Živnostník Jozef, ktorý začal podnikať v januári minulého roka, dostal výsledok zúčtovania minulý týždeň. Potešilo ho, že nemusí zdravotnej poisťovni Union doplácať, ale zarazilo ho, že poisťovňa mu preplatok nevrátila celý.
Zdravotná poisťovňa tým však nič neporušila. Takto postupujú aj ostatné dve zdravotné poisťovne – Dôvera a Všeobecná zdravotná poisťovňa.
Zdravotná poisťovňa totiž musí podľa zákona o dani z príjmov (§ 43 ods. 3 písm. j) a p) zraziť a odviesť daň z príjmov z preplatku zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjem ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná soba (SZČO). Logika zdaňovania preplatkov je teda v tom, že ide o príjem, ktorý nebol zdanený.
„Podľa usmernenia ministerstva zdravotníctva k zrážkovej dani z ročného zúčtovania poistného zdravotná poisťovňa nevykoná zrážku a odvod dane z preplatku v prípade, ak si platiteľ poistného nepodal daňové priznanie za rok, za ktorý sa vykonáva ročné zúčtovanie poistného,“ vysvetľuje Elena Májeková, riaditeľka sekcie nákupu zdravotnej starostlivosti, revíznych činností a programov zdravia Unionu.
Dodáva, že na základe zúčtovania za rok 2015 zdravotná poisťovňa Union vracia preplatok približne 9000 SZČO v priemernej výške 150 eur.
Ročné zúčtovanie poistného posiela svojim poistencom Dôvera postupne od začiatku augusta. „Za rok 2015 budeme vykonávať ročné zúčtovanie poistného približne 372-tisícom poistencov. Predpokladáme, že výsledkom pre viac ako 200-tisíc z nich bude preplatok na poistnom,“ informoval Matej Štepianský z Dôvery.
„K dnešnému dňu evidujeme preplatok z ročného zúčtovania za minulý rok u 57 818 SZČO a priemerný preplatok bol 190 eur,“ informovala hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Petra Balážová.
Poistenci s predĺženým podaním daňového priznania o 6 mesiacov by mali dostať ročné zúčtovanie najneskôr do konca októbra. Ostatným by malo doraziť do konca septembra.
Viac o ročnom zúčtovaní:
Na vrátenie preplatku má poisťovňa 45 dní
Preplatok z ročného zúčtovania poistného SZČO vznikne v prípade, ak v priebehu roka, za ktorý sa ročné zúčtovanie vykonáva, živnostník odviedol na mesačných preddavkoch na poistné viac, ako je celkové vypočítané poistné v ročnom zúčtovaní. Poisťovňa musí preplatok očistený od dane poslať do 45 dní od prevzatia zúčtovania.
„Napríklad živnostníkovi sa poistné za celý rok 2015 vypočíta z jeho príjmov a výdavkov z podnikania reálne priznaných v jeho daňovom priznaní za rok 2015, ale preddavky na poistné platil v roku 2015 z údajov z daňového priznania za rok 2013. U živnostníka preplatok vznikne vtedy, ak sa mu v roku 2015 „nedarilo“ až tak ako v roku 2013 a priznal nižší základ dane z príjmov z podnikania. Preto bude poistné za roku 2015 nižšie ako preddavky, ktoré v roku 2015 platil,“ vysvetľuje M. Štepianský.
Zamestnancovi ho zdaňuje zamestnávateľ
Zrážkovú daň vo výške 19 percent odvádza daňovému úradu priamo zdravotná poisťovňa. Vykonaním zrážky dane zdravotnou poisťovňou je splnená daňová povinnosť platiteľa poistného. Zahŕňa živnostník potom tento preplatok do základu dane, teda do zdaniteľných príjmov? Finančná správa má na to jasnú odpoveď.
„Nakoľko sa daňová povinnosť z týchto príjmov považuje riadnym vykonaním zrážky dane za splnenú, vyplatený preplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia nebude u daňovníka súčasťou základu dane, a to napriek skutočnosti, že si preddavky na zdravotné poistenia zahŕňal ako výdavky znižujúce základ dane podľa § 6 zákona o dani z príjmov."
Preplatok zrazený zrážkovou daňou z príjmov sa preto považuje za daňovo vysporiadaný a v účtovníctve sa zaeviduje ako príjem zdanený zrážkovou daňou, teda nedaňový.
Inak postupuje poisťovňa, ak robí zúčtovanie zamestnancovi. „V prípade, ak ide o poistenca, ktorý je zamestnaný a výsledok ročného zúčtovania je oznámený zamestnávateľovi, vysporiada daň za zamestnanca zamestnávateľ,“ dodáva P. Balážová. Preplatok teda poisťovňa pošle zamestnávateľovi celý a ten ho pripočíta k riadnej mzde zamestnanca a zdaní.
