Štátne inštitúcie sa vedia obzvlášť mýliť, keď ide o plánovanie výdavkov na výpočtovú techniku. Potvrdila to Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), ktorá začiatkom tohto roka do rutinnej prevádzky spustila nový Komplexný informačný systém.

Poisťovňa podľa Vestníka verejného obstarávania za rôzne súčasti systému vynaložila viac ako 2,2 miliardy korún. Časť štandardnou verejnou súťažou, množstvo zas najmenej transparentným spôsobom obstarávania – rokovacím konaním bez zverejnenia.

Ešte v roku 2001 pritom orgány VšZP rátali, že nový systém príde na približne 760 miliónov korún. Už vtedy sa medzi poslancami parlamentu objavovali hlasy, že pôjde o extrémne drahú zákazku. To ešte netušili, aké čísla budú na finálnej faktúre.

Najväčší kúsok

Obstarávateľ, najväčšia zdravotná poisťovňa, i firmy, ktoré na zákazke pracovali, nevyhnutnosť extrémnych nákladov na systém, samozrejme, vyargumentujú. Celý Komplexný informačný systém, ktorý je schopný pojať päť miliónov potenciálnych klientov, sa na začiatku rozdelil do šiestich blokov.

Najdôležitejší bol zdravotný poistný systém. Okrem neho sa obstarával i ekonomický, manažérsky a administratívny informačný systém. K tomu bola nachystaná zákazka pre systémového integrátora a na komunikačné prepojenie.

Všeobecná zdravotná poisťovňa má rozšafný systém

Obálky s ponukami sa otvárali začiatkom roka 2002. Ekonomický systém vyhrala spoločnosť SAP za 44,4 milióna korún bez DPH. Manažérsky systém mal dodávať košický Novitech za 24,8 milióna korún. Systémového integrátora robila spoločnosť Compaq, respektíve jej nástupca Hewlett-Packard Slovakia, ktorý zákazku na Komplexný informačný systém získal ešte v roku 2000. Mal vypracovať analýzy, procesný model, stanoviť technické a technologické parametre jednotlivých častí systému a poskytnúť poradenské služby pri nasadení systému do rutinnej prevádzky.

Na megasystéme si tržby zlepšili aj ďalšie firmy: Siemens, HT Computers, Datalan, Softline...

Kým väčšinu hlavných základných systémov poisťovňa zaobstarala verejnou súťažou, najdôležitejší zdravotný poistný informačný systém podstatne neskôr rokovacím konaním bez zverejnenia. Dôvod boli ustavičné napádania súťaže firmami, ktoré zákazku chceli získať. Až nakoniec Úrad pre verejné obstarávanie súťaž zrušil.

V tom čase už ostatne firmy na ďalších častiach Komplexného informačného systému pracovali. Nevedeli však, ako bude vyzerať zdravotný poistný systém, ktorý podľa pôvodných predstáv mal fungovať už v roku 2003.

Čas dotlačil vedenie poisťovne, aby lukratívnu objednávku priamo zadalo jednému zo súťažiacich – spoločnosti IBM za 176 miliónov korún bez DPH. Neskôr práve za toto rozhodnutie dostala poisťovňa od Úradu pre verejné obstarávanie pokutu milión korún.

„Do nového systému sme museli investovať. Niekedy sme mali tak ako tridsaťštyri pobočiek aj tridsaťštyri autonómnych systémov,“ tvrdí riaditeľ sekcie informatiky VšZP Pavel Hajdin.

Výstavba systému sa však nevyvíjala tak, ako si poisťovňa predstavovala. Napriek tomu, že do roku 2005 investovala asi miliardu korún, systém bol stále v podstate nefunkčný. Nervozita začala narastať. „Hrozilo, že poisťovňa celý systém vyhlási za zmarenú investíciu a bude žiadať od firiem peniaze späť,“ hovoril zástupca jednej z firiem, ktorá na projekte pracovala.

Informáciu potvrdil P. Hajdin: „Manažérov poisťovne to viedlo k prijatiu zásadných rozhodnutí. Firmy naťahovali termíny. Hovorili, že neposkytujeme dostatočnú súčinnosť. No žiadali sme od firiem definitívne stanovisko, či vedia systém zaviesť, alebo nie.“ Aj pod týmto tlakom došlo neskôr k zamiešaniu dodávateľov.

