Prvú trať, ktorá mala spojiť dve najväčšie japonské mestá – Tokio a Ósaku – začali stavať v roku 1959. Rýchlodráha, na ktorej bolo 66 tunelov a 96 mostov, sa stala v roku 1964 výkladnou skriňou úspechov japonského priemyslu pri príležitosti letných olympijských hier v Tokiu, ktoré sa začali 10. októbra 1964.
V ďalších rokoch bola sieťou šinkansen prepojená väčšina veľkých miest na ostrovoch Honšú a Kjúšú. Vo výstavbe je i tunelové prepojenie na ostrov Hokkaidó na severe krajiny. Na ôsmich tratiach s celkovou dĺžkou vyše 2 380 kilometrov, dnes jazdia vlaky rýchlosťou takmer 300 kilometrov za hodinu.

Slávnostné otvorenie prvej vysokorýchlostnej trate medzi Tokiom a Ósakou 1. októbra 1964. Zdroj: japantimes.co.jp
Sieť japonských šinkansenov prepravovala najviac cestujúcich ročne (v roku 2007 to bolo 353 miliónov osôb) až do roku 2011, keď ju s vyše 370 miliónmi cestujúcich predbehla Čína.
Za pol storočia sa v sieti týchto rýchlovlakov nestala žiadna závažná nehoda či kolízia. Šinkanseny mali veľký vplyv nielen na rozvoj podnikania v krajine, ale vo všeobecnosti na spoločnosť, životné prostredie či kultúru. Prechodom na rýchlovlaky sa podľa odhadov ušetrilo okolo 400 miliónov hodín a ekonomický prínos bol po prepočte odhadnutý na vyše 3,6 miliardy eur ročne.
Doprava šinkansenom je niekedy porovnávaná s lietadlom. Podľa prieskumov volia Japonci rýchlovlak pri cestách do troch hodín, na dlhšie cestovanie uprednostnia lietadlo.

Testovací model japonského maglevu na skúšobnej dráhe pri Tokiu 27. novembra 2003. Zdroj: SITA/AP
V Japonsku chcú viac využívať aj technológiu magnetickej levitácie, skrátene maglev, pri ktorej možno dosahovať rýchlosti až okolo 500 km/h. Do roku 2027 by sa mala otvoriť nová trať s maglevmi medzi Tokiom a Nagojou, štvrtým najväčším japonským mestom. Mimochodom: japonský rýchlovlak JR-Maglev dosiahol 2. decembra 2003 rýchlosť 581 km/h, čo je stále platný vlakový svetový rekord.
Železničná mocnosť: Čína
Celková dĺžka vysokorýchlostných tratí na svete, kde vlaky dosahujú rýchlosť nad 250 kilometrov za hodinu, bola k vlaňajšiemu novembru 21 472 kilometrov. Vo výstavba bolo ďalších takmer 14 000 kilometrov a naplánovaných je 16 300 kilometrov. V roku 2025 by malo byť na svete asi 51 800 kilometrov vysokorýchlostných tratí.
Rýchlovlaky v súčasnosti jazdia v 15 krajinách sveta. Najdlhšia sieť je v Číne; jej dĺžka (takmer 9 900 kilometrov) presahuje o 2 500 kilometrov dĺžku tratí pre rýchlovlaky vo všetkých deviatich európskych krajinách (7 378 kilometrov). V Európe má primát Španielsko (2 515 km) pred Francúzskom (2 036 km) a Nemeckom (1 334 km).
Ako hlavné výhody rýchlovlakov v porovnaní s leteckou a automobilovou dopravou sú uvádzané nižšie emisie oxidu uhličitého a menšia produkcia toxínov, nižší záber pôdy na rovnakú prepravnú kapacitu v porovnaní s automobilovou dopravou, vyššia bezpečnosť či nižšia energetická spotreba.
Medzi hlavné nevýhody podľa kritikov patrí napríklad bariérový efekt v krajine, vyššie ceny cestovného v porovnaní s inými dopravami okrem leteckej, niekedy sa uvádzajú aj chýbajúce nočné vlakové spoje, pretože rýchlovlaky väčšinou v noci nejazdia.

