Výživové údaje na obaloch sú od dnes povinné. Viete ich čítať?

Viacerí výrobcovia sa na konečný termín pripravovali priebežne, preto potraviny s nutričnými tabuľkami už v súčasnosti nie sú ničím výnimočným. Doteraz však boli uvádzané dobrovoľne.

Od 13. decembra 2016 môžu potravinárske spoločnosti ignorovať označenie nutričných údajov iba na takých produktoch, ktoré sú od tejto povinnosti oslobodené. Ide napríklad o alkohol, čaj, kávu, koreniny, ocot, droždie či žuvačky, pri ktorých nutričné údaje nezohrávajú veľkú úlohu pri nákupe.

Chýbajúce alebo nesprávne uvedené informácie môže Štátna veterinárna a potravinová správa potrestať pokutou vo výške 100 až 1000 eur. Týka sa to však iba produktov vyrobených po 13. decembri 2016. Potraviny so skorším dátumom výroby, ktoré nie sú označené nutričnými údajmi, môžu byť naďalej dostupné v obchodoch. Výrobcovia a predajcovia totiž dostali možnosť vyčerpať svoje zásoby.

Nutričné údaje majú prispieť k lepšej informovanosti spotrebiteľov a k uvedomelejšiemu nakupovaniu potravín. Toto opatrenie sa však bude míňať účinku dovtedy, kým spotrebitelia nedostanú zrozumiteľný návod tomu, ako sa majú v tabuľkách zorientovať a čo z nich môžu vyčítať.

Zdroj: Lenka Sameková

Na čo sú dobré nutričné údaje?

Zoznam použitých surovín výrobcovia označujú povinne v zložení, ktoré je zostavené zostupne - od suroviny s najväčším podielom až po zložku s najmenším zastúpením. Neplatí to pre látky, ktoré tvoria menej ako 2 a v niektorých prípadoch maximálne 5 percent objemu výrobku.

Pokiaľ nejde o alergény alebo stopy látok, na ktoré musí výrobca na obale osobitne upozorniť, môžu byť takéto suroviny v zložení utajené.

„Niektoré prísady možno beztrestne zamlčať. S výnimkou mäsových výrobkov sa na potravinách nemusí uvádzať podiel vody nižší ako 5 percent. Rovnako sa nedozvieme ani o vode použitej pre obnovu sušených či koncentrovaných zložiek, čo je typické napríklad u džúsov z koncentrátov,“ vymenúva šéfredaktorka spotrebiteľského magazínu dTest Hana Hoffmannová.

Zo zloženia takisto len ťažko vyčítate množstvo použitých surovín. Práve tento nedostatok majú riešiť nutričné údaje, z ktorých sa dozviete, koľko kilojaulov, respektíve kilokalórií, cukru, tuku, nasýtených mastných kyselín, sacharidov, cukrov, bielkovín a soli potravina obsahuje.

Na obale musia byť prepočítané na 100 gramov/100 mililitrov výrobku. Povolený je aj prepočet na celkovú hmotnosť produktu alebo na jednu porciu. Ak veľkosť obalu nedovoľuje uviesť informácie v podobe tabuľky, môžu byť rozpísané v riadkoch.

Zdroj: Lenka Sameková

Povinné nutričné údaje môžu výrobcovia dobrovoľne doplniť o obsah mononenasýtených a polynenasýtených mastných kyselín, alkoholických cukrov, škrobu, vlákniny, vitamínov či minerálnych látok.

Pokiaľ výrobca vyzdvihuje určitú látku obsiahnutú v potravine, napríklad „s vitamínom C“ či „so zvýšeným obsahom vlákniny“, k jej množstvu sa musí povinne priznať na obale. Obsah vitamínov a minerálnych látok sú výrobcovia navyše povinní prepočítať na percentuálny podiel z denného odporúčaného príjmu.

Keď cukor nebije do očí

Nutričné údaje nezaberajú miesto na obaloch zbytočne. Vďaka nim ľahšie odhalíte napríklad presladené potraviny. Ak sa cukor nachádza na prvom mieste v zložení, znamená to, že vo výrobku tvorí najväčší podiel. V takomto prípade je zbytočné dohľadávať množstvo cukru v nutričných údajoch, pretože už zo zloženia je evidentné, že ide o cukrovú bombu.

Zdroj: Lenka Sameková

Iná situácia nastáva, ak výrobca osladí potravinu aj lacnejšími náhradami cukru, ktoré možno použiť v menších množstvách a dosiahnuť pritom rovnakú intenzitu sladkej chuti (ide napríklad o glukózovo-fruktózový sirup, invertný cukrový sirup, dextrózu...). 

Pokiaľ ich výrobca použije viacero a v malých množstvách, v zložení potom môžu skončiť na treťom, deviatom či až desiatom mieste. Takáto potravina môže byť pritom nadopovaná rovnakým množstvom cukru ako produkt osladený klasickým cukrom.

V tomto prípade plní nezastupiteľnú úlohu nutričná tabuľka, ktorá vám pomôže vyčísliť, z koľkých gramov cukru pozostáva celý produkt. Smerodajnými sú hodnoty uvedené v políčku alebo za označením „cukry“ (pozor, nie „sacharidy“).

Ani označenie „tuky“ v nutričných tabuľkách nezahŕňa len množstvo tukov z použitých olejov (palmového, slnečnicového, kokosového...), ale aj obsah tukov, ktoré sa prirodzene vyskytujú v mlieku či kakaovom prášku.