Na freemail sa netreba pripájať do zahraničia

Dve e-mailové schránky sú lepšie než jedna. Napríklad preto, že čoraz viac zamestnávateľov nechce, aby zamestnanci používali firemnú on-line poštu na súkromne účely, pričom jej obsah po predchádzajúcej písomnej dohode aj sporadicky kontrolujú.

Riešenie je jednoduché – virtuálnu poštovú schránku si možno bezplatne zriadiť na viacerých internetových serveroch (freemail).

Kto ho využije

Freemail je zaujímavý aj pre biznis komunikáciu menších firiem s klasickou dial-upovou alebo ADSL linkou. Schránok, ktoré provider štandardne poskytuje ku každému pripojeniu, nemusí byť dosť pre každého, pričom za zriadenie dodatočných e-mailových kont si treba priplatiť.

Okrem toho niektorí poskytovatelia umožňujú prístup k e-mailu len cez poštový program, ako napríklad MS Outlook alebo Eudora Mail. A nie tak ako freemail cez webový prehliadač. Pokiaľ potom používateľ sedí za cudzím počítačom, k svojim elektronickým správam sa dostane len vtedy, ak zmení nastavenia v poštovom softvéri.

A to mnohí ľudia bez odbornej pomoci nezvládnu. Nehovoriac o tom, že napríklad v internetových kaviarňach sa Outlook zväčša nepoužíva, aby návštevníci nezamorili počítače vírusmi. Freemail sa preto hodí mobilným profesionálom a ľuďom, ktorí často cestujú, pretože umožňuje prístup k elektronickej pošte z ľubovoľného počítača.

Freemail ocenia aj tí, ktorí po zmene zamestnania alebo po prechode k inému poskytovateľovi internetu stratia pôvodnú schránku. No a niekomu jednoducho viac vyhovuje prístup cez webové rozhranie ako cez poštový program – hoci má k dispozícii obe možnosti.

Návštevnosť freemailových služieb
(unikátni návštevníci, máj 2004)

PRAMEŇ: PRAMEŇ: www.iAudit.info

Napríklad preto, že pri webovom prístupe ostáva pošta na serveri, kým Outlook všetky e-maily vrátane spamu sťahuje na používateľov počítač, čo predražuje pripojenie do internetu.

Rýchlosť a spoľahlivosť

Ešte pred piatimi rokmi musel záujemca o freemail surfovať po stránkach zahraničných internetových služieb ako Hotmail či Yahoo!. K slovenskému priekopníkovi, serveru Pobox.sk, však postupne pribudli najmenej dve desiatky viac i menej známych prevádzkovateľov priamo na Slovensku. Freemail patrí do štandardnej výbavy každého internetového rozcestníka, ako sú Zoznam.sk, Centrum.sk alebo Atlas.sk.

Dobrá e-mailová služba by mala byť spoľahlivá a rýchla. Lenže prevádzkovatelia freemailových serverov negarantujú stopercentnú dostupnosť a spoľahlivosť služby. I keď na druhej strane si nemôžu dovoliť vážnejšie výpadky, lebo prípadná nižšia návštevnosť by ich pripravila o príjmy z on-line inzercie.

Rýchlosť, akou sa používateľovi načítavajú stránky a e-maily, zasa nezávisí len od technologického zázemia freemailového servera. Ovplyvňuje ju tiež niekoľko faktorov, na ktoré prevádzkovateľ nemá dosah – rýchlosť pripojenia používateľa do internetu, výkon jeho počítača, typ použitého internetového prehliadača.

A ak je PC pripojené do lokálnej siete, prístup na web môže spomaľovať aj takzvaný proxy server, prostredník medzi používateľovým počítačom a internetom, ktorý sa stará o bezpečnosť a efektívne využitie prenosového pásma.

Práve pre faktory mimo dosahu prevádzkovateľa servera sa v Poboxe rozhodli umiestniť na stránku ukazovateľ vyťaženosti systému. Pokiaľ je na nízkej úrovni a sťahovanie mailov aj tak prebieha pomaly, mal by indikovať problémy na strane používateľa alebo na trase medzi ním a Poboxom.

Spoľahlivosť freemailovej služby sa najlepšie preukáže v problémových situáciách, v ochote a fundovanosti technickej podpory. Má prevádzkovateľ e-mailovú alebo aj telefónnu hot line?