Francúzsky rýchlovlak TGV. Zdroj: SITA/AP
Najdlhšiu sieť tratí pre rýchlovlaky (takmer 9 900 km) má Čína, kde sa v rýchlovlakoch prepraví aj najviac cestujúcich – v roku 2011 ich bolo vyše 370 miliónov. Prvá vysokorýchlostná trať bola v Číne otvorená v roku 2007. V krajine bola v decembri 2012 uvedená do prevádzky aj najdlhšia vysokorýchlostná železničná trať na svete: vzdialenosť 2 298 km z Pekingu do juhočínskeho Kantonu prejde rýchlovlak za asi osem hodín pri priemernej rýchlosti okolo 300 km/h. V Číne má byť do roku 2020 okolo 50-tisíc kilometrov vysokorýchlostných tratí.
V Európe majú najviac rýchlotratí Španieli
Prvá vysokorýchlostná železnica v Európe bola predstavená v roku 1981, keď bola otvorená trať francúzskeho rýchlovlaku TGV z Paríža do Lyonu. Francúzsko odvtedy pokračuje v budovaní rozsiahlej siete rýchlovlakov.
Výstavba prvých nemeckých vysokorýchlostných tratí sa začala krátko po francúzskych, ale vlaky InterCityExpress (ICE) boli nasadené až v roku 1991, desať rokov po vzniku siete TGV. Vlaky ICE v súčasnosti jazdia napríklad aj do Rakúska, Švajčiarska, Holandska či Belgicka. S ICE je spojená najhoršia nehoda v dejinách vysokorýchlostných vlakov: v júni 1998 zahynulo pri vykoľajení vlaku a jeho následnom náraze do mosta 101 ľudí.

Nemecký ICE (vľavo) a britský vysokorýchlostný Eurostar na stanici St. Pancras International v Londýne. Zdroj: SITA/AP
Už tri roky pred francúzskym TGV dosahovali v roku 1978 niektoré vlaky v Taliansku na trati z Ríma do Florencie rýchlosť až 250 km/h. Taliansko bolo aj priekopníkom technológie naklápacích vlakov Pendolino. V krajine je vybudovaná sieť železnice Treno Alta Velocita (TAV).
Španielska vysokorýchlostná železnica Alta Velocidad Espaňola (AVE) začala jazdiť v apríli 1992 medzi Madridom a Sevillou, kde bola vtedy výstava Expo. Odvtedy bolo postavených veľa ďalších tratí.
Prvý americký vysokorýchlostný vlak Acela Express začal jazdiť v decembri 2000 medzi Washingtonom a Bostonom. Turecké štátne železnice začali budovať vysokorýchlostné trate v roku 2003. Od apríla 2004 je v prevádzke prvý juhokórejský superrýchly vlak (založený na francúzskom TGV). Na Taiwane bola prvá vysokorýchlostná trať pro vlaky založené na japonskej technológii šinkansen otvorená v roku 2007 pozdĺž západného pobrežia ostrova.
Prehľad vysokorýchlostných tratí | |||
(k novembru 2013, údaje v km) | |||
V prevádzke | Vo výstavbe | V pláne | |
Čína | 9 867 | 9 081 | 3 777 |
Japonsko | 2 664 | 779 | 179 |
Španielsko | 2 515 | 1 308 | 1 702 |
Francúzsko | 2 036 | 757 | 2 407 |
Nemecko | 1 334 | 428 | 495 |
Taliansko | 923 | 0 | 395 |
Turecko | 444 | 603 | 1 758 |
Južná Kórea | 412 | 186 | 49 |
USA | 362 | 0 | 777 |
Tchajwan | 345 | 0 | 0 |
Belgicko | 209 | 0 | 0 |
Holandsko | 120 | 0 | 0 |
Veľká Británia | 113 | 0 | 204 |
Rakúsko | 93 | 0 | 0 |
Švajčiarsko | 35 | 72 | 0 |
Saudská Arábia | 0 | 550 | 0 |
Maroko | 0 | 200 | 480 |
Portugalsko | 0 | 0 | 1 006 |
Švédsko | 0 | 0 | 750 |
Poľsko | 0 | 0 | 712 |
Rusko | 0 | 0 | 650 |
Brazília | 0 | 0 | 511 |
India | 0 | 0 | 495 |
PRAMEŇ: Medzinárodná železničná únia (UIC) |