Dnes, o stáročia neskôr, ich nahrádzajú moderné náprotivky – veterné elektrárne, ktoré nadväzujú na tisícročnú tradíciu využívania sily vetra v prospech človeka.
História veterných mlynov na území Slovenska
Veterné mlyny na Slovensku nie sú žiadnou novinkou. Už v 18. storočí sa na našom území stavali drevené mlyny poháňané vetrom - najmä na Záhorí, v okolí Skalice či Malaciek, kde silné západné vetry vytvárali ideálne podmienky pre ich prevádzku. Tieto stavby s charakteristickými rotujúcimi ramenami využívali vietor na mletie obilia, lisovanie oleja či čerpanie vody.
Pre našich predkov predstavovali veterné mlyny nielen praktické riešenie každodenných potrieb, ale aj symbol sebestačnosti a harmónie s prírodou. Mlynári pozorne sledovali smer a silu vetra, dokázali predpovedať počasie a ich mlyny sa stali neoddeliteľnou súčasťou krajiny. Mnohé z týchto stavieb pretrvali až do 20. storočia, kedy ich postupne nahradili modernejšie technológie.
Dnes sa v duchu tejto tradície na Slovensku začína nová kapitola využívania vetra – tentokrát na výrobu elektrickej energie.
Evolúcia tisícročnej myšlienky
Súčasné veterné turbíny sú prirodzeným pokračovaním historických veterných mlynov. Zatiaľ čo naši predkovia premieňali silu vetra na mechanickú energiu, dnes ju využívame na výrobu elektriny. Princíp zostáva rovnaký: prirodzená sila vetra poháňa zariadenie, ktoré slúži konkrétnym spôsobom človeku.
Technológia však pokročila míľovými krokmi. Moderné veterné turbíny sú tichšie, efektívnejšie a navrhnuté s ohľadom na životné prostredie. Kým staré mlyny boli závislé od silného vetra, dnešné turbíny dokážu fungovať aj pri slabších veterných podmienkach.
„Aj na Slovensku máme kvalitné veterné podmienky. Ak ich správne využijeme, dokážeme pokryť významnú časť spotreby z domácich zdrojov,“ vysvetľuje Lenka Jamborová, špecialistka projektov obnoviteľných zdrojov energie zo spoločnosti SPP.
Ako veterné turbíny zapadajú do slovenského prostredia?
Jednou z najčastejších výhrad voči veterným elektrárňam býva ich vplyv na vzhľad krajiny. Kritici argumentujú, že vysoké veže narúšajú tradičný ráz vidieckeho prostredia. Táto argumentácia však prehliada dôležitý fakt, že krajina sa neustále vyvíja a prispôsobuje potrebám svojich obyvateľov.
Aj vzhľad Slovenska sa v priebehu rokov menil spoločne s príchodom nových technológií. Vodné mlyny formovali toky riek, veterné mlyny sa vypínali na kopcoch, neskôr pribudli železnice, elektrické vedenia a priemyselné objekty. Tieto zmeny vnímame ako prirodzenú súčasť vývoja, pretože zjednodušovali život a prinášali nové možnosti.
Dnešné turbíny sú navrhnuté tak, aby minimalizovali vizuálny zásah do krajiny. Ich biela farba splýva s oblohou a elegantné línie pripomínajú moderné sochy. V krajinách ako Dánsko či Rakúsko sa stali symbolom pokroku a ekologickej udržateľnosti.
„Moderné veterné elektrárne sú navrhnuté s ohľadom na svoje okolie, ich recyklovateľnosť je na úrovni až 95 %. Po skončení prevádzky, ktorá je zhruba 25 rokov, sa turbína kompletne demontuje, betónové základy odstránia a pôda sa vráti do pôvodného stavu,“ dopĺňa Lenka Jamborová.
Vnímanie verejnosti: Od nedôvery k akceptácii
Tak, ako každá nová technológia, aj veterné elektrárne sa všade na svete spočiatku stretávajú s nedôverou. Ľudia sa boja hluku, vplyvu na zdravie či zmien charakteru regiónu. Tieto obavy sú prirodzené, každá zmena potrebuje čas.
Skúsenosti zo zahraničia však ukazujú, že po výstavbe prvých parkov sa postoje miestnych menia. V rakúskych obciach ako Prellenkirchen či Göttlesbrunn dnes miestne zastupiteľstvá schvaľujú stále nové projekty. Dôvodom sú hmatateľné benefity: obnoviteľná energia, nižšie dane, kvalitnejšia infraštruktúra a stabilné príjmy do rozpočtu.
„S príchodom veternej energie je spojený vznik nového odvetvia a nových pracovných príležitostí. Slovensko sa tak stane atraktívnejšou lokalitou aj pre investorov, ktorí požadujú energiu z obnoviteľných zdrojov,“ uvádza Tomáš Kupka, expert na veternú energetiku z SPP.
Technológia 21. storočia s rešpektom k tradícii
Dnešné turbíny sú technologickým zázrakom. Ich hlučnosť dosahuje len 40 dB vo vzdialenosti 500 metrov, čo sa rovná hodnotám tichej rezidenčnej štvrte. Dizajn majú optimalizovaný pre minimálny dopad na životné prostredie vrátane vtáctva a fauny, pričom sú schopné efektívne fungovať aj pri slabšom vetre.
Najpodstatnejšie však je, že pokračujú v tradícii zodpovedného využívania prírody. Tak ako kedysi mlynári stavali mlyny tam, kde fúkal vietor, aj dnes sa elektrárne budujú len na miestach s optimálnymi podmienkami.
„Veterná energia je významným obnoviteľným zdrojom energie, nakoľko počas výroby elektriny z veterných turbín sa neprodukujú priame emisie skleníkových plynov. Hlavným zdrojom pre výrobu je vietor, ktorý je nevyčerpateľný,“ zdôrazňuje T. Kupka.
Slovensko a jeho veterná budúcnosť
Zatiaľ čo v susedných krajinách už stoja a pracujú stovky veterných elektrární, Slovensko sa len pripravuje na svoj veterný rozvoj. Spoločnosť SPP, najväčší dodávateľ energií v krajine, spustila projekt Nový vietor, ktorého súčasťou má byť výstavba šiestich parkov v lokalitách Drahovce, Galanta, Skalica a Kopčany-Gbely. Spoločne by mohli ročne vyrobiť viac ako 1 000 GWh elektriny a zásobiť vyše 430-tisíc domácností.
Každý projekt podlieha prísnemu posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, čo zaručuje ohľaduplnosť voči prírode a miestnym komunitám. Ide o pokračovanie tradície, a tak, ako kedysi, aj dnes sa stavby realizujú iba tam, kde majú zmysel.
„Slovensko nemá takmer žiadne skúsenosti s veternou energiou, na rozdiel od susedných krajín – to však znamená, že máme kam napredovať. Verím, že nás čaká perspektívna budúcnosť a veľká výzva, ktorá môže výrazne posilniť našu energetickú nezávislosť,“ uzatvára L. Jamborová.
Nový vietor v duchu starej múdrosti
Veterné elektrárne nie sú prekážkou tradície. Naopak, sú jej moderným pokračovaním. Spájajú múdrosť minulosti s technológiami budúcnosti. Tak, ako veterné mlyny kedysi symbolizovali pokrok a sebestačnosť, aj dnešné veterné parky môžu byť výsledkom snahy o udržateľnú, ekologickú a nezávislú budúcnosť.
O pár rokov neskôr, keď sa veterné turbíny stanú bežnou súčasťou krajiny, si možno spomenieme na našich predkov, mlynárov. Tí mali rovnaký cieľ – zlepšiť život svojich komunít v súlade s prírodou.
