Stačí kúpiť farbu na veľmi dlhý plot okolo areálu a firma má zrazu nad hlavou jedno z najdiskutovanejších euronariadení. REACH. Podľa slovenského rozšifrovania tejto anglickej skratky ide o nariadenie o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok. Táto nová chemická legislatíva platí v Európskej únii od začiatku mesiaca. Cieľ má jasný. Zakázať či aspoň obmedziť v európskom priemysle nebezpečné chemikálie, ktoré ohrozujú zdravie ľudí či čistotu životného prostredia.

Žiadne prekvapenie. Veď Brusel sa už dávno vidí v roli najzelenšieho a najzdravšieho hráča svetového priemyslu. Čo je pre európske firmy síce trochu drahšie ako pre konkurentov z Ázie či Ameriky, ale vždy sa to nejako uhralo na primeranú mieru. Lobisti zvyčajne stačili bruselských úradníkov presvedčiť, že príliš zelený prístup zdražuje výrobu a tlačí firmy do strát či prepúšťaní.

Ale tentoraz ide do tuhého. REACH dostane v európskych podnikoch pod drobnohľad každú chemickú látku, ktorá sa tam vyrába alebo využíva na ďalšie spracovanie vo väčšom objeme ako tona ročne. Podnikateľ bude musieť za cenu nákladných testov dokázať, že jeho chemikália je bezpečná. Alebo že aspoň vie správnou manipuláciou znížiť jej negatívne účinky na minimum. Ak to nedokáže, biznis s touto látkou stratí a musí si nájsť bezpečnejšiu náhradu. Za cenu ďalších nákladov.

Ťažké roky

Slovenský chemický priemysel vyčísľuje, že plnenie REACH ho bude každoročne stáť vyše miliardy korún. Nový program sa netýka len chemičiek, ale oveľa širšej palety podnikov, ktoré na svoju výrobu využívajú akékoľvek chemické látky. Teda napríklad aj automobiliek, čo montujú do áut plastové nárazníky či palubné dosky. Výrobcov textilu, ktorí využívajú syntetické tkaniny. A dokonca sa o toto nariadenie musia zaujímať aj firmy, ktorých výroba je od chémie na míle vzdialená. Stačí, ak si ide firma na nafarbenie plotu okolo fabriky kúpiť viac ako tonu farby. A už musí mať zistené, či je farba naozaj bezpečná a či s ňou REACH nemá problémy. Zábudlivcov a špekulantov čakajú pokuty.

REACH: chemický strašiak z Bruselu

Od tohto mesiaca dostal európsky priemysel rok na čo najlepšiu prípravu. V druhom polroku budúceho roku musí každý výrobca chemických látok nahlásiť, ktoré chemikálie plánuje ďalej vyrábať. Všetky prihlášky zozbiera novovytvorená Európska chemická agentúra so sídlom vo fínskych Helsinkách.

Od začiatku roku 2009 dostanú firmy desaťročné obdobie, aby dokázali, že ich chemikálie ohrozujú ľudí i prírodu čo najmenej a netreba zakazovať ich výrobu. V prvých dvoch rokoch tohto obdobia môže priemysel skúsiť obhájiť výrobu tých najnebezpečnejších látok – karcinogénov, mutagénov i toxínov. A musí to urobiť každá firma, ak ich ročne vyprodukuje čo i len jednu tonu.

V tomto istom období si podniky môžu obhajovať aj výrobu ostatných menej nebezpečných látok, ak ich vyrábajú každoročne vo vyše tisíctonových množstvách. V ďalších troch rokoch potom prídu na rad bežné latky s objemom výroby nad sto ton. A napokon v posledných piatich rokoch si podniky budú musieť obhájiť aj ostatné látky s objemom výroby od jednej tony. REACH nezaťaží iba Európanov. Bude platiť aj pre mimoeurópskych výrobcov látok, ktorí ich budú chcieť vyvážať svoje na trhy únie. Ťažkých desať rokov sa nazýva obdobím registrácie.

