Prvú trať, ktorá mala spojiť dve najväčšie japonské mestá – Tokio a Ósaku – začali stavať v roku 1959. Rýchlodráha, na ktorej bolo 66 tunelov a 96 mostov, sa stala v roku 1964 výkladnou skriňou úspechov japonského priemyslu pri príležitosti letných olympijských hier v Tokiu, ktoré sa začali 10. októbra 1964.

V ďalších rokoch bola sieťou šinkansen prepojená väčšina veľkých miest na ostrovoch Honšú a Kjúšú. Vo výstavbe je i tunelové prepojenie na ostrov Hokkaidó na severe krajiny. Na ôsmich tratiach s celkovou dĺžkou vyše 2 380 kilometrov, dnes jazdia vlaky rýchlosťou takmer 300 kilometrov za hodinu.

Rýchlo, rýchlejšie, najrýchlejšie. Teda vlakom

Slávnostné otvorenie prvej vysokorýchlostnej trate medzi Tokiom a Ósakou 1. októbra 1964. Zdroj: japantimes.co.jp

Sieť japonských šinkansenov prepravovala najviac cestujúcich ročne (v roku 2007 to bolo 353 miliónov osôb) až do roku 2011, keď ju s vyše 370 miliónmi cestujúcich predbehla Čína.

Za pol storočia sa v sieti týchto rýchlovlakov nestala žiadna závažná nehoda či kolízia. Šinkanseny mali veľký vplyv nielen na rozvoj podnikania v krajine, ale vo všeobecnosti na spoločnosť, životné prostredie či kultúru. Prechodom na rýchlovlaky sa podľa odhadov ušetrilo okolo 400 miliónov hodín a ekonomický prínos bol po prepočte odhadnutý na vyše 3,6 miliardy eur ročne.

Doprava šinkansenom je niekedy porovnávaná s lietadlom. Podľa prieskumov volia Japonci rýchlovlak pri cestách do troch hodín, na dlhšie cestovanie uprednostnia lietadlo.

Rýchlo, rýchlejšie, najrýchlejšie. Teda vlakom

Testovací model japonského maglevu na skúšobnej dráhe pri Tokiu 27. novembra 2003. Zdroj: SITA/AP

V Japonsku chcú viac využívať aj technológiu magnetickej levitácie, skrátene maglev, pri ktorej možno dosahovať rýchlosti až okolo 500 km/h. Do roku 2027 by sa mala otvoriť nová trať s maglevmi medzi Tokiom a Nagojou, štvrtým najväčším japonským mestom. Mimochodom: japonský rýchlovlak JR-Maglev dosiahol 2. decembra 2003 rýchlosť 581 km/h, čo je stále platný vlakový svetový rekord. 

Železničná mocnosť: Čína

Celková dĺžka vysokorýchlostných tratí na svete, kde vlaky dosahujú rýchlosť nad 250 kilometrov za hodinu, bola k vlaňajšiemu novembru 21 472 kilometrov. Vo výstavba bolo ďalších takmer 14 000 kilometrov a naplánovaných je 16 300 kilometrov. V roku 2025 by malo byť na svete asi 51 800 kilometrov vysokorýchlostných tratí.

Rýchlovlaky v súčasnosti jazdia v 15 krajinách sveta. Najdlhšia sieť je v Číne; jej dĺžka (takmer 9 900 kilometrov) presahuje o 2 500 kilometrov dĺžku tratí pre rýchlovlaky vo všetkých deviatich európskych krajinách (7 378 kilometrov). V Európe má primát Španielsko (2 515 km) pred Francúzskom (2 036 km) a Nemeckom (1 334 km).

Ako hlavné výhody rýchlovlakov v porovnaní s leteckou a automobilovou dopravou sú uvádzané nižšie emisie oxidu uhličitého a menšia produkcia toxínov, nižší záber pôdy na rovnakú prepravnú kapacitu v porovnaní s automobilovou dopravou, vyššia bezpečnosť či nižšia energetická spotreba.

Medzi hlavné nevýhody podľa kritikov patrí napríklad bariérový efekt v krajine, vyššie ceny cestovného v porovnaní s inými dopravami okrem leteckej, niekedy sa uvádzajú aj chýbajúce nočné vlakové spoje, pretože rýchlovlaky väčšinou v noci nejazdia.

Rýchlo, rýchlejšie, najrýchlejšie. Teda vlakom

Francúzsky rýchlovlak TGV. Zdroj: SITA/AP

Najdlhšiu sieť tratí pre rýchlovlaky (takmer 9 900 km) má Čína, kde sa v rýchlovlakoch prepraví aj najviac cestujúcich – v roku 2011 ich bolo vyše 370 miliónov. Prvá vysokorýchlostná trať bola v Číne otvorená v roku 2007. V krajine bola v decembri 2012 uvedená do prevádzky aj najdlhšia vysokorýchlostná železničná trať na svete: vzdialenosť 2 298 km z Pekingu do juhočínskeho Kantonu prejde rýchlovlak za asi osem hodín pri priemernej rýchlosti okolo 300 km/h. V Číne má byť do roku 2020 okolo 50-tisíc kilometrov vysokorýchlostných tratí.

V Európe majú najviac rýchlotratí Španieli

Prvá vysokorýchlostná železnica v Európe bola predstavená v roku 1981, keď bola otvorená trať francúzskeho rýchlovlaku TGV z Paríža do Lyonu. Francúzsko odvtedy pokračuje v budovaní rozsiahlej siete rýchlovlakov.

Výstavba prvých nemeckých vysokorýchlostných tratí sa začala krátko po francúzskych, ale vlaky InterCityExpress (ICE) boli nasadené až v roku 1991, desať rokov po vzniku siete TGV. Vlaky ICE v súčasnosti jazdia napríklad aj do Rakúska, Švajčiarska, Holandska či Belgicka. S ICE je spojená najhoršia nehoda v dejinách vysokorýchlostných vlakov: v júni 1998 zahynulo pri vykoľajení vlaku a jeho následnom náraze do mosta 101 ľudí.

Rýchlo, rýchlejšie, najrýchlejšie. Teda vlakom

Nemecký ICE (vľavo) a britský vysokorýchlostný Eurostar na stanici St. Pancras International v Londýne. Zdroj: SITA/AP

Už tri roky pred francúzskym TGV dosahovali v roku 1978 niektoré vlaky v Taliansku na trati z Ríma do Florencie rýchlosť až 250 km/h. Taliansko bolo aj priekopníkom technológie naklápacích vlakov Pendolino. V krajine je vybudovaná sieť železnice Treno Alta Velocita (TAV).

Španielska vysokorýchlostná železnica Alta Velocidad Espaňola (AVE) začala jazdiť v apríli 1992 medzi Madridom a Sevillou, kde bola vtedy výstava Expo. Odvtedy bolo postavených veľa ďalších tratí. 

Prvý americký vysokorýchlostný vlak Acela Express začal jazdiť v decembri 2000 medzi Washingtonom a Bostonom. Turecké štátne železnice začali budovať vysokorýchlostné trate v roku 2003. Od apríla 2004 je v prevádzke prvý juhokórejský superrýchly vlak (založený na francúzskom TGV). Na Taiwane bola prvá vysokorýchlostná trať pro vlaky založené na japonskej technológii šinkansen otvorená v roku 2007 pozdĺž západného pobrežia ostrova.

Prehľad vysokorýchlostných tratí
(k novembru 2013, údaje v km)
V prevádzke Vo výstavbe V pláne
Čína 9 867 9 081 3 777
Japonsko 2 664 779 179
Španielsko 2 515 1 308 1 702
Francúzsko 2 036 757 2 407
Nemecko 1 334 428 495
Taliansko 923 0 395
Turecko 444 603 1 758
Južná Kórea 412 186 49
USA 362 0 777
Tchajwan 345 0 0
Belgicko 209 0 0
Holandsko 120 0 0
Veľká Británia 113 0 204
Rakúsko 93 0 0
Švajčiarsko 35 72 0
Saudská Arábia 0 550 0
Maroko 0 200 480
Portugalsko 0 0 1 006
Švédsko 0 0 750
Poľsko 0 0 712
Rusko 0 0 650
Brazília 0 0 511
India 0 0 495
PRAMEŇ: Medzinárodná železničná únia (UIC)