Mladí sú v koncoch. Namiesto toho, aby sa so svojimi pracovými „problémami“ obrátili na skutočných ľudí, ktorí majú prehľad a vedia, ako funguje realita, utiekajú sa k vševediacej, no zároveň úplne od reality odtrhnutej umelej inteligencie. Prečo by sa aj namáhali rozprávať s manažérom, ktorý má zrejme aj tak plnú hlavu dôležitejších vecí, keď im ChatGPT naservíruje instantnú radu, ktorá znie inteligentne. Četbot nikoho navyše nezaťaží zbytočnými otázkami.
A firmy? Tie sa zrejme tešia, že nemusia investovať do mentoringových programov a rozvoja zamestnancov, keď to za nich vyrieši umelá inteligencia.
Headhunter s dvadsaťročnou praxou Dalibor Slávik v rozhovore pre portál Startitup povedal, že slovenské firmy často preferujú osobný kontakt a tradičné metódy, no pomalší nástup AI môže zamestnancom vytvárať falošný pocit istoty, že zmeny sú ešte ďaleko. Podľa neho by sa firmy mali zamyslieť nad tým, či naozaj chcú, aby zamestnancom kariérne rady dával robot, alebo je výhodnejšie investovať do budovania kvalitných vzťahov na pracovisku. „Lebo inak sa nám môže stať, že jedného dňa zistíme, že nemáme s kým reálne komunikovať, len s našimi virtuálnymi radcami,“ dodáva D. Slávik.
Keď si mladí zamestnanci hľadajú kariérne rady, takmer polovica z nich verí, že lepšie odpovede dostane od ChatGPT než od svojho nadriadeného. Vyplýva to z prieskumu spoločností Workplace Intelligence, ktorý oslovil 1 600 zamestnancov pracujúcich na plný úväzok. Generácia Z predstavovala 28-percent respondentov.
Podľa výsledkov 47 percent mladých pracovníkov radšej konzultuje kariérne otázky s umelou inteligenciou. Dôvodom je najmä obmedzená komunikácia s nadriadenými – až 62 percent respondentov uviedlo, že by sa so svojím manažérom o kariérnom raste radšej rozprávalo častejšie, no tí sú príliš zaneprázdnení.
Vyššie očakávania od zamestnávateľa
Ako najrýchlejšie rastúca demografická skupina zamestnancov generácia Z mení zaužívané firemné normy. Očakáva viac než staršie generácie – od silnejšieho mentoringu až po lepšie zamestnanecké benefity a širšie možnosti vzdelávania.
Kariéry, ktoré prežijú revolúciu umelej inteligencie a ponúknu najvyššie platy
Priesmu ukázal fakt, že 44 percent mladých pracovníkov nevidí možnosti kariérneho rastu mimo svojej súčasnej pozície a približne 40 pecent tvrdí, že zlá kariérna podpora negatívne ovplyvňuje ich duševné zdravie. Navyše viac ako polovica zamestnancov sa domnieva, že ich zamestnávateľ sa viac zaujíma o produktivitu než o ich profesionálny rozvoj a osobné pocity.
Podceňovanie týchto faktorov môže viesť k zvýšenej fluktuácii a klesajúcej angažovanosti mladých pracovníkov. Až 44 percent respondentov z generácie Z zvažuje odchod zo zamestnania v priebehu najbližších šiestich mesiacov.
Investícia do mentoringu
Ak chcú firmy udržať mladé talenty, musia investovať do ich rozvoja. Mladí zamestnanci hľadajú viac než len finančné ohodnotenie – chcú cítiť prepojenie so svojím zamestnávateľom. Ak im chýba kontakt s nadriadenými, častejšie strácajú pocit spolupatričnosti s firmou.
Firmy by nemali prehliadať mladé talenty, pretože generácia Z prináša do pracovného prostredia nové nápady, čerstvé vedomosti a nadšenie. „Majú najväčší potenciál zdieľať skúsenosti – pozitívne aj negatívne,“ uvádza prieskum.