Šanca na obhajobu

V únii sa má registrovať zhruba 30-tisíc látok. Najnebezpečnejšie karcinogény či toxíny majú tvoriť desatinu. Prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu SR (ZCHFP) Roman Karlubík konkretizuje, že na Slovensku sa vyrába 800 chemických látok a ďalšie stovky sa dovážajú z cudziny. Požiadavky REACH bude musieť plniť zhruba 1 500 slovenských firiem.

Prevratná zmena tohto nariadenia je v tom, že doteraz bremeno dokazovania nebezpečnosti chemických látok na zdravie ľudí či čistotu prostredia ležalo na pleciach štátnej správy. Teraz je to naopak. Priemyselné podniky musia dokázať, že ich výrobok je naozaj bezpečný, riziká sú potlačené na minimum. Bruselu ide o to, aby sa z výroby i predaja vylúčili najnebezpečnejšie látky. Karcinogény, mutagény a toxíny. Ak výrobcovia a predajcovia neuspejú pri obhajobe ich využívania s argumentom, že naozaj neexistuje žiadna menej nebezpečná náhrada, budú s nimi musieť skončiť.

Riaditeľ odboru priemyslu slovenského ministerstva hospodárstva Dušan Jurík uznáva, že niektoré nebezpečné latky sa pri súčasných poznatkoch vedy nedajú nahradiť. „REACH sa zatiaľ napríklad nedotkne množstva ropných produktov, ktoré majú karcinogénne účinky,“ hovorí.

Inde sa využívané látky nahradiť dajú. Niektoré slovenské podniky po nich už siahli. Najochotnejšie tam, kde nie je náhrada oveľa drahšia ako pôvodná latka. Novácke chemické závody (NCHZ), ako jedna z najväčších slovenských chemičiek, už v rámoch na plastové okná nevyužívajú nebezpečný granulát olovnatý, ale menej rizikový vápenato-zinočnatý.

REACH: chemický strašiak z Bruselu

Martin Murín: REACH môže odhaliť podobné míny, ako bol azbest využívaný na izolácie budov.

Na bezpečnejších náhradách pracuje aj púchovský výrobca pneumatík na nákladné automobily Continental Matador. „Technologický olej Gumodex obsahujúci rizikovejšie aromatické uhľovodíky budeme nahradzovať bezpečnejším olejom Rea,“ hovorí Petr Sehnal, generálny riaditeľ tejto fabriky. Aromatické uhľovodíky sú karcinogénne.

Vždy to ale s náhradami nejde. Košické oceliarne amerického U.S.Steelu sa podľa informácií TRENDU pokúšali zo svojich výmuroviek vysokých pecí odstrániť niektoré karcinogénne prísady. Keď ale hľadali a chceli udržať úžitkové vlastnosti prísad, opäť našli len iné karcinogény.

Podľa Martina Murína z Ekotoxikologického centra Bratislava, ktoré poskytuje poradenstvo a robí aj laboratórne testy, môže REACH svojou prísnosťou odhaľovať podobné míny, akou bol v minulosti azbest masívne využívaný na izolácie budov. Až neskôr sa prevalilo, že ide o nebezpečný karcinogén. A zakázali ho. Podobne to bolo aj s pesticídom DDT, ktorý sa ešte dodnes ukladá v telách živočíchov. Zakázané boli aj polychlórované bifenyly používané v transformátoroch či freóny v chladiacich zariadeniach. Všetko látky, ktoré sú karcinogénmi alebo poškodzujú životné prostredie. „REACH odhalí ďalšie takéto prípady,“ hovorí M. Murín.

Podľa D. Juríka sú ešte aj teraz veľký problém bromované retardery horenia. Pridávajú sa do textílií, náterov, stavebných hmôt či polyuretánových pien na čalúnenie nábytku. Aj napriek tomu, že ich škodlivé účinky na zdravie ľudí sú známe.

Uhly pohľadu

To, že REACH je krok správnym smerom podľa M. Murína dokazuje aj globálna ekologizácia chémie. „Teraz naň začínajú reagovať už aj USA. Tiež sprísňujú legislatívu, lebo aj tam sú spotrebitelia, ktorí chcú vyššiu bezpečnosť chemických výrob,“ hovorí M. Murín.

