Béla Bugár: Po Kolíne sa proti Ficovi okrem nás nikto neozval

Ale aj svoju predstavu podpory podnikateľského prostredia či udržateľnosti dôchodkového systému.

Ako každá strana chcete zjednodušiť podnikanie, znížiť administratívnu záťaž. Ako konkrétne?

I. Š.: Každý sľubuje zlepšenie, ale treba sa aj obrátiť dozadu a pozrieť sa na to, kto čo dosiahol. Boli sme to my, kto sa za vlády Ivety Radičovej bil za živnostníkov a dohodárov. Poviem, čím sa od ostatných líšime. Zásadnou vecou je pre nás ústavný zákon o daňovej stabilite, niečo podobné ako ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Hovoril by o mantineloch, v ktorých sa vláda môže pohybovať.

Daňový systém sa u nás menil minimálne stokrát. Náš nápad je o tom, že aj podnikatelia potrebujú stabilitu. Nie stále riešiť, čo treba meniť, čo sa dá a čo nedá odpočítať. Alebo ako vysoko ešte možno zvýšiť dane. Podobne to majú v ústave Švajčiari: najvyššiu sadzbu DPH i dane z príjmu. Gruzínsko má v ústave, že môže mať len šesť druhov daní, a ak ich chce štát zvýšiť, musí byť referendum. Konkurenčnou výhodou by bolo, keby napríklad žiadna daň nebola vyššia, ako je priemer v Európskej únii.

Pri sadzbách je to ľahko predstaviteľné, ale čo daňové základy, odpočítateľné položky?

I. Š.: Aj rovná daň bola kontroverzná a zaviedli sme ju. Aj v dlhovej brzde sme sa bavili, čo všetko sa do nej má započítavať. A prišli sme k nejakému kompromisu. Taký zákon nemôže ísť do úplných detailov, ale môže povedať, aké majú byť mantinely, sadzby. Pointa je, aby každý vedel, že nikdy sa konkrétna daň nezvýši nad nejakú úroveň.

Zakázali by ste osobitné odvody ako špeciálnu daň pre regulované odvetvia?

I. Š.: Je to neštandardná forma dane. Iróniou je, že iné pravicové strany teraz podporujú rôzne sadzby, rôzne odvody. Ja ako klasický liberál toho nie som fanúšikom. Ale nové dane by napríklad mohli byť v ústavnom zákone zakázané. Samozrejme, ak neprichádzajú z Európskej únie, ktorá má na to vlastnú kompetenciu.

A ďalšie opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia?

I. Š.: Máme tam rovnú daň, ale nebudem sa opakovať. Sme aj za takzvanú sunset klauzulu (angl. sunset – západ slnka), ktorá by bola o tom, že akékoľvek opatrenie zaťažujúce biznis by malo byť dočasné. Ak by ste ho chceli predĺžiť, bolo by treba ho znova prehodnotiť a schváliť. Použili sme to pri zvýšení DPH, ktorá mala automaticky klesnúť po znížení deficitu pod tri percentá HDP.

Nie je to, naopak, zneisťovanie podnikateľov, ak nevedia, či sa regulácia predĺži alebo nie?

I. Š.: Hovoríme o regulácii navyše, ktorá biznis zaťažuje. Nejaká povinnosť podnikateľov, napríklad zdravotná služba.

B. B.: Plus tam máme to, že ak sa prijme z hľadiska podnikateľskej sféry niečo nové, tak jeden starý zákon musí zmiznúť. To znamená zjednodušovanie systému.

Kritizujete selektívnosť investičnej pomoci štátu, ale zároveň hovoríte o jej adresnosti. Je to zlučiteľné?

B. B.: Určite je to konzistentné. Viackrát sme dávali návrhy o investičnej pomoci, ktoré by zrovnoprávnili našich podnikateľov so zahraničnými. Podobne keď sa prijímal zákon o pomoci zaostalým regiónom.

Béla Bugár Zdroj: Maňo Štrauch

I. Š.: Stimuly neznejú veľmi liberálne. Ale aj ako liberál uznávam, že existuje problém nezamestnanosti. Tá spoločnosť niečo stojí tak či tak, musíme tých ľudí platiť z iného vrecka. Libertarián by povedal, že to je jedno. Ale pre mňa to nie je jedno, lebo ten problém nás niečo stojí.

