Cesta do pekla je ťažká vec. Najmä keď sa zahryznete do Danteho Pekla a ani po hodinke od zbúraného kostola ešte stále nedorazíte ani do jeho prvého kruhu. Je to cesta na míle vzdialená tej klasickej básni od Alighieriho, keďže ten sa s lietajúcimi anjelmi či akčnými kostlivcami zrejme na svojej púti s hrdinom nestretol, ale konzoloví hráči rozhodne áno.
Prvá hodinka nestráca svoje bleskové tempo ani na chvíľočku. Vlastne, na pár momentov aj áno, no závisia od vašej šikovnosti. Ak náhodou stratíte pozornosť, necháte sa strhnúť inak kvalitnou grafikou s množstvo nádherných reálií či svetelných efektov, zrazu môžete nechať očí síce na tej peknej textúre či priamo grafickej freske, no bude vás to stáť život a zhruba tri minútky akčnej reprízy v danej lokalite. No musím sa priznať, že ani na strednej obtiažnosti sa Dante’s Inferno nestane zbytočne pekelnou záležitosťou a občasné opakovanie kúska levelu môže pomôcť aj na jeho lepšie vychutnanie, pretože kadencia nápadov je spočiatku veľmi vysoká. A to len schádzate nadol, do pekelných kruhov. Cestou sa stretnete s Vergíliom, ktorý vás má sprevádzať a nemôže chýbať ani prievozník Cháron – jediná to cesta do Pekla.
Deväť kruhov pekla je vaša cieľová destinácia, kam nasledujete dušu zomrelej Beatrice a chcete ju uchrániť od večného zatratenia. Každý kruh reprezentuje napríklad smrteľný hriech a podľa neho sú štylizovaní a do vašej cesty hádzaní aj protivníci či osoby, ktoré máte stretnúť. Tu sa hra vzdialene snaží navodiť aspoň čiastočné prepojenie s básňou okrem hlavných postáv – napríklad zakomponovaním vystupujúcich hrdinov aj do pozície obrovských bossov v hre. Trojhlavný pes Cerberus je klasickou ukážkou bossa aj v iných hrách, no dvojica Marcus Antonius a Kleopatra v kruhu Smilstva je netradičným bodom.
Podobným štýlom dokáže Dante’s Inferno ohurovať neustále. Vravíte si, že je to stále obyčajná akčná hra, no na druhej strane si z Danteho diela berie pomerne veľa prvkov a zasadzuje ich aj do dejového rámca, ale najprv do grafickej štylizácie. Na jednej strane sa vybúrili grafici pri tvorbe pekla, ale to množstvo historických či známych postáv, ktoré Dante stretáva, vlastne dokázali aj celkom úspešne previesť do hernej podoby.
Po stránke hrateľnosti je Dante’s Inferno brutálna akčná hra, kde zväčša bojujete buď proti presile malých nepriateľov alebo si meriate sily s obrovským bossom. Repetitívnosť boja proti množstve bežných oponentov rieši hra viacerými variáciami. Zbieranie duší či Judášových mincí je vítaným spestrením pochodu v lokalitách – samotný boj však núka pri nastoknutí kostlivca na sekeru riešiť dilemu, či jeho dušu vstrebať a získavať body v kategórii Holy (a zaistiť si skôr vlastnosti liečenia alebo lepšej obrany) alebo ju potrestať a mať viac akčných možností. Systém Danteho vlastností je totiž štruktúrovaný do prehľadného stromu vlastnosti, ktoré sú nacenené a jednotlivé atribúty si kupujete za nazbierané duše.
Variáciu boja si skúšate nielen pri jednotlivých bossoch či armádach pekelných bojovníkov. Tesne pred finále vás totiž čaká desať skúšok, každá s odlišným bojovým štýlom, ktoré treba ešte absolvovať, aby ste mohli predstúpiť až pred samotného Lucifera…
Dante’s Inferno nie je akčná hra, ktorá vám nahradí klasickú báseň zo 14. storočia. Ale je to dosť netradičná akčná hra po stránke štylizácie (grafická i zvuková stránka nemá na veľkom LCD chybu!) a z adaptovanej látky si vybrala presne toľko dejových, osobnostných či inšpirujúcich momentov, aby z nej vznikol parádny herný zážitok. Ak milujete akčné hry a chcete sa pozrieť do originálne štylizovaného pekla, vyskúšajte.