Zástupca slovenských chemikov R. Karlubík ale upozorňuje, že aj pred zavedením REACH nebol taký stav, že by sa európsky chemický priemysel správal k ľuďom a životnému prostrediu bezohľadný. „Naopak aj slovenskí chemici už dávnejšie dobrovoľne prijali zásady environmentálneho prístupu,“ hovorí.

Na druhej strane sú v Európe hlasy, ktorým sa zdá, že aj REACH je stále málo prísny. Medzinárodnej ekologickej organizácii Greenpeace sa nepáči, že spodná hranica na kontrolu bezpečnosti akejkoľvek latky vyrábanej či predávanej jedným podnikom mala pôvodne dosahovať len sto kilogramov za rok. Až neskôr sa latka posunula na jednu tonu. Podľa M. Murína to ale až taký problém nie je. „Z tej hranice jednej tony väčšinou unikli iba laboratórne vyrábané chemikálie. Samotnú priemyselnú výrobu REACH plne pokrýva aj pri voľbe vyššej jednotonovej hranice,“ hovorí M. Murín.

Greenpeace sa nepáči aj to, že o označení konkrétnej chemikálie za bezpečnú či nebezpečnú nebudú rozhodovať vedci, ale úradníci Európskej komisie. „Tak nie je vylúčené, že REACH sa bude ďalej zmäkčovať,“ hovorí Aleksandra Kordecka, zastupkyňa Greenpeace pre Východnú Európu.

REACH: chemický strašiak z Bruselu

Roman Karlubík: Podľa dôsledkových štúdií môžu náklady niektorých firiem dosahovať pätinu ich obratu.

Tá tiež upozorňuje, aby sa do vedenia helsinskej agentúry nedostali ľudia akokoľvek napojení na európsky chemický priemysel. „Žiadame aby sa dozrelo na to, aby v agentúre nesedeli ľudia s konfliktom záujmov,“ dodáva.

To, že REACH nie je najtvrdšia legislatíva potvrdzuje aj to, že škandinávske krajiny majú svoje chemické zákony ešte prísnejšie. Severania mali dokonca problém naň pristúpiť. Od Bruselu si vynútili to, že aspoň najbližších šesť rokov budú v ich krajinách ešte platiť ich pôvodné, náročnejšie podmienky uvádzania chemických látok na trh.

Kopa povinností

REACH nakladá najviac nových povinnosti na výrobcov chemických látok. Sem patria tradičné chemičky a rafinérie, sčasti vyrábajú chemické látky aj hutnícke firmy a ťažobné podniky. V prvom rade si producent musí urobiť inventarizáciu všetkých vyrábaných látok, aby ich mohol dať zaregistrovať v helsinskej centrálnej agentúre. Šalianske Duslo i bratislavský Istrochem, ktoré partia českej chemickej skupine Agrofert, budú registrovať dokopy až stodvadsať látok. Chemička v Novákoch päťdesiat.

Relatívne jednoduchá a nie veľmi drahá bude pre výrobcov registrácia bezpečnejších chemických látok. Ich využívanie nebudú musieť pred Bruselom obhajovať až tak vehementne ako používanie karcinogénov, mutagénov a toxínov. Navyše pre mnohé látky existujú už staršie laboratórne texty ktoré stačí „oprášiť“ a poslať do Helsínk.

„Mnohé testy sme už robili v minulosti a niektoré potrebné údaje sa dajú nájsť aj v odbornej literatúre,“ hovorí Ľ. Koreňová z NCHZ.

Registrácia tých nebezpečnejších látok bude podstatne náročnejšia. R. Karlubík odhaduje, že len administratívny poplatok na jeden karcinogén či toxín bude stáť vyše 1,5 milióna korún. A ešte niekoľkokrát drahšie budú laboratórne testy. Podľa M. Murína budú tieto testy podobne drahé ako testy na biocidy. Teda jedy využívané na ničenie burín či trávenie škodcov. „Otestovanie jedného biocidu často stojí desiatky miliónov korún. Takéto sumy už u firiem naozaj vyvolajú otázky, či sa o použitie karcinogénu či toxínu budú aj ďalej biť alebo začnú využívať inú, bezpečnejšiu náhradu,“ hovorí M. Murín.

Slováci budú mať podľa R. Karlubíka pri testovaní šťastie aspoň v tom, že tunajšie laboratória zatiaľ robia ešte stále lacnejšie, ako laboratória v Západnej Európe. Ľahšie to majú s testovaním aj firmy z medzinárodných koncernov, ktoré majú vlastné laboratória. Duslo môže využívať služby Výskumného ústavu organickej syntézy v Pardubiciach, ktorý tiež patrí materskému Agrofertu. Slovnaft má vlastné laboratória v dcérskom Výskumnom ústave pre ropu a uhľovodíkové plyny.

Výrobcovia musia počítať nielen s registráciou vlastných vyrábaných látok, ale aj takých, ktoré dovážajú na ďalšie využitie z tretích krajín. Musia si zistiť, či registráciu urobí ich mimoeurópsky partner. Ak nechce, je na Európanoch, či registráciu zaplatia sami alebo si vezmú chemikáliu od iného, ochotnejšieho dodávateľa. NCHZ už jeden mimoeurópsky dodávateľ pred takúto dilemu dostal. „Zvažujeme, či si registráciu zaplatíme sami alebo si nájdeme iného výrobcu v Európe,“ hovorí vedúca firemného oddelenia pre európsku chemickú legislatívu Ľudmila Koreňová.

REACH: chemický strašiak z Bruselu

Petr Sehnal: K zvýšeniu cien násto neprinúti.

Duslo dováža z tretích krajín sedem látok. „Či ich zaregistrujeme my alebo naši dodávatelia, bude závisieť od ešte len chystaných dohôd,“ hovorí generálny riaditeľ Dusla. Rafinéria Slovnaft má mimo únie dodávateľov iba dvoch potrebných látok. Zo Srbska a z Ukrajiny. „Nepredpokladáme, že by títo naši partneri nechceli plniť REACH,“ informuje environmentálny expert rafinérie Dušan Ronec.

Okrem registrácie a testovania čaká v REACH na výrobcov ešte jedna veľká povinnosť. Pri každej látke, ktorej produkujú nad desať ton, musia vypracovať a zaplatiť správu o chemickej bezpečnosti. Vďaka nej bude každý odberateľ informovaný o všetkých bezpečných spôsoboch využitia kúpenej látky. Napríklad s akou koncentráciou látky a aký čas s ňou môže človek pracovať bez toho, aby si ohrozil zdravie. Takéto opatrenia nebude pre mnohé firmy žiadna novinka. „Aj teraz poskytujeme všetkým zákazníkom ku každej našej látke kartu bezpečnostných údajov. Tam je presne uvedené, ako s ňou treba zaobchádzať. Ako ju skladovať, aké ochranné prostriedky používať a aj ako treba poskytnúť ľuďom prvú pomoc,“ informuje D. Ronec.

Milióny a miliardy

Okrem výrobcov ukladá REACH ďalšie povinnosti aj takzvaným následným používateľom. Firmám, ktoré chemické latky priamo neprodukujú, ale ich využívajú na výrobu svojich finálnych produktov. Ide o napríklad o výrobcov plastových výliskov z plastového granulátu či gumárenské firmy, ktoré na svoju výrobu zasa nakupujú gumárenské chemikálie. Ale aj o výrobcov farieb, lakov a kozmetiky. Produkujú zmesi látok od iných dodávateľov. A používateľmi sú aj textilné firmy, výrobcovia automobilov i elektrotechniky či drevospracujúce firmy, pretože používajú veľa farieb či lepidiel.

Všetky tieto firmy si musia preveriť, či ich dodávatelia chemických látok splnia nároky REACH. Inak sa môžu dostať do problémov, lebo využívajú neprihlásenú, nepreverenú, a teda nebezpečnú látku. Nitriansky výrobca motorových olejov a autokozmetiky Euro-Vat len zmiešava látky od iných dodávateľov, no svojich partnerov už oslovil listami. „Väčšina rýchlo odpovedala, že REACH budú mať v poriadku, a tak môžeme byť aj my pokojní. Od zvyšku odpovede čakáme,“ hovorí Juraj Wachal, spolumajiteľ Euro-Vatu.

Za istých okolností budú musieť používatelia sami urobiť a zaplatiť správy chemickej bezpečnosti. To vtedy, keď chcú kúpenú chemikáliu využiť iným spôsobom, ako už predtým preveril vo svojej hlavnej bezpečnostnej správe výrobca alebo dovozca.

Všetky povinnosti budú stáť priemysel veľké peniaze. Zväz chemického a farmaceutického priemyslu odhaduje, že len na laboratórne testy na Slovensku vyrábaných látok bude treba 800 miliónov korún. Celkové náklady budú oveľa vyššie. Okrem testov musia firmy zaplatiť modernizácie technológií. Vtedy, ak budú musieť nebezpečnú latku nahradiť inou, menej rizikovou. Podniky budú potrebovať na zadministrovanie REACH špeciálny softvér. Aby mali s tým čo najmenšie problémy, Brusel pre nich chce vyvinúť jeden rovnaký, široko využiteľný program.

Šéf zväzu R. Karlubík odhaduje, že len slovenský chemický priemysel bude táto nová legislatíva každoročne stáť jednu až jednu a pol miliardu korún. „Podľa dôsledkových štúdií môžu náklady niektorých firiem dosahovať pätinu ich celoročného obratu,“ hovorí.

Najviac budú musieť vynaložiť najväčšie slovenské chemičky so širokou výrobnou paletou výrobkov. Šalianske Duslo to ešte spresnené nemá, ale podnik to má stáť stovky miliónov korún. V nováckej chemičke podľa Ľ. Koreňovej náklady zatiaľ tiež presne nevyčíslili. Dúfajú, že to bude stáť len desiatky miliónov korún, a nie stovky. Rafinéria Slovnaft už svoje náklady zverejnila. Za REACH zaplatí 100 miliónov korún.

REACH môže podľa R. Karlubíka existenčne ohroziť hlavne malé a stredné firmy. Laboratórne testy na dokázanie bezpečnosti latky budú rovnako drahé pre veľké i malé firmy. No menšie spoločnosti chemikálie vyrábajú v oveľa menších objemoch a tak dosahujú aj výrazne nižšie tržby i zisky. Predpokladá sa, že niektoré svoje malotonážne výroby radšej uzavrú. Veď REACH ich môže stáť viac, ako budú schopní na týchto výrobách zarobiť.

Globálne znevýhodnenie

R. Karlubík tiež upozorňuje, že REACH spôsobí zníženie konkurencieschopnosti európskych výrobcov chemikálií na mimoeurópskych trhoch. Americké a ázijské chemičky si všetky nároky REACH budú musieť zaplatiť len pri látkach, ktoré budú chcieť predávať v Európskej únii. Ostatné už Američania i Ázijci nebudú mať zaťažené nákladmi na tento program. Naopak. Európania budú mať všetko pod týmto prísnym programom aj keď to budú predávať na cudzích trhoch.

M. Murín oponuje, že náklady na REACH nikdy nebudú mať na globálnu konkurenciu taký významný vplyv, ako napríklad mzdové výhody Ázie. Navyše podľa neho vyvážajú európske chemické koncerny na tretie trhy iba špeciality, ktoré sú tak či tak drahšie. Naopak tradičné a lacnejšie látky si Európania radšej dávajú vyrábať v Ázii.

Výdavky na REACH si firmy môžu znížiť tak, že viacerí výrobcovia tej istej látky vytvoria na dokázanie jej bezpečnosti konzorcium. V ňom si náklady podelia medzi seba. Prvé dohody už vznikajú. „Zmluvy majú pripravené tunajší výrobcovia pigmentov aj producenti gumárenských chemikálií,“ hovorí R. Karlubík.