Prioritou však pre nás nie sú priame dotácie, ale keď už, tak daňové úľavy. Teda že najprv podnik musí zarobiť a až potom mu odpustíme nejakú časť dane. Dnes je systém nastavený tak, ako sa niekomu hodí. Duslo Šaľa dostalo 58-miliónovú úľavu za to, že ľudí neprepustí. To je zvrátenosť. Dôležité je, aby zamestnal nových a aby miesta boli udržateľné. Podpora môže byť odvodená od toho, čo by nás ten nezamestnaný stál tak či tak.

V nasledujúcom volebnom období musí deficit verejných financií klesnúť na nulu. Ako to dosiahnuť?

B. B.: Je viac možností. Hovoríme o tom, že by sa nemalo zbytočne rozdávať – neadresne a nesystémovo na sociálnych balíčkoch. To nemá význam, to nikdy podporovať nebudeme. Adresnú sociálnu politiku áno, to bez problémov. Druhá vec je, že vláda síce prijíma sociálne balíčky, ale protikorupčné nie. Tu by sa dali ušetriť peniaze, keby sa stanovili jednoznačné možnosti pre schránkové firmy, pre lobing.

Tretia vec je, že počet administratívnych pracovníkov štátu stále narastá. Pritom každá vláda tvrdila, že ho treba okresať. Dokonca aj druhá Ficova vláda, a robí presný opak. Ušetriť by sa dalo aj povinnosťou čiastočne si odpracovať dávky v nezamestnanosti. Už za Radičovej vlády sme vytvárali dočasné pracovné miesta na čistenie vodných tokov, stavbu hrádzok. Človek tak vypadol zo sociálneho systému, zarábal a platil aj dane. Tak by bolo viac peňazí na školstvo, na zdravotníctvo.

I. Š.: Pri znižovaní deficitu sú určité postupnosti. Prvá vec je hľadať úspory vo výdavkoch. Potom možnosti, ako získať iné príjmy, napríklad z predaja licencií mobilným operátorom alebo na únikoch DPH.

V marketingu je strana Smer dobrá, na jednotku s hviezdičkou: tvrdí, ako sa dobre DPH vyberá. To nie je pravda. Efektívny výber je niekde na úrovni 14,5 – 14,8 percenta. Počas prvej Ficovej vlády bola efektívna sadzba 15,5 percenta. Vtedy bol vyšší výber napriek tomu, že dnes máme bločkovú lotériu, registračné pokladnice v každej rodine, drahé informačné systémy. Ale stále sme na chvoste vo výbere v Európskej únii.

Nedá sa však vláde uprieť, že klesajúci vývoj v efektivite výberu daní otočila.

I. Š.: Vývoj otočili, ale ukazujem, že najprv bola efektívnosť vyššia, potom išla dole a potom zasa hore. Ja hovorím, že sme stále nižšie, ako sme boli. A sme na chvoste Európskej únie. Stále vyberáme DPH, ako keby nebola 20-percentná, ale len 14,5-percentná. Ten rozdiel je miliarda eur.

Podvodníci na tejto dani nie sú vyriešení. Sem-tam sa niekto chytí, ale kde je tá miliarda? Keby sme sa pozreli niekoľko rokov dozadu, ktoré firmy, napríklad obchodníci so šrotom, mali aký obrat, mnoho z tých firiem ho má dnes mnohonásobne nižší, keď sa zmenil spôsob platenia DPH. Indícia je jasná. Nemôžem nikoho obviňovať, ale tak to je.

A strana výdavkov?

I. Š.: Tam sa môžeme baviť o adresnosti sociálneho systému. Tí, čo majú dostatočné príjmy, nepotrebujú 22-eurový prídavok na dieťa. Systém má riešiť tých, ktorí z nejakého dôvodu nemôžu profitovať: matky s deťmi či dôchodcov. Vyše miliardy ide na takúto podporu rodiny. Radšej mať nižšie dane ako takéto dávky pre ľudí s vyššími príjmami.

Každý sľubuje zlepšenie, ale treba sa aj obrátiť dozadu a pozrieť sa na to, kto čo dosiahol

Pán Švejna, stáli ste pri zrode druhého piliera. Ako sa pozeráte na zmeny, ktoré v ňom urobil Smer, ale aj na to, že mladí ľudia doň nevstupujú a sporitelia ostávajú v nevýnosných fondoch?