Postoj vlády k zonácii Muránskej planiny bude precedensom pre ďalšie chránené územia. Informuje o tom občianska iniciatíva My sme les a Svetový fond na ochranu prírody (WWF Slovensko).

To, aký postoj zaujme vláda k návrhu zonácie národného parku Muránska planina, ukáže, či sľuby o zmene prístupu k životnému prostrediu neboli len prázdne slová. „Namiesto ďalších diskusií by tak vláda mala urobiť krok vpred a zamerať sa na programy rozvoja regiónov a pracovných príležitostí naviazaných na existenciu národného parku, ktoré tiež sľubuje podporovať vo vládnom programe,“ hovorí riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.

Na snímke zľava minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský počas tlačovej konferencie na tému
Neprehliadnite

Mičovský: Slovensko sa môže stať ovocinárskym rajom

Muránska planina by tiež smerovala k naplneniu medzinárodných kritérií IUCN. Občianske združenie (OZ) Prales taktiež podporuje myšlienku, aby národné parky na Slovensku spĺňali medzinárodné štandardy IUCN.

Podpredseda OZ Prales Juraj Vysoký však považuje za správne, aby sa o návrhu zonácie ešte viedla odborná aj verejná diskusia. „Je to ako s košeľou, ak si zapnete prvý gombík zle, potom to už nijako nenapravíte. A vedenie parku tento proces absolútne nezvládlo,“ podotkol. Marián Jasík z OZ Prales navrhuje, aby sa do piateho stupňa ochrany, zóny A, zaradili všetky hodnotné lesy, ktoré tvoria 40 percent rozlohy parku.

WWF Slovensko aj My sme les sa obávajú, že ak sa zonáciu Muránskej planiny s viac ako 50 percentami bezzásahového územia nepodarí prijať, bude ohrozená budúcnosť planiny i ďalších národných parkov. Pripomínajú, že rozvoj regiónu bude na báze mäkkého turizmu. Potenciál je aj pri spracovaní dreva, ktoré vyťažili prírode blízkym spôsobom, na miestnych pílach a vo firmách.