Zaradí sa Slovensko k uránovým veľmociam? Odpoveď na túto otázku intenzívne hľadajú momentálne najmä v Košiciach. Najväčšie známe stredoeurópske zásoby strategickej suroviny, ktoré sa nachádzajú v blízkosti východoslovenskej metropoly, v lokalite Jahodná, postavili proti sebe záujmy súkromných investorov, samosprávy a občianskych združení.

Už len zámer kanadskej firmy Tournigan Gold, respektíve jej slovenskej dcéry Kremnica Gold, vykonať pri Košiciach geologický prieskum vyvolal nevôľu aktivistov a miestnych úradov. Cieľ Kanaďanov je, aspoň na prvý pohľad, očividný: zviezť sa na boome ceny uránu na svetových trhoch. Za uplynulých desať rokov stúpla o tisícšesťsto percent a akcie neštátnych ťažobných podnikov upevnila o stovky percent. Aj dôvody oponentov Tourniganu sú čitateľné: zabrániť predpokladanej devastácii životného prostredia.

Trochu histórie

Na Slovensku sa prieskumy na zistenie ložísk uránovej rudy robili už od 50. rokov minulého storočia. Aj keď do pádu socializmu sa informácie o prieskumoch tajili, pravda je, že urán sa v republike nikdy oficiálne vo veľkom neťažil. Ak sa nejaký predsa len zo zeme vydobyl, tak iba v rámci prieskumu alebo ako vedľajší produktu pri získavaní iných rúd, napríklad medených.

Ťažba uránu v Jahodnej: rádioaktívna téma

Najrozsiahlejšia ťažba uránu bola v Novoveskej hute pri Spišskej Novej Vsi. No rudu iba mechanicky triedili a surovinu s vyššou koncentráciou rádia posielali na spracovanie do Česka. Podobne sa urán ťažil v Spišskom Štiavniku, vo Vikartovciach či Kravanoch. No a na Muráni bola jediná baňa v Československu, kde sa uránová ruda dobývala povrchovým spôsobom.

„Našťastie, na Slovensku sa rudy nikdy neupravovali do ďalšieho produktu,“ hovorí riaditeľ geologických prác spišskonovoveskej firmy Uranpres Jozef Daniel. Okrem toho, na Slovensku sa – na rozdiel od Česka – ruda dobývala prevažne podzemným banským spôsobom. Nepoužívalo sa lúhovanie, keď sa do podzemia zatláča zriedená kyselina sírová a ďalším vrtom sa agresívna látka čerpá obohatená o rozpustené horniny s obsahom uránu. Český štátny rozpočet musí doteraz stovkami miliónov korún upratovať ekologicky nevyhovujúcu ťažbu z obdobia socializmu.

Nielen Jahodná

Ťažba uránu na Slovensku sa môže oživiť. V poslednom období o pridelenie prieskumného územia prostredníctvom miestnych firiem požiadalo viacero záujemcov zo zahraničia. Top lokalitou je jednoznačne Jahodná. Aj keď geológovia pripúšťajú tridsaťpercentnú odchýlku toho, čo zatiaľ vrtmi zistili, hodnota rudy v ložisku sa odhaduje na štyri miliardy amerických dolárov (100 mld. Sk). A obchodníci s uránom avizujú, že jeho ceny budú stúpať minimálne do roku 2009.

O projekte v Jahodnej zatiaľ veľa informácií nie je. Nemá ich ani Tournigan. Na otázky, ktoré občanov a samosprávu zaujímajú najviac, výkonný riaditeľ Mike Mracek zatiaľ odpovedať nevie. O tom, ako a kde sa bude nakladať s banským odpadom, či a ako ťažba postihne prímestskú rekreačnú zónu, možno zatiaľ iba špekulovať. Isté je len to, že v zemi leží približne 3,6 milióna ton uránovo-molybdénovej rudy s vysokou koncentráciou uránu. So zhruba dvojnásobnou oproti tomu, čo momentálne ťažia funkčné uránové bane v Česku, a štvornásobkom toho, čo sa vo svete považuje za ekonomicky rentabilnú hranicu.

Kremnica Gold dostala povolenie na prieskum aj v Novoveskej hute. Podobne ako v Košiciach či Kremnici, kde chce firma ťažiť zlato, je samospráva nervózna. Spišská Nová Ves chce v tejto lokalite v spolupráci s britským investorom rozbehnúť veľký projekt cestovného ruchu. V obci, hoci sa v nej špeciálne urán nikdy nedobýval, sa haldy po ťažbe musia stále monitorovať. Okrem toho, dodnes platí odporúčanie, aby sa v ich blízkosti nepovoľovali stavby. A napriek revitalizácii sa pozemky nemajú používať ani ako past-viny. Tak či onak, Spišská Nová Ves môže byť pokojnejšia ako Košice. Koncentrácie uránu v tamojšej rude sú podstatne nižšie.

Prieskumné územie sa vykonávajú aj v lokalite Kálnica – Selec pri Novom Meste nad Váhom, kde o povolenie požiadala spoločnosť Ultra Uranium, zhodou okolností takisto kanadská. Zatiaľ nevŕtajú, robia iba povrchový gama prieskum. „Aj keď sú údaje o ložisku známe, Kanaďania staré údaje berú s rezervou,“ konštatuje konateľ spišskonovoveskej firmy Koral Jozef Komoň, ktorá pre Ultra Uranium pracuje.

Miliardy korún

Hoci sa o Jahodnej vedú vášnivé debaty, realizácia projektu je v nedohľadne. Kremica Gold má v rukách iba povolenie na geologický prieskum a prednostné právo na určenie dobývacieho priestoru. „Kým je odpor verejnosti, tak sa ťažba asi ťažko spustí,“ myslí si riaditeľ sekcie geológie a prírodných zdrojov ministerstva životného prostredia Jozef Franzen. A pridáva ďalší názor. „Hlad po energetických surovinách bude stúpať. Ak by to dnes niekto vyťažil, možno si budeme o päťdesiat rokov trhať vlasy.“

Aj keby sa podarilo zaistiť všetky potrebné doklady na to, aby sa pri Košiciach začal urán ťažiť, ťažko očakávať, že by ruda z podzemia vyšla skôr ako o šesť rokov. Kremnica Gold zatiaľ nemá relevantné ekonomické prepočty. No je takmer isté, že pri súčasných cenách by sa oplatilo ťažiť aj s veľkými nákladmi na technológiu či banské diela, ktoré by ložisko sprístupnilo. Investície na otvorenie ložiska sa pritom môžu vyšplhať na niekoľko miliárd korún.

Otázka je, kto by napokon ťažil. Tournigan zatiaľ žiadnu reálne fungujúcu baňu nemá. „Sme mladá firma, ktorá sa snaží začať s ťažbou. Mám dvadsaťpäťročnú skúsenosti s ťažbou a ďalší členovia manažmentu tiež. Vieme, ako prevádzkovať bane,“ tvrdí M. Mracek.

Pre štát a samosprávu

Pokiaľ sa ťažba v Jahodnej rozbehne, priame výnosy pre štát – aspoň pri súčasnom stave legislatívy – budú minimálne. Hoci ložisko suroviny je štátnym majetkom, štátny rozpočet by podľa odhadov získal tak tri percentá tržieb ťažobnej firmy. Samospráva by vyšla úplne naprázdno. Okrem toho, ťažiari sú motivovaní do čo najväčšej finalizácie na Slovensku. Podľa nariadenia vlády z roku 2002 sa poplatok pre štát znižuje tým viac, čím komplexnejšie je spracovanie suroviny na území republiky. Napriek tomu, že to prináša podstatne väčšie ekologické riziká.

Omnoho zaujímavejšie príjmy by štát alebo samospráva mohli získať, ak by sa stali akcionármi ťažobnej spoločnosti. O tomto modeli otvorene hovorí napríklad predseda Obvodného banského úradu v Košiciach Dušan Čellár, ktorý sa netají podporou ťažby. Rozhovory o akcionárskych podieloch, ktoré môžu tiež eliminovať deklarovaný odpor, však na programe nie sú.

Pokryté nie je ani riešenie potenciálnych ekologických problémov po skončení ťažby. Alebo v prípade, že by ťažiarska spoločnosť ekonomicky zakolísala a ložiská by po nej nemal kto zavrieť. S návrhom, aby firma na tieto účely platila do špeciálneho fondu – čo legislatíva v súčasnosti neupravuje –, prišlo ministerstvo životného prostredia. Neúspešne. „Proti bol rezort hospodárstva,“ tvrdí J. Franzen.

Ruský partner

Otázka tiež je, kto by vyťaženú uránovú rudu ďalej spracúval. Finalizáciou medziproduktu, takzvaného žltého koláča, na palivové tyče pre jadrové reaktory sa zaoberá viacero svetových firiem. Najlepšiu východiskovú pozíciu má ruský štátny spracovateľský komplex Tvel, ktorý ovláda pätinu globálneho trhu s jadrovým palivom.

Tvel dodáva jadrové palivo pre Slovenské elektrárne (SE) a zmluvu má s nimi uzavretú do roku 2010. Dlhodobá zmluva je pre Slovensko výhodná, tvrdí šéf ruskej firmy pre Slovensko a Ukrajinu Alexander Ivanov. Aj keď ceny podľa neho ovplyvňuje globálny vývoj, dlhodobá zmluva zaisťuje, že SE ich majú o niekoľko desiatok percent nižšie. Dôvod – Slovensko je po Ukrajine druhým najväčším odberateľom Tvelu. Zatiaľ s Tvelom ohľadom slovenského uránu nikto nerokoval. „No priestor na rokovania je,“ hovorí A. Ivanov.

Teoreticky by dlhodobé kontrakty medzi potenciálnym slovenským dodávateľom uránu a ruským spracovateľským komplexom mohli zabezpečiť ešte nižšiu cenu paliva pre slovenské atómky.

Ťažba uránu v Jahodnej: rádioaktívna téma

Mike Mracek: Na citlivé otázky okolo ťažby je priskoro.

No nižšia cena elektrickej energie pre obyvateľov Slovenska alebo aspoň regiónu, kde sa urán má dobývať, sa očakávať nedá. Cena elektriny sa riadi vlastným trhovým systémom a čoraz viac energie budú SE predávať prostredníctvom aukcií. Podčiarknuté a zrátané, z ťažby uránu na Slovensku budú okrem ťažiarskej spoločnosti profitovať SE a ich rozhodujúci akcionári – taliansky Enel, no i slovenský štát.

Česi nekončia

Ak by sa v Jahodnej v budúcnosti otvorilo dobývacie ložisko, predstavitelia Európskej únie by určite neskrývali radosť. Dávnejšie deklarovali zámer, aby sa energetické suroviny viac získavali z územia únie, ktorá je momentálne odkázaná na ich dovoz. Pokiaľ ide o urán, Jahodná by bola po Česku druhým miestom v EÚ, kde by sa ruda so strategickým obsahom získavala.

Česi pritom chceli ťažbu uránu v budúcom roku ukončiť. No koncom mája tamojšia vláda rozhodla, že štátna firma Diamo bude v ťažbe pokračovať. Rúbať bude dovtedy, kým sa to bude vyplácať – bez štátnych dotácií. Súčasné odhady hovoria minimálne o roku 2012. Česká vláda sa zároveň uzniesla, že pri aktuálnych rekordných cenách uránu do firmy nepustí žiadnych zahraničných investorov. O vstup sa uchádzala napríklad kanadská Uran Limited. A záujem prezentoval i ruský Tvel.

Ceny uránu dvíhajú očakávané štarty nových elektrární v Číne a Indii i ohlásená ruská vládna stratégia na budovanie nových atómových elektrární. V súčasnosti sa uránu celosvetovo ťaží o tretinu viac, ako potrebujú jadrové reaktory. Deficit sa pokrýva z rozoberania zbraní hromadného ničenia, no dlhodobo to nepôjde.

Cenový boom podľa A. Ivanova do veľkej miery spôsobili burzoví špekulanti, ktorí kalkulujú s očakávaniami ďalšieho rastu cien uránu. Kazachstan, druhá najsilnejšia ťažiarska krajina, preto navrhol, aby sa obchod s uránom uskutočňoval bez medzičlánkov. „V tomto obchode odberatelia aj dodávatelia sú si dobre známi, nemal by to byť problém,“ nazdáva sa A. Ivanov.

Je pravda, že cena uránu sa na spotovom trhu pohybuje okolo 135 amerických dolárov za libru. No najväčší producent uránu, kanadský Cameco ho predáva po 35 dolárov. „Má dlhodobé kontrakty. A tie sú dôležitejšie ako spotový trh, kde hrozí, že zajtra nemáte klienta,“ uzatvára M. Mracek.

FOTO – SITA/Dusan Hein