Vycúvanie IBM

Dokončenie vývoja zdravotného poistného systému sa dostalo pod kontrolu Asset Softu, firmy, ktorá dnes funguje pod názvom Asseco Slovakia. Táto spoločnosť veľmi razantne vstúpila do celého projektu. Napriek tomu, že nezvíťazila v žiadnej verejnej súťaži VšZP, prevzala pred dvoma rokmi na seba kľúčovú úlohu: systém spustiť.

Koncom mája 2005 vznikla „Zmluva o porozumení“, kde IBM Slovensko v podstate odovzdalo celú zákazku firmám Asset Soft a VSL Software. V dohode sa okrem iného píše, že Asset Soft bude plniť úlohu zmluvného kontraktora k VšZP, bude integrátorom pri servise a rozvoji systému, bude dodávateľom aplikačného vybavenia i časti rozhodujúcich služieb.

Z celej zaujímavej zákazky, ktorú IBM Slovensko vyhralo, si ponechalo iba desať percent. Po štyridsaťpäť percent si rozdelili Asset Soft a VSL Software. IBM malo v zmluve iba podmienku, že strany zmluvy, ak to bude možné, sa budú opierať o jej technickú a softvérovú platformu.

Prečo jedna z vedúcich IT firiem takto postupovala? Napriek snahám TREND nedostal odpoveď. Najvyšší manažér slovenského IBM Boris Kekeši bol v polovici septembra dôrazne oslovený z centrály firmy, aby post opustil. Sám o svojom odchode odmietol hovoriť a rázne zložil telefón.

Nik ďalší sa v IBM nenašiel, kto by jasne vysvetlil, prečo sa vplyvná IT firma tak ľahko vzdala zaujímavého biznisu. Zbavila sa každoročných desiatok miliónov korún, ktoré možno inkasovať pri zmenách zákonov, obchodnej politiky či administratívnych procesov, v dôsledku ktorých treba počítačové systémy upravovať.

„Boli to ťažké diskusie o zmluve. Či sa za tie peniaze bude dať systém dorobiť. Ale aj o tom, kto bude niesť riziko hroziaceho neúspechu,“ tvrdí šéf Asseca Jozef Klein.

Trvajúci príjem

Veľká zákazka totiž pre všetky zúčastnené firmy prináša dlhodobejšie financie. Nie iba raz za dodanie systému. Ešte zaujímavejšie je akési „zakorenenie“ v poisťovni a vízia trvalého prísunu peňazí. Za stály servis, modernizácie, aktualizácie, obnovovanie licencií a podporu systému. Firma so silnejšou pozíciou má tak zaistený príjem na dlhý čas. Pri najdrahšej časti Komplexného informačného systému sa týchto benefitov IBM Slovensko zbavilo.

Ďalšia z mocných IT firiem svoju zákazku dorobila: „Žiadna dodávka od spoločnosti HP nebola prevedená na ďalší subjekt. Finálny akceptačný protokol bol zmluvnými stranami podpísaný začiatkom septembra minulého roka. A konštatuje sa v ňom, že boli splnené všetky náležitosti dodávky podľa Zmluvy o poskytovaní služieb systémovej integrácie,“ napísal TRENDU generálny riaditeľ slovenského Hewlett-Packardu Peter Weber.

A tak v lete roku 2005 spoločnosť Asset Soft rokovacím konaním bez zverejnenia dostala zákazku s predpokladanou cenou 612 miliónov korún bez DPH na podporu zavedenia zdravotníckeho informačného systému do rutinnej prevádzky a poskytovanie servisnej podpory. Mal by to byť kontrakt na štyri roky.

Zároveň sa Asset stal systémovým integrátorom pre zdravotný poistný systém a bude koordinovať všetky budúce rozvojové kroky systému a rozhodovať aj o vhodnosti rôznych inovovaných prepojení s ďalšími subsystémami, ktoré dodávali iné spoločnosti. „Určite to bude nižšia suma. Rozpočet na IT v poisťovni totiž ide dole,“ tvrdí J. Klein.

Šéf Assetu, dnešného Asseca, sa nechce verejne vyjadrovať k prevzatiu zákazky od IBM. A pripomína, že s IBM mali vždy korektné vzťahy, aj keď tento projekt bol istou traumou medzi oboma firmami. Asseco sa zrazu postavilo na čelo firiem, ktoré poistný systém mali prebrať do života.

Roztržky

Všeobecná zdravotná poisťovňa má rozšafný systém

Jozef Klein: Celý Komplexný informačný systém VšZP bol na začiatku navrhnutý rozšafne.

VšZP s novým vedením si dala vyhotoviť audit celého informačného systému. Dostala odporúčanie, aby sa servisné zmluvy uzatvorili priamo s firmami, ktoré robili vývoj a urobili na systémoch podstatnú časť práce. Poisťovňa tak mala usporiť časť zdrojov na prevádzku systému.

A tak sa začali mohutné naťahovačky medzi IT firmami o to, ktorá sa na vývoji jednotlivých podsystémov podieľala viac. Aj pre zásadu, že servis môže robiť iba autor diela.

Súboj sa vyostril medzi spoločnosťami Novitech a Asseco. Práve Novitech dostal zákazku na vývoj manažérskeho informačného systému. Asi za 24 miliónov korún. „Dostali sme však riešenie, ktoré bolo prevádzkovo zložité,“ tvrdí P. Hajdin.

A tak si poisťovňa priplatila a pred vyše dvoma rokmi dala Novitechu ďalšiu zákazku na Manažérsky informačný systém II. Prvá verzia sa podľa VšZP nikdy nedostala do rutinnej prevádzky, no je zahrnutá v majetku poisťovne a odpisuje sa.

Rozšírenie systému na verziu II vyšlo asi na 80 miliónov korún a očakáva sa, že jeho udržiavanie a servis bude stáť viac ako 18 miliónov korún ročne. Na ňom ako rozhodujúci subdodávateľ spolupracovalo Asseco.

Medzi oboma počítačovými firmami došlo k sporu, kto mal hlavné slovo pri vývoji Manažérskeho informačného systému II a má tak právo na dlhodobú servisnú zmluvu. Spor postúpil na Úrad pre verejné obstarávanie, kde sa v polovici júna tohto roku dostal na ústne prerokovanie.

Zástupcovia Novitechu však boli zdesení, keď zdôvodňovať postup poisťovne prišiel so splnomocnením člen Predstavenstva Asseca Jozef Roštár. „Pre nás a VšZP je po stanovisku Úradu pre verejné obstarávanie problém uzavretý,“ tvrdí šéf Asseca J. Klein. Vystupovanie svojho kolegu v mene VšZP zdôvodnil tým, že obstarávateľ si pozval na ústne pojednávanie toho, koho uznal, že má k systému autorské práva.

„S Novitechom sme spolupracovali. No na konci roku 2006 nám vypovedali zmluvu. Ak VšZP žiadala preukázať autorské práva, keď sme to robili, ľahko sme to splnili. A je to logické. Iba ten, čo systém vyvíjal, ho bude vedieť do budúcnosti rozvíjať,“ hovorí J. Klein. Člen Predstavenstva Novitechu Pavel Karlík je presvedčený, že z manažérskeho informačného systému nemôžu byť vytlačení: „Vyhrali sme verejnú súťaž a na vývoji systému pracovali.“

Rozšafný systém

Asseco dostalo v lete tohto roku zákazku za očakávaných 109 miliónov korún rozdelených na niekoľko rokov práve na aplikačnú a systémovú podporu manažérskeho podsystému. Novitech spor ako uzavretý neberie. Podal na Najvyšší súd SR podanie proti rozhodnutiu Úradu pre verejné obstarávanie.

Tým si popudil Všeobecnú zdravotnú, ktorá im za to približne pred dvoma mesiacmi vypovedala servisné zmluvy aj na ďalšiu časť Komplexného informačného systému – Administratívny systém. S odôvodnením, že VšZP si bude vedieť obhospodarovať tento systém lacnejšie sama.

„Celý Komplexný informačný systém bol na začiatku navrhnutý rozšafne,“ myslí si dnes J. Klein. Poisťovňa tak musí platiť každoročne množstvo poplatkov na údržbu rôznych podsystémov, ktoré boli zaobstarané. A tie sa odvíjajú od množstva rôznych licencií.

Na znížení nákladov sa bude treba dohodnúť napríklad aj so spoločnosťou SAP. Tá dodala poisťovni približne tri milióny licencií na svoju nadstavbu MySap.com na prepojenie systému s klientmi cez internet.

Dnes ťažko predpokladať, že by si všetci dôchodcovia vedení poisťovňou kontrolovali účty cez internet. Vedenie poisťovne uvažuje o ďalšej úprave architektúry celého systému.

Foto - Profimedia.cz, Miro Nôta