Nízkoenergetické, pasívne domy či domy s nulovou energetickou spotrebou. V posledných rokoch pribúdajú aj na Slovensku, hoci nie až toľko, koľko by si štát či podporovatelia tohto trendu želali.

Podiel novostavieb v energetickej triede A, do ktorej spadajú aj nízkoenergetické a pasívne domy, dosahoval v minulom roku pätinu z celkového počtu novostavieb. Podľa údajov portálu Budovy pre budúcnosť sa ich vlani postavilo len niečo viac ako 2 600. Oproti krajinám ako Nemecko a Rakúsko, kde sa tieto úsporné domy stavajú už desiatky rokov, je to málo. Trend je však stúpajúci. Na porovnanie, pred desiatimi rokmi sa takto postavili na Slovensku len tri stovky domov ročne.

Záujem o nízkoenergetické domy nie je vyšší najmä preto, lebo mnoho ľudí aj stavebných firiem sa na stavbu domu pozerá len zo svojho krátkodobého hľadiska. Prvým ide o to, aby postavili dom čo najlacnejšie, druhým o to, aby bol dom predajný a priniesol zisk. Na ťažko uchopiteľnú energetickú efektívnosť a úspory v horizonte desiatok rokov nemyslí každý. Pritom vlastniť úsporný dom sa naozaj oplatí, hoci nejde len o peniaze.

Drevený ekonomický dom v Záhorskej Bystrici
Neprehliadnite

Drevodomy stále bojujú s predsudkami, napriek tomu ich pribúda

Pasívne zisky sa rátajú

TREND oslovil viacero architektov, ktorí majú skúsenosti so stavbou najmä pasívnych domov. Všetci sa zhodujú v tom, že tieto domy majú budúcnosť nielen pre ekologických nadšencov či bohatších ľudí, ale aj pre bežné rodiny, ktoré myslia do budúcnosti.

Pasívne domy fungujú vďaka tomu, že dom získava energiu na svoje fungovanie z okolia a najmä z obnoviteľných zdrojov energií. Stačí dodržať niekoľko dôležitých stavebných pravidiel.

Dom by mal byť v prvom rade kvalitne izolovaný a mal by mať dobrú orientáciu na juh. Vďaka tomu v zime oknami získava teplo zo slnka, ktoré vyhreje interiér. Na druhej strane by mali byť okná dostatočne izolované, aby zabraňovali úniku tepla.

„Zároveň sa pasívny dom v lete chráni pred prehrievaním presahom konštrukcií, ako je strecha, balkón či pergola. Nízke zimné slnko pustí dnu, ale letné odtieni,“ vysvetľuje Jakub Mikula, architekt z firmy Vize Ateliér, ktorá sa venuje navrhovaniu pasívnych domov.

Podpora štátu

Významnú rolu v podpore výstavby energeticky úsporných stavieb hrá osveta nadšencov, architektov, ale aj sprísňovanie legislatívnych požiadaviek zo strany štátu a priame dotácie na zelené technológie. Štát napríklad v minulosti poskytoval dotácie na tepelne čerpadlá či slnečné kolektory a na zatepľovanie domov.

 

Niektoré opatrenia prijaté v minulosti nefungovali ideálne. Napríklad v prípade tepelných čerpadiel sa výška dotácie odvíjala od ich výkonu, čo nebolo šťastné riešenie. Platilo, že čím vyšší výkon má čerpadlo, tým bola dotácia vyššia. Pri takto nastavenom finančnom mechanizme bolo lepšie postaviť dom s nehospodárnou prevádzkou a získať radšej vyššiu dotáciu na tepelné čerpadlo.

 

„Pri budovách v triede A0 a pasívnych domoch postačuje na pokrytie tepelnej straty domu s podlahovou plochou približne 150 štvorcových metrov výkon len dva až tri kilowatty, čo je pätina v porovnaní s doterajšou výstavbou,“ vyčísľuje Dušan Valášek z firmy Corwin. Od januára 2021 budú musieť všetky novostavby navyše spĺňať štandard takmer nulovej potreby energie (energetickej triedy A0). Odborníci síce mierne pochybujú, či je to reálne splniť, ale tlaky od štátu na stavbárov vítajú.

 

„Osveta a motivačné nástroje zo strany štátu sú dôležitou súčasťou podpory, ale architekti, projektanti a stavebné firmy sú skupinou, ktorej vplyv na rozhodovanie o ambicióznejšej výstavbe sa do značnej miery podceňuje,“ myslí si Richard Paksi, analytik portálu Budovy pre budúcnosť. A stavebníci, teda budúci majitelia domov, ich pri rozhodovaní o podobe ich budúceho domu počúvajú.

Pasívny dom človek nespozná na prvý pohľad. Zvyčajne majú úsporne jednoduché tvary, ako je kocka bez rôznych výklenkov či, nebodaj, vežičiek. Jeho hodnota spočíva nielen v energetickej efektívnosti, ale aj vo vysokom komforte bývania a dlhodobo nízkych prevádzkových nákladoch.

Manželia Rastislav a Ivana Takáčovci uvažovali o pasívnom dome už dlhšie. Ich prvou motiváciou bola ekologická stránka, ale úlohu pri rozhodovaní zohralo aj energetické hľadisko. „Od pasívneho domu očakávame lepšiu energetickú bilanciu aj vyššiu kvalitu bývania,“ vysvetľuje R. Takáč, ktorý sa rozhodol na pasívny štandard prebudovať starší dom v Modre.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa