Čo má rád Marián Galuška

Nebola to láska na prvý pohľad – káva a ja. Pil som z veľkých šálok s mliekom a cukrom a bolo mi jedno, ako to chutí. Až neskôr ma začali obracať na „espressovú“ vieru – malé šáločky s trvanlivým krémom. Dnes si vychutnám iba takúto pravú kávu. Najviac ma však na nej zaujalo, koľko priestoru na rozvoj ešte ponúka. Šikovných barmanov tu máme stovky, o káve však vieme málo. Ako sa vyberajú zrná, ako sa pražia, miešajú a pripravujú na pitie. V niektorých zastúpeniach kávových spoločností vedia svojimi znalosťami dostať každého odborníka i laika. No inde cítiť ľahostajnosť a iba snahu predať. Podobne to vyzerá aj na druhej strane. Bary a kaviarne sa zaujímajú o to, čo im dodávateľ môže poskytnúť. Aké zariadenie, doplnky, motiváciu... No o kvalitu samotnej kávy sa nestarajú. Mám rád firmy a ich zástupcov, od ktorých sa veľa naučím. Presne takto – zbierajúc vedomosti – som sa ocitol vo finále vlaňajších kávových majstrovstiev Slovenska, i keď je mojou pôvodnou profesiou strojárstvo. Priestor na rozvoj som si však všimol aj v Taliansku. Práve preto, že tam obľubujú rýchle pitie jednoduchého espressa, nerozvíjajú iné stránky kaviarenstva. U nás sa venujeme aj tvorbe kávových koktailov, dávame si záležať na interiéri a úrovni kaviarní a aj marketing považujeme za veľmi dôležitý. Na rozdiel od mnohých talianskych značiek, ktoré sa spoliehajú len na svoju tradíciu.