Aktívne na konzorciách pracujú aj NCHZ. Už si pripravujú dokumentáciu na vstup do konzorcia na výrobu karbidu vápnika, ktorý novácky podnik využíva na produkciu zváracích plynov. Konzorcium sa tvorí pod hlavičkou Medzinárodného združenia výrobcov tejto látky. Chemička chce ísť aj do konzorcia pre registráciu a testovanie svojich produktov na báze chlóru. To rozbieha cez združenie Eurochlor.

Podobne už postupuje aj ťažobný podnik Slovenské magnezitové závody Jelšava. Ten vyrába z magnezitu aj hotové chemické látky. Slinky využiteľné v poľnohospodárskej výrobe a oceliarskom priemysle. Podľa riaditeľa pre výskum a vývoj Miroslava Brauna je firma v kontakte s inými podobnými európskymi výrobcami. Rokujú o spoločnej registrácii na pôde Európskej banskej asociácie.

Aj napriek očakávanému vytváraniu konzorcií niektoré podniky už teraz upozorňujú, že REACH zdvihne ceny ich výrobkov. „Cenový dôsledok bude zrejme nevyhnutný,“ hovorí generálny riaditeľ Dusla Ondrej Macko. Rovnako to vidia aj v NCHZ. Slovnaft či Continetal Matador zdražovanie svojich produktov z tohto dôvodu nepredpokladajú. „Myslím, že k zvýšeniu cien nás to neprinúti,“ hovorí zástupca gumárenského biznisu P. Sehnal.

M. Murín z poradenského Ekotoxikologického centra tvrdí, že nárast cien výrobkov kvôli REACH nemôže byť nijak výrazný. „Overené veci z praxe hovoria, že aj pri nahradení najnebezpečnejších látok inými alternatívami sa náklady výrobcu či

spracovateľa zvyšujú len o pár percent,“ hovorí.

Pokuty a kontroly

Na to aby REACH naozaj napredoval musia členské štáty EÚ stanoviť pokuty za jeho porušovanie. D. Jurík z ministerstva hospodárstva hovorí, že jeho rezort má už pracovný návrh sankcií, ktorý bude súčasť novelizovaného zákona o chemických látkach a prípravkoch. „Stanovili sme ich tak, aby boli dostatočné účinné. Ale aby zároveň neboli likvidačné. Výška vyrubených pokút u jednotlivých previnilcov bude závisieť hlavne od miery ohrozenia ľudí i životného prostredia,“ hovorí. Aby prípadné porušenie REACH nepriviedlo do krachu aj tie najmenšie firmy, ministerstvo navrhuje v tuzemskej legislatíve zrušenie doteraz platnej minimálnej pokuty za porušenie pravidiel uvádzania chemických látok na trh vo výške 800 tisíc korún. Pokuty za REACH budú aj nižšie. Naopak. Najvyššia pokuta by sa nemala dostať cez päť miliónov korún.

Najväčšou hrozbou nie sú podľa D. Juríka pokuty, ale to, že ak si podnik vyrábanú latku nezaregistruje alebo pre ňu nebude mať správu chemickej bezpečnosti, jednoducho s jej výrobou musí skončiť. Dodržiavanie REACH bude priamo v teréne kontrolovať viacero štátnych organizácií. Slovenská obchodná inšpekcia, colné úrady, inšpekcia práce, úrady na ochranu životného prostredia, úrady zdravotného dozoru, aj orgány banského dozoru.

Z vlaňajšej ankety Asociácie priemyselnej ekológie medzi slovenskými priemyselnými podnikmi vyplynulo, že o nárokoch REACH vedeli málo či dokonca ho ignorovali hlavne menšie firmy mimo chemického biznisu. Asociácia rozposlala dotazníky o novej legislatíve na viac ako desať odvetvových zväzov. Odpovede prišli len od menšej časti oslovených odvetví. „A aj z tých podnikov, čo odpovedali, vedela o existencii tejto normy len polovica,“ hovorí predstaviteľ asociácie Andrej Šoltés.

Skorá aktivita je o to dôležitejšia, že aj tie najväčšie firmy po rokoch študovania a príprav považujú REACH stále za mimoriadne náročný. „Neviem, kto by teraz mohol hneď povedať, že je na naň naplno pripravený. Hneď by sme ho sami požiadali o konzultácie,“ uzatvára šéf Dusla O. Macko. Pred REACH má rešpekt aj košický U.S.Steel „Je to veľmi zložitá smernica, no my tvrdo pracujeme na tom, aby sme porozumeli všetkým detailom a požiadavky splnili,“ informuje hovorca U.S.Steel Ján Bača.

    Viac úradníkov i poradcov

    Nová chemická legislatíva Európskej únie REACH, ktorá si dáva za cieľ očistenie európskeho priemyslu od tých najnebezpečnejších látok, je jedna z najrozsiahlejších noriem, aké kedy Brusel prijal. Nielen rozsahom. Veď len samo nariadenie má zhruba 850 strán. Ďalšie spresňujúce návody na uplatnenie nových pravidiel priamo v praxi majú ďalších päťtisíc. REACH zasahuje širokú paletu podnikov z mnohých výrobných odvetví. A toto všetko predznamenáva, že jeho plnenie bude musieť strážiť celá armáda úradníkov.

    V Európskej chemickej agentúre, ktorá vznikne vo fínskych Helsinkách a bude hlavnou zastrešujúcou inštitúciou na jeho presadzovanie v priemysle, má pracovať skoro päťsto úradníkov. V agentúre budú okrem bežných operačných úradníkov pracovať aj vyslaní zástupcovia jednotlivých členských krajín. Títo ľudia budú ovplyvňovať ďalší vývoj európskej chemickej legislatívy. Oni budú v spolurozhodovať o prípadných úpravách nástrojov REACH, aby bola zabezpečená ochrana ľudí i životného prostredia. Ale aby zároveň nebol priveľmi zaťažený európsky priemysel.

    Na Slovensku garantuje zavádzanie nariadenia nové Centrum pre chemické látky a prípravky. To poskytuje hlavne základné poradenstvo pre podniky. Na jeho internetovej stránke už niekoľko týždňov funguje helpdesk, kde podnikatelia môžu k tejto téme poslať akékoľvek otázky a centrum potom zverejňuje odpovede. Riešenia pre praktické problémy jedného podniku si tak môžu prečítať a v praxi využiť aj z iných firiem.

    Široké, i keď už platené poradenské služby poskytuje podnikateľom aj slovenský Zväz chemického a farmaceutického priemyslu. Vytvoril na to špecializovanú organizáciu REACH centrum Slovakia. To vie pre záujemcov na objednávku vypracovať úvodný audit pripravenosti ich podniku. Ľudia z centra vyškolia zamestnancov objednávateľa a aj navrhnú presnú postupnosť krokov na splnenie programu. Centrum podnikateľom tiež vyčísli približné náklady na plnenie REACH.

    Veľa novej práce dáva táto norma aj poradenským firmám a súkromným laboratóriám. „Do tohto roku sa naše tržby veľmi nehýbali. Tento rok, keď začína priemysel naplno robiť na novej legislatíve, záujem o našu prácu je oveľa väčší,“ hovorí riaditeľ Ekotoxikologického centra Bratislava Martin Murín. Jeho firma, ktorá má vlastné laboratóriá a poskytuje aj poradenstvo, tento rok očakáva, že jej tržby sa oproti vlaňajšku zdvojnásobia na desať miliónov korún. Centrum založilo zopár výskumníkov z bratislavského Výskumného ústavu chemickej technológie ešte v roku 1993. Práve REACH im teraz definitívne potvrdil, že rozbeh súkromného podnikania bol dobrý krok.

Foto - Vlado Benko, Ivan Fleischer, Miro Nôta, Andrej Balco

Toto je rozšírená verzia článku, ktorý vyšiel v tlačenom TREND 24/2007