Poľsko bude od Nemecka požadovať reparácie za druhú svetovú vojnu. Oznámila to v utorok vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS). Parlamentná komisia stanovila sumu na 1,3 bilióna eur, píše Bloomberg.
Akokoľvek ochotne sa povojnové Nemecko usilovalo odčiniť svoju nacistickú minulosť, šanca, že Berlín túto sumu Poľsku zaplatí, je nulová. Ale o to tu nejde. O čísle, 1,3 bilióna, nemá zmysel polemizovať. „Skutočná“ suma – zohľadňujúca ľudské utrpenie, ako aj materiálne škody –, by bola mnohonásobne vyššia.
A práve v tomto spočíva jadro problému, a to nielen pri pohľade z Berlína, ale z akéhokoľvek hlavného mesta, ktoré kedysi nariadilo alebo dohliadalo na zverstvá páchané v jeho mene.
Keď začnete odškodňovať potomkov obetí zločinov minulosti, ako hlboko do histórie máte začrieť? Oficiálna odpoveď Berlína na všetky požiadavky na reparácie, pričom Grécko je ďalšou krajinou, ktorá stále naťahuje ruku, je frustrujúco právnicky korektná.
Po druhej svetovej vojne západné Nemecko vyplatilo odškodné Izraelu, Juhoslávii a iným štátom. Východné Nemecko odškodnilo svojho komunistického veľkého brata Sovietsky zväz, ktorý mal zasa časť odškodného posunúť svojmu menšiemu bratovi - Poľsku.
Počas studenej vojny preto Nemci považovali vojnové nároky iných krajín buď za splatené, alebo ešte stále čakajúce na konečné vyrovnanie so spojeneckými mocnosťami. To prišlo v roku 1990 v podobe dohody „dva plus štyri“.
Odvtedy Nemci tvrdia – ako minulý týždeň Poliakom opäť povedal kancelár Olaf Scholz –, že účtovné knihy sú zatvorené. Ako Gréci žartujú: Pred zjednotením Nemci tvrdili, že na vyjednávanie je príliš skoro; potom zasa povedali, že už je neskoro.
Ďalšie dôležité správy