Ako rýchlo reaguje na požiadavku používateľa o pomoc? Je reakcia administrátora systému zrozumiteľná a kompetentná? Odpovede na tieto otázky pritom netreba nechať až na krízové udalosti. Používateľ môže technickú podporu freemailu otestovať dopytom na nejaký problém.

Ako si vybrať

Pokiaľ ide o rozsah funkcií, freemailové služby sa postupne dostali na úroveň klasických poštových programov. Navzájom sa odlišujú jemnými nuansami, ktoré mnohí používatelia nikdy nevyužijú. V nevýhode nemusia byť ani zahraničné služby.

Rýchlosť prístupu k nim väčšinou nie je nižšia ako v prípade domácich serverov a nehrozí ani jazyková bariéra, pretože slovíčka New mail či Send sú notoricky známe i menej zdatným používateľom. Na druhej strane neexistuje vážnejší dôvod, prečo by si Slováci nemali vystačiť s domácimi freemailovými službami. Možno len v prípade, ak si zakladajú na imidži koncovky .com.

V čom sa jednotlivé servery líšia, je dôraz na bezpečnosť elektronickej komunikácie. Napríklad šifrovaný SSL prístup do schránky zo slovenských serverov poskytujú len niektorí, napríklad Pobox.sk a Zoznam.sk. Konkurenčné Centrum.sk má zasa bezpečnostného agenta, ktorý používateľa upozorňuje napríklad na to, že je načase zmeniť prístupové heslo.

Ďalším rozlišovacím prvkom je veľkosť schránky. Kým napríklad Pobox.sk poskytuje 10 megabajtov, Zoznam.sk venuje jednému používateľovi až 75 MB. Niekde, napríklad na serveri Centrum.sk, sa dá limit bezplatne zvýšiť cez vernostný bonusový systém.

Alebo si viac megabajtov možno dokúpiť – lenže to už potom nie je freemail. Komu sa veľkosť schránky na slovenských serveroch máli, môže využiť napríklad 100-megabajtový freemail na americkom portáli Yahoo!. Alebo počkať na novú službu vyhľadávača Google, ktorý sľubuje desaťnásobne viac, teda jeden gigabajt.

Bežný používateľ, ktorý freemail využíva len na odosielanie textových správ alebo si objemné prílohy (attachmenty) došlých e-mailov ukladá na lokálny počítač, si vystačí aj s desiatimi megabajtmi. Pokiaľ však mieni posielať desiatky digitálnych fotiek či pesničiek alebo si takéto prijaté súbory nechávať na freemailovom serveri, mal by pouvažovať o väčšej schránke.

S veľkosťou schránky súvisí ďalší parameter freemailových služieb – maximálna veľkosť prílohy e-mailu, ktorá je väčšinou stanovená na dva megabajty. Z niektorých serverov možno k správy prilepiť len tri súbory, takže štvrtý súbor musí byť už v novom e-maili. Pre používateľov, posielajúcich naraz väčší počet dokumentov, to môže byť nepohodlné. Väčšina freemailových služieb preto počet attachmentov neobmedzuje, používateľ sa však musí zmestiť do objemového limitu.

Spamy a vírusy

Pri písaní e-mailov príde vhod funkcia pripájania signatúry (podpisu) na koniec textu správy. Tá môže obsahovať napríklad telefónny kontakt, adresu alebo krátky textový reklamný slogan. Štandardom každej poriadnej freemailovej služby je ukladanie e-mailových adries do adresára, v ktorom možno vytvoriť skupiny príjemcov.

Pre príjem e-mailov je dôležité najmä to, ako si freemailové služby poradia s počítačovými vírusmi a nevyžiadanou poštou (spamom). Prevádzkovatelia majú priamo na serveroch nasadené antivírusové a antispamové systémy, niektorí navyše používateľom umožňujú nastaviť rôzne filtre priamo v schránke.

Napríklad v Zozname možno rozlíšiť správy so znakmi spamu od e-mailov, ktoré „sú určite spam“ a správy, pri ktorých „je veľmi pravdepodobné, že sú spam“, a potom ich buď presmerovať do špeciálneho spamového koša alebo rovno vymazať.

V elektronickej komunikácii je dôležité aj automatické presmerovanie na zvolenú e-mailovú adresu. Používateľovi umožňuje, aby sa správy z viacerých rôznych kont zhromažďovali v jednej centrálnej schránke.

Odkazovač zasa bez zásahu používateľa odpovedá na prichádzajúce e-maily, čo príde vhod napríklad v čase dovoleniek alebo pri dlhodobej neprítomnosti. V niektorých službách možno presmerovanie a odkazovač zapnúť priamou voľbou, jedným kliknutím. V iných sa treba pohrať s nastavovaním pravidiel a filtrov pre príjem správ, čo bez podrobného návodu nie je vždy jednoduché.

Platené služby

Priamo alebo prostredníctvom filtrov možno vo freemailových službách nastaviť aj notifikáciu na došlý e-mail. Upozornenie môže prísť na inú e-mailovú adresu, klienta systému okamžitých správ ICQ (bezplatne) alebo formou SMS na mobilný telefón – za príplatok.

V prípade Poboxu treba najprv na účet prevádzkovateľa poslať stavenú sumu – napríklad 130 Sk za polstovku notifikačných esemesiek. Pri Zozname zasa používateľ zaplatí za každú na mobil prijatú SMS správu dve koruny, musí však súhlasiť s prijímaním reklamných správ. S esemeskovou notifikáciou treba narábať opatrne, vhodné je neaplikovať ju na všetky došlé správy, lebo inak sa platí aj za upozornenie na spam.

Niekomu môže prekážať, že pri freemaili sú elektronické správy uchovávané na vzdialenom počítači. Riziku, že sa niekto k týmto správam dostane, prípadne že o ne príde pre zlyhanie poskytovateľa služby, možno eliminovať využitím takzvaného POP3 prístupu. Ten využívajú tradičné poštové programy Outlook či Eudora, ktoré všetky e-maily sťahujú na lokálny počítač.

Nie všetci prevádzkovatelia freemailových serverov však POP3 prístup poskytujú zadarmo. Napríklad Pobox.sk a Post.sk si zaň účtujú zhruba dvesto korún za polrok. Naopak Zoznam.sk alebo InMail.sk bezplatne podporujú aj komunikačný protokol IMAP, ktorý na rozdiel od POP3 zachováva aj existujúcu priečinkovú štruktúru schránky.

Google chce vstúpiť do sveta freemailu
Pokojné freemailové vody v apríli rozvírilo ohlásenie vyhľadávača Google, že pracuje na vývoji poštovej služby Gmail. Tá má byť postavená na troch základných pilieroch. Po prvé, keďže Gmail má byť na celý život, používateľ potrebuje dostatočnú úložnú kapacitu – a tak dostane jeden gigabajt, čo je desaťnásobne viac, než na čo sa doteraz odhodlali ostatné freemaily. Po druhé, freemail musí byť rýchly, čo chce Google dosiahnuť tým, že priečinkovú štruktúru schránky nahradí kontextovou – jednotlivé e-maily budú usporiadané do konverzácií medzi odosielateľom a príjemcom. A po tretie, aby sa používateľ v množstve e-mailov ľahko orientoval, Google vo freemaili nasadí svoju výkonnú vyhľadávaciu technológiu. Používateľ má na oplátku akceptovať, že Google mu bude skenovať e-maily a na základe častých kľúčových slov na stránkach zobrazovať riadkové inzeráty. Práve tento postup sa stretol s veľkou nevôľou ochrancov súkromia, i keď Google argumentuje, že pôjde o automatický proces bez zásahu človeka. Prevádzkovatelia slovenských freemailov sa na Gmail pozerajú rozdielne. Technický riaditeľ Poboxu, s.r.o., Banská Bystrica Tibor Weis napríklad tvrdí, že používatelia v súčasnosti vyťažujú 10 MB kapacitu schránky zhruba na 20 percent. „Pokiaľ niekomu desať megabajtov nestačí, zrejme preňho freemail nie je tá správna služba. Pokiaľ však trend zvyšovania kapacity schránky bude pokračovať, naše stanovisko sa môže zmeniť,“ dodáva. Prevádzkovateľ portálu Centrum.sk už na vývoji gigabajtového freemailu pracuje. „Musíme reagovať na masové používanie digitálnych fotoaparátov, digitálnych filmov a prenosných zariadení,“ tvrdí konateľ NetCentra, s.r.o., Praha Oldřich Bajer. Predpokladá, že v tomto roku sa bude služba iba testovať, pretože „je potrebné obojstranne sa naučiť s takými objemami pracovať“. NetCentrum chce podobne ako Google vo novom freemaili využiť vlastnú vyhľadávaciu technológiu.

Ilustračné foto – Miro Nôta