zvyšovanie príjmov do rozpočtu či repatriácia výroby môžu postupne ustúpiť do pozadia. Druhým faktorom bude trh s dlhopismi. „Dohliadači na dlhopisy“ už vytlačili ich výnosy na nové výšky, v Japonsku až na historické maximá. Vysoké výnosy môžu fungovať ako brzda verejných výdavkov, no zároveň zvyšujú zraniteľnosť trhov a ekonomík voči náhlym otrasom v nákladoch na obsluhu dlhu – nielen pre vlády, ale aj pre firmy a domácnosti. Tretím problémom je konflikt medzi ekonomickými a bezpečnostnými záujmami. Za colnými spormi sa skrýva mocenský zápas medzi „holubicami“ preferujúcimi ekonomickú stabilitu a dohodu a „jastrabmi“, ktorí uprednostňujú tvrdší postup proti Číne aj za cenu krátkodobých obetí. Víťaz tohto zápasu zatiaľ nie je jasný.
Štvrtou otázkou je reakcia ostatných krajín. Turbulencie vyvolané politikou USA nútia mnohé štáty prehodnocovať svoju dlhodobú orientáciu na dolárový obchodný systém. Oslabená dôvera by mohla urýchliť vývoj alternatívnych platobných a obchodných mechanizmov. Posledným faktorom je správanie firiem. Ostáva otázne, či podniky využijú súčasné obdobie len na doplnenie zásob alebo sa pustia do hlbšej reorganizácie. Veria, že clo prehodia na spotrebiteľa? A mení sa ich pohľad na kapitálové investície? Pri širšom pohľade je zrejmé, že clá nie sú príčinou súčasnej ekonomickej neistoty – sú len urýchľovačom hlbších štrukturálnych zmien. Tradičné nástroje hospodárskej politiky oslabujú posuny v globálnom obchode, diverzifikácia dodávateľských reťazcov a rastúci dôraz na odolnosť namiesto efektivity.
Bezpečnostné a vnútropolitické priority čoraz viac potláčajú ekonomickú logiku. A dôvera v inštitúcie – národné aj multilaterálne, je čoraz krehkejšia. V tomto širšom kontexte sa črtajú dva možné scenáre. Môžeme smerovať k recesii, stagflácii a rozdrobeniu globálnych systémov. Alebo vstupujeme do obdobia prestavby v duchu Reagana a Thatcherovej – s vyššou produktivitou, menšími deficitmi, so spravodlivejším obchodom a stabilnejším platobným rámcom. Aj najväčší optimisti však priznávajú, že pravdepodobnosť priaznivého vývoja neprevyšuje 50 percent. Dovtedy si svet bude musieť uchovať odolnosť a flexibilitu, aby bol pripravený na úplne odlišné budúce scenáre.
© Project Syndicate 2025, www.project-syndicate.org
Americká zahraničná pomoc je preč, kontroverzie ostávajú
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
