Podpredseda mimoparlamentnej strany Spolu vníma predvolebné sociálne opatrenia vlády ako čisté zúfalstvo a upozorňuje na ich absurdné dôsledky. Zvýšený rodičovský príspevok nielenže zníži celkový príjem najchudobnejších rodín, ale zároveň zlikviduje záujem o príspevok na starostlivosť o dieťa, čím sa ešte viac prehĺbi diera v štátnom rozpočte.

V roku 2017 ste sociálny balíček vlády označili za nepožívateľnú zmes politického marketingu. Teraz je to inak?

Dnes je to už čisté zúfalstvo. Je jasné, že táto vládna koalícia končí a nepomôže jej už žiadny balíček. Je len veľká škoda, že sa takto ešte prehĺbi deficit štátneho rozpočtu, ktorý pôvodne mal byť konečne vyrovnaný. Je však jasné, že sa to nepodarí a diera bude zhruba jedno percento, čiže sme tam, kde sme boli pred tromi-štyrmi rokmi.

Nie sú tam aj nejaké dobré veci? Napríklad zníženie sadzby dane pre firmy s obratom do stotisíc eur?

Ak dovolíte, najprv by som v daňových otázkach začal zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane pre fyzické osoby. Vo výsledku tak ľudia budú platiť nižšiu daň, čo oceňujeme. V našom programe dokonca nájdete návrh, aby nezdaniteľná časť kopírovala výšku minimálnej mzdy po odrátaní sociálnych odvodov. Takže ak je dnes minimálna mzda 520 eur, nezdaniteľná časť by mala byť zhruba na úrovni 450 eur mesačne. To je ešte viac, ako dnes navrhuje Most-Híd v rámci sociálneho balíčka. Háčik je však v tom, že nemôžete len tak prísť a hodiť nejaký návrh na stôl.

Čo vám tam konkrétne chýba?

Nie je to koncepčne pripravené, nie je to vládny návrh, neprešlo to cez medzirezortné pripomienkové konanie a nemohli sa k tomu vyjadriť samosprávy, ktoré to teraz robia dodatočne.

Samosprávy namietajú, že im to zoberie z rozpočtov 150 miliónov eur ročne. Vaša strana by však išla touto cestou ešte razantnejšie. Stojíte teda v tomto spore na strane Mosta-Híd?

Nie, my sme sa pri hlasovaní o tomto návrhu zdržali. Druhým dychom totiž dodávame, že financovanie samospráv by sa malo nastaviť inak. Ich podiel by sa mal vypočítavať z daňového mixu, nielen z dane z príjmov fyzických osôb. Mali by teda dostať určitú časť aj z dane právnických osôb, DPH a zo spotrebnej dane. Potom by ich zníženie dane pre fyzické osoby tak výrazne nepostihlo. Zároveň by však každému zodpovednému politikovi mala v takejto situácii blikať kontrolka, ktorá mu pripomenie, že jeho ambíciou by mal byť vyrovnaný rozpočet. Takže ak chcete znížiť nejaké dane, treba sa zamyslieť nad tým, či vieme škrtnúť aj nejaké štátne výdavky alebo prísť s nejakými inými daňami.

Aké nové dane by ste chceli zaviesť vy?

Určite budeme v

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa