Mama so mnou zatrasie, aby som za zobudil. „Stala sa nehoda,“ vraví. Som zmätený, pretože ma zvyčajne budí pred svitaním otec, ktorý sa chce modliť. Mám sedem rokov a na sebe pyžamo s Ninja korytnačkami.
Je jedenásť hodín večer a môj otec stále nie je doma. Ten ostáva v mešite stále dlhšie a dlhšie do noci. Ale stále to je môj veselý, milujúci a vrúcny otec. „Pozeraj na mňa Z. Musíš sa čo najrýchlejšie obliecť.“ Neviem, čo sa deje. Ideme ku strýkovi.
Zak Ebrahim Zdroj: zakembrahim.com
Strašidelný tieň
Ide o úryvok z knihy The Terrorist‘s Son: A Story of Choice od Zaka Ebrahima (31), ktorý opisuje svoje detstvo a zmierovanie s tým, že jeho otec je chladnokrvný terorista El-Sayed Nosair. O svojom smútku, samote a výčitkách rozpráva vecne a nepateticky, občas až v holých vetách, ktoré sa zarývajú pod kožu.
Zak Ebrahim nie je jeho pravé meno. Zmenil si ho, aby sa mohol vyhnúť dôsledkom svojej minulosti, ale porozprávať svoj príbeh ostatným.
V ten večer, keď ho mama zobudila, sa mu detstvo skončilo. Vtlačil ho chronický strach o budúcnosť, nedostatok peňazí a vyhrážanie sa smrťou. Do osemnástich rokov sa s matkou, bratom a sestrou sťahovali presne dvadsaťkrát, aby reštartovali život rodiny. Napriek tomu terorizmus ich sprevádzal v spoločnosti ako strašidelný tieň, ktorého sa nemohli zbaviť.
Otec El-Sayed Nosair sa narodil v Egypte a v roku 1981 emigroval do Spojených štátov. Živil sa ako opravár klimatizácií na manhattanskom federálnom súde.
Otec El Sayyid A. Nosair Zdroj: creeenlatolerancia.org
Jeho matka Khadija Nosair bola rodená Američanka z Pittsburghu. Predtým, ako začala praktizovať a veriť vo svedectvo islamu (šaháda), sa volala Karen Mills. Bola vychovaná ako kresťanka, ale kňazom „kládla príliš veľa otázok“ a odpovede od nich nenachádzala. Hľadala cestu viery, ktorá by túto dieru zaplnila. Vo verejnej knižnici narazila na knihu o islame, ktorá ju oslovila. Chodievala do mešity, kde stretla svojho budúceho manžela, za ktorého sa vydala po desiatich dňoch známosti.
Barbora: tumor v žalúdku
Mladý Zak prežíval normálne detstvo, pozeral Disney rozprávky a hrával s otcom futbal. Život sa zdal idylický - v rodine panoval pokoj americkej rodinky, ktoré spájala viera v islam. Až sa všetko zmenilo, keď mal Zak dva roky.
Jeho otec s matkou pomáhali v mešite s takzvaným da`wa (šírenie islamu formou konvertovania ľudí s iným náboženským presvedčením na moslimov). Do mešity prichádzali aj mladé americké ženy – buď sklamané láskou, alebo sa do moslima zaľúbili.
Jednou z nich bola aj Barbara, pochmúrna a zablúdená duša, ktorá obvinila otca zo znásilnenia. Hoci si celý príbeh vymyslela, v otcovi sa začala koreniť akási forma poníženia a strachu, ktorý si kompenzoval v náruživom modlení. Nejedol. Len spal a modlil sa za bezpečnosť seba a svojej rodiny. Otcova bolesť a poníženie rástlo ako tumor v žalúdku.
Mániu znásobovala aj nehoda v práci, kde ho takmer zabila elektrina. Utrpel masívne popáleniny na ruke. Bol v bezvedomí a dlhodobo nemohol pracovať, čo sa podpísalo aj pod depresiami a nepriateľskej nálade. Vtedy začal navštevovať prednášky istého Masjida Al-Shamsu. FBI neskôr označila toho človeka za hlavu teroristickej bunky v New Jersey.
Posledná skladačka puzzle
V mešite sa spriatelil aj s palestínskym extrémistom Abdullahom Yusufom Azzamom, ktorý sa preslávil ako mentor Usámu bin Ládina (neskoršia hlava Al-Káidy). Heslo, ktoré hlásal, znelo: Džihád a puška: Žiadne vyjednávanie, žiadna diskusia.
Otec pod jeho vplyvom začal predávať náboženské texty, aby zarobil niekoľko dolárov. Svoje strelecké zručnosti cibril na strelnici. Svoj fanatizmus prenášal aj na rodinu, nútil Zaka modliť sa, robil mu prednášky o zvrátenosti sveta. Postupne sa z neho stal dogmatický, netolerantný a hnevom nasiaknutý Moslim. V jedno sobotňajšie ráno vzal Zaka s partiou na strelnicu, kde ho učil strieľať na siluetu človeka. V kufri áut, na ktorých prišli, bol arzenál samopalov AK-47.
Keď o niekoľko mesiacov neskôr A. Azzama niekto zabil v Palestíne nastraženou bombou v aute, atentát sa stal poslednou skladačkou puzzle v prerode milujúceho otca na zúrivého teroristu.
„Nehoda“ z 5. novembra 1990, ktorá zmenila život celej rodine, bola vražda rabína Meira Kahaneho, ktorý založil Ligu na ochranu Židov (JDL). Hlásala ideológiu židovského nacionalizmu s prvkami rasizmu a politicky motivovaného násilia. FBI ju evidovala ako teroristickú skupinu, ktorá vyzývala k vyvraždeniu Arabov z oblastí západného brehu Jordánu a Gazy.
Rabína strelec zasiahol do krku počas prejavu v newyorskom hoteli Marriott. Strelcom bol jeho otec, ktorého ochranka eliminovala strelou priamo do krku. Guľka však uviazla v tele, čo mu zrejme zachránilo život. Také šťastie rabín nemal - guľka cez neho krk prešla ako nôž maslom. „Bol to deň, keď si môj otec vybral radšej terorizmus ako mňa,“ opisuje pocity Z. Ebrahim.
Obrovská húsenica na krku
Otec sa stal prvým islamským džihádistom, ktorý prelial krv na americkej pôde. Bol súčasťou teroristických buniek v zámorí, ktoré sa schádzali v mešitách a patrili neskôr k organizovanej skupine Al-Káida.
„Baba (otec) je v bezvedomí, jeho telo je plné modrín a napojené asi na pol tucet trubičiek a káblov. Mal obrovskú zašitú ranu v krku. Vyzerala ako obrovská húsenica,“ opisuje stav otca. Z nemocnice putuje do väzenia.
Súd s teroristom je pod drobnohľadom verejnosti. Na obhajobu idú tisíce dolárov, sám Usama bin Ládin poslal 20-tisíc dolárov. El-Sayeda Nosaira nakoniec súd oslobodí, ale za napadnutie a ilegálne držanie zbraní je uväznený na sedem až dvadsaťdva rokov v štátnej väznici.
Zak ho s matkou chodieva navštevovať, ale skôr z nutnosti. Za múrmi väzenia sa veselo rozpráva s deťmi, hrá futbal a jedia špagety. „Všetko je len fraška. Nikdy čin neoľutoval,“ píše v knihe jeho syn. Neustále klamal, že je nevinný.
Po policajnej razii v jeho dome polícia našla 47 krabíc, plné manuálov na výrobu bômb a zoznamy a plány na teroristický útok na „najvyššiu budovu sveta“. Polícia situáciu podcenila.
Obálka týždenníka Time po útoku na World Trade Center v roku 1993
V roku 1993 z väzenia pomáhal organizovať prvý teroristický útok na dvojičky World Trade Center s pomocou spolupracovníkov z mešity v New Jersey. Teroristi odpálili dodávku plnú trhaviny v garáži pod jednou z dvojičiek. Jedna budova mala spadnúť a poškodiť druhú. Výsledkom mali byť tisíce mŕtvych. Plán sa síce nepodaril podľa predstáv, ale útok si vyžiadal šesť obetí (medzi nimi aj tehotnú ženu) a tisícky ľudí zranil.
„Kým ja som sníval o skutočnej rodine, on si predstavoval, ako odpáli dvojičky,“ opisuje svoje pocity 31-ročný Američan, ktorý svoj príbeh minulý týždeň prezentoval aj na konferencii TEDx. Jeho otec dostal doživotie plus 15 rokov bez možnosti podmienečného prepustenia vo federálnom väzení v štáte Illinois.
Keď je terorizmus v domácnosti
Rodinu teroristický čin psychicky pochoval. Keď jeho matka prišla na návštevu a zazrela jeho otca, prišlo jej nevoľno. Bolo to poslednýkrát, keď Zak videl rodinu pohromade. Jeho matka požiadala o rozvod a už nikdy s ním neprehovorila.
Našla si nového priateľa, amatérskeho boxera, ktorý mal tri deti. Zo začiatku sa Zak tešil z novej rodiny, ale po čase nevlastný otec odhalil svoju krutú tvár. Kým jeho biologický otec svoj extrémizmus vyjadroval terorizmom, nevlastný otec teror zavádzal do rodiny. Zaka a jeho brata bil, kopal ich a psychicky vydieral. Rodina hladovala a matka bola na kraji psychického zrútenia.
Medzi rovesníkmi bol stále synom najnenávidenejšieho muža Ameriky. V každej škole bol obeťou šikanovania spolužiakov a bitiek, ktoré sa nikdy neriešili. Rodina sa sťahovala z miesta na miesto, menila priezviská, ale zmyť tieň teroristickej minulosti sa nikdy nedarilo. Skôr alebo neskôr okolie zistilo, kto sú noví usadlíci. Američania sa ženám, ktoré nosili burky, vyhýbali. Predsudky a strach sa rojili ako vírus. Keďže matka nemala žiadne vzdelanie, rodina sa prepadávala do čoraz väčšej chudoby.
Zak tento život otcovi neodpustil. „Chcel som mu povedať, aký mizerný sa stal náš život, keď sa rozhodol, že smrť iných ľudí je dôležitejšia ako život jeho vlastnej rodiny. Ale ako vždy, nedokázal som vydrať svoju zlosť von. Len som v telefóne vzlykal,“ píše v knihe, keď s otcom poslednýkrát volal.
Násilie, ktoré nefunguje stáročia
Až keď sa rodina presťahovala na slnečnú Floridu, Zak zažil šťastnejšie obdobie. Zamestnal sa ako brigádnik v zábavnom parku, chodil s dievčatami, získal kamarátov a kúpil si prvé auto. „Celý život som videl náboženstvo používané ako zbraň. Odkladám všetky zbrane. Empatia je silnejšia ako hnev,“ opisuje svoj nový život v knihe. Ľudia sa snažia byť nenásilní týždne a keď to nefunguje, vracajú sa k násiliu, ktoré nefunguje už stáročia.
V knihe opovrhuje aj náboženskou neznášanlivosťou alebo predsudkom voči homosexualite. „Už som unavená z nenávidenia ľudí,“ povedala mu matka, keď mal 18 rokov. Šlo o šesť najsilnejších slov, ktoré vo svojom živote počul.
Na záver uvádza príklad: S matkou sa vybrali do Pittsburghu postarať sa o starú mamu, ktorá utrpela mozgovú mŕtvicu. Bola kresťanka a preto svoju dcéru vydedila, keď konvertovala na islam. Bola to hanba nielen pre ňu, ale aj okolie. V jej dome odvtedy nebola vítaná. „Po mŕtvici moja stará mama zabudla, že nenávidela matkine náboženstvo a nútila moju matku vybrať si. Predsudok nie je to jediné, na čo jej mozog zabudol. Zabudla aj na to, že fajčila 50 rokov.
Kniha je úprimnou spoveďou psychicky týraného chlapca na pozadí čierno-bieleho videnia sveta. Mrazivé rozprávanie je zároveň aktuálnym zrkadlom krviprelievania na Blízkom východe, ale aj „západných“ problémov, ako obmedzovanie neexistujúcich práv homosexuálom.
Dôvetok: Vlani sa novinárom z denníka LA Times podarilo skontaktovať s El-Sayedom Nosairom, ktorý je vo väzení už 24 rokov. V rozhovore odsudzuje džihád a prelievanie krvi nevinných obetí na Blízkom východe. Vraždu rabína však neľutuje, pretože bola podľa neho opodstatnená. „Otvorene obhajoval genocídu a etnické čistky,“ reagoval.
Mladým džihádistom radí zdržať sa teroristických činov, vyhľadať pomoc v trpezlivosti a modlitbe. Reči sú jedná vec a činy druhá: podľa denníka vo väzení pokračoval vo svojom správaní - viedol väzenské demonštrácie, terorizoval ostatných väzňov a mal sa zúčastniť na vraždách nemoslimských väzňov.
