Dokážeme zachrániť tisícky životov ročne. Projekt môže zmariť politika

Spoločne s popredným onkológom Štefanom Korcom sme sa rozprávali o prínosoch umelej inteligencie a jej využití v ceste pacienta. Unikátny systém by mohol ročne zachrániť tisícky životov onkologických pacientov a ušetriť stámilióny eur. Financovať by sa mohol z európskych peňazí.

Ako je na tom Slovensko v oblasti onkologických ochorení?

Situácia je veľmi zlá až neudržateľná. V posledných rokoch sa Slovensko umiestňuje na najvyšších priečkach v úmrtnosti na onkologické ochorenia. Na Slovensku zomiera každý rok na stotisíc obyvateľov zhruba o 50 ľudí viac, než je priemer Európskej únie. Pritom Česká republika, s ktorou sme boli v štatistikách narovnako, sa v úmrtnosti umiestňuje pod európskym priemerom. My sme, bohužiaľ, vysoko nad ním. Na Slovensku každý rok zomrie o 2 500 ľudí viac, ako je priemer Európskej únie, na onkologické ochorenia. To je smutné.

Prečo sa Slovensko v týchto štatistikách prepadáva?

Dôvodov je viacero. Samozrejme, veľa sa hovorí o financovaní systému zdravotníctva. Česká republika vydáva v zdravotníctve na osobu na rok viac než 2 600 eur v prepočte, kým Slovensko iba niečo vyše 1 400 eur. My si za tých 1 400 eur, samozrejme, nemôžeme kúpiť toľko zdravotnej starostlivosti ako v Českej republike. Po druhé je to nedostatok lekárov. Vieme, že máme veľký nedostatok lekárov a zdravotníkov. Dáta hovoria o tom, že do konca tohto desaťročia, teda do roku 2030, by mali na svete chýbať štyri milióny zdravotníckych pracovníkov. To je obrovské číslo. Po tretie je to suboptimálny manažment. Manažment pacienta by mohol byť lepší. Vieme, že peňazí viac nie je a ani tak skoro nebude. Lekárov je málo a tak skoro ich viac takisto nebude. Preto sme sa v Onkoaliancii zamerali práve na spomínaný manažment, ktorý nám objektívne zlyháva.

Viete to vysvetliť?

Konkrétne mám na mysli cestu onkologického pacienta od všeobecného lekára až po onkológa, ktorý rozhoduje o liečbe. Časový interval od prvých príznakov po začiatok liečby sa na Slovensku pohybuje až na úrovni 180 dní, čo je šesť mesiacov. V Českej republike sa pacient dostane k liečbe od prvých príznakov do 60 až 70 dní. A v Holandsku a Dánsku dokonca do 30 až 40 dní. Vieme, že Slovensko nedobehne ani Holandsko, ani Dánsko, ale aspoň k Českej republike by sme sa chceli priblížiť. Preto prichádzame s projektom, kde nám umelá inteligencia dokáže pomôcť v manažmente pacienta tak, aby sa tento interval skrátil zo 180 dní aspoň na 80.

Ako a kde v manažmente onkologického pacienta môže vstupovať umelá inteligencia?

Pred tým, ako pacient príde k všeobecnému lekárovi, doma si vyplní elektronický formulár. Ak doma nemá prístup na internet, pomôže mu zdravotnícky personál v čakárni u lekára. V okamihu, keď pacient vstúpi do pracovne lekára, ten už má celú anamnézu pacienta, a tak sa nemusí pýtať spoza obrazovky na podrobné informácie. Systém lekára zároveň automaticky upozorní na podozrivé príznaky. Keď lekár pacienta vyšetruje, umelá inteligencia dokáže vytvoriť zmysluplný obsah a zapísať hovorené slovo do zdravotnej dokumentácie. Systém následne na základe fyzikálneho vyšetrenia a laboratórnych výsledkov lekárovi vygeneruje najpravdepodobnejšiu diagnózu a odporučí ďalší postup. Napríklad vyšetrenie u špecialistu. Na Slovensku je veľkým problémom čas, za ktorý sa pacient dostane od všeobecného lekára k špecialistovi. Priemerne to trvá aj 90 dní. To je obrovská strata času, ktorú vďaka systému môžeme ušetriť.

Akým spôsobom?

Podľa predbežných konzultácií so zdravotnými poisťovňami môžem potvrdiť, že tieto majú záujem bonifikovať špecialistov, ktorí by systém využívali a vysokorizikovým pacientom ponúkli skorší termín vyšetrenia.

Na Slovensku sa však dlho čaká aj na CT vyšetrenia, ktoré sú pri onkologických ochoreniach nevyhnutné.

Náš systém ponúka prednostné vyšetrenie pre akútnych pacientov s podozrením na onkologické ochorenie aj pri zobrazovacích vyšetreniach. So zdravotnými poisťovňami máme rovnako predbežnú dohodu, že rizikovým pacientom budú môcť všeobecní lekári pri určitých kritériách vypísať CT vyšetrenie. Takto pacient reálne ušetrí niekoľkomesačné čakanie a k špecialistovi príde už s opísaným CT. Zároveň to ušetrí čas špecialistovi, ktorému systém vygeneruje spracovanú správu s nálezmi a ďalším odporúčaním. Keď sú všetky vyšetrenia hotové a potvrdí sa onkologické ochorenie, pacient prichádza ku klinickému onkológovi. Systém mu dokáže spracovať všetky nálezy, definovať anamnézu a odporučiť optimálnu liečbu. Samozrejme, je na lekárovi, ako s týmto odporúčaním naloží a aký postup zvolí. Systém však ponúkne aj citácie z literatúry, na základe ktorých svoje odporúčanie sformuloval. Systém tak lekárovi slúži ako starší partner, ktorý má zvládnuté obrovské množstvo informácií. Vieme, že dobrý lekár prečíta možno 50 publikácií za rok. Systém ich ponúkne 50-tisíc, urobí prehľad a navyše ich koordinuje s odporúčaniami európskej aj americkej onkologickej spoločnosti a so Slovenskou onkologickou spoločnosťou.

Verejnosť však systémom, ktoré využívajú umelú inteligenciu, často nedôveruje.

Podotýkam, že ide o pomocný nástroj pre lekára a lekárov nikdy nenahradí. Často sa ma ľudia pýtajú, ako si majú predstaviť túto umelú inteligenciu. Snažím sa im to vysvetliť nasledujúcim spôsobom. Dostali sme sa do bodu, keď vedci opísali, akým spôsobom náš mozog pracuje, ako sú prepojené neurónové siete. Máme napodobeninu ľudského mozgu, systému ľudského myslenia. To, čo v našej mozgovej kôre prebieha, dokážeme znásobiť a rozšíriť obrovskými silnými počítačmi. Takto dokážeme spracovať obrovské množstvo dát a rýchlo sa dostať k výsledku. Dá sa to chápať tak, ako keď ľudia kosili políčko ručnými kosami, kým kombajn dokáže pokosiť obrovské lány.

Nakoľko presný je systém?

Vieme, že medzi dobrými patológmi je odchýlka zhruba desať percent pri čítaní patologických nálezov, pretože tu vstupuje ľudský faktor. S asistenciou nášho systému sa odchýlka pohybuje na úrovni jedného až 1,5 percenta, čiže je výrazne nižšia.

Bol tento systém odskúšaný?

Ako celok nie vzhľadom na to, že je vo vývoji. No jednotlivé komponenty boli otestované u nás aj v zahraničí s pozitívnymi výsledkami. Napríklad rozhodovanie o liečbe si vyskúšali aj naši poprední onkológovia. Aj ich predbežné skúsenosti sú pozitívne. Formálne protokolárne skúšanie celého systému v širšom meradle ešte iba pripravujeme. Samozrejme, sme veľmi opatrní, aby sme neporušili práva pacientov a ochranu ich osobných údajov.

Koľko ľudských životov by tento systém dokázal ročne zachrániť na Slovensku?

Mohli by sme znížiť úmrtnosť na onkologické ochorenia zhruba o 30 percent skrátením času a zlepšením záchytu. Štatisticky to vychádza 4 600 pacientov ročne. Celý systém však nespustíme naraz jedným čarovným prútikom. Bude to rok, možno dva. Ale toto je potenciál nášho systému. Umelá inteligencia sa stáva súčasťou nášho života. Je iba otázkou času, kedy jej dovolíme, aby nám pri práci pomáhala. Človeka a lekára nikdy nenahradí. No môže byť mimoriadne osožná a reálne zachrániť život človeka.

Koľko finančných zdrojov dokáže systém prakticky ušetriť?

Predpokladáme, že keď systém spustíme, zníži úmrtnosť. A prinesie nielen obrovskú priamu úsporu pri medicínskych postupoch tým, že sa vynechajú duplicitné vyšetrenia, že sa budú liečiť prípady v skorých štádiách, keď je liečba menej nákladná. No systém má obrovský prínos aj v rámci zvýšenia produktivity a zníženia nákladov v invalidite. Ak zohľadníme tieto tri faktory, ročne môžeme ušetriť v štátnom rozpočte 600 až 900 miliónov eur.

Ako by sa Slovensko dokázalo k takémuto systému dostať?

Veľmi dobrá otázka. Spísali sme žiadosť o grant, ktorým by sme sa k tomu vedeli dopracovať. Konkrétne ide o grant v rámci Výskumnej a inovačnej autority a Misie zdravie. Uchádzame sa o európske peniaze, ktoré už boli pridelené slovenskej vláde. Projekty sa môžu uchádzať celkovo o 52 miliónov eur na onkológiu, neurológiu a kardiológiu. Aktuálne čakáme odpoveď. Upozornili nás však na to, že tam môžu byť rôzne iné faktory, ktoré môžu prekaziť naše ambície.

Aké faktory máte na mysli?

Tlaky. Tlaky finančné a politické. Verím však, že títo odborníci si zachovajú integritu a budú rozhodovať len na základe kvality. Veľmi nás oslovila pracovná cesta prezidenta Petra Pellegriniho v Paríži, kde sa konal samit o umelej inteligencii. Bolo tam viac ako sto svetových lídrov. Prezident po pracovnej ceste vyhlásil, že musíme zrýchliť a zintenzívniť prácu na umelej inteligencii, aby nám „tento vlak neušiel“. A veľmi nás teší, že vidí veľké uplatnenie umelej inteligencie v zdravotníctve. Podporil presne to, čo chceme urobiť my, a veríme, že bude naďalej takto podporovať naše aktivity.

O akú sumu sa s projektom uchádzate?

Náš predbežný rozpočet vychádza na 4,2 milióna eur. Je to to minimum, ktoré potrebujeme.

Kedy budeme vedieť, či je váš projekt úspešný?

Verím, že do konca mesiaca, teda do konca februára, najneskôr do konca marca.

Kedy by sa systém mohol implementovať do praxe, ak bude úspešný?

Od leta by mohli lekári zaraďovať pacientov do systému.

Ako vôbec vznikla myšlienka zapojiť umelú inteligenciu do tohto procesu?

Myšlienka vznikla pred štyrmi rokmi. Jedným zo základných stimulov bol môj mentor v Kalifornii Erik Topol, veľmi uznávaný vedec, ktorý má viac ako tritisíc publikácií a 300-tisíc citácií. Ten v roku 2019 povedal, že umelá inteligencia prinesie do medicíny tú najväčšiu transformáciu v histórii medicíny vôbec. Odvtedy som sa pokúšal hľadať spôsoby, aký prínos by mohla mať umelá inteligencia v procesoch na Slovensku.

doc. MUDr. Štefan Korec, PhD.

Klinickej onkológii sa venuje takmer 50 rokov. Vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Takmer 25 rokov pracoval v USA. Začal ako výskumný pracovník v Národnom onkologickom ústave v Betheste, v štáte Maryland. Neskôr pôsobil ako klinický onkológ a pedagóg na Georgetownskej univerzite vo Washingtone, kde vyučoval medikov a budúcich klinických onkológov. V štáte Nové Mexiko vybudoval a pätnásť rokov viedol lokálne onkologické stredisko. Na Slovensku založil Národný onkologický ústav, kde pôsobil s prestávkami desať rokov vo funkcii riaditeľa. Ako vedúci Katedry klinickej onkológie Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov bol zodpovedný za odbornú prípravu klinických onkológov a medikov. Jeho publikačná činnosť je zameraná najmä na imunoterapiu nádorov.