Peter Beňuška je známy slovenský architekt, ktorý v minulosti pôsobil ako hlavný architekt Bratislavy, neskôr sa stal prvým hlavným architektom Európskej komisie. V súčasnosti je členom pracovnej skupiny neziskovej organizácie NKKC, ktorá má za úlohu vybudovať národné kultúrne a kongresové centrum. Okrem toho sa venuje Novému európskemu Bauhausu, aktuálnej iniciatíve Európskej komisie. Bratislava je podľa neho metropola s peknou budúcnosťou, prístup samospráv a štátu sa však musí zmeniť. V rozhovore pre TREND P. Beňuška hovorí aj to, aký je rozdiel medzi zahraničnými developermi a tými našimi a či je vôbec šanca, že z Bratislavy zmiznú zápchy.

Akým smerom sa dnes Bratislava architektonicky rozvíja?

Mesto je živý organizmus, ktorý nikdy nestagnuje. Otázka znie, či je vývoj mesta zdravý alebo mestu vznikajú pomyslené nádory. Dnes sa veľmi aktívne rozvíja v Bratislave oblasť Mlynských nív. Tento zámer vznikol asi pred tridsiatimi rokmi. Bratislava má historické jadro, ktoré treba chrániť, ale súčasne treba vybudovať nové, moderné centrum. To sa nachádza od Eurovey až po autobusovú stanicu.

Bolo to takéto jasné aj pred tridsiatimi rokmi?

Áno, už vtedy sme vedeli, že toto bude primárna lokalita pre vznik nového a moderného centra. Vyplývalo to nielen z predstáv urbanistov, ale hlavne z logiky transformácie mesta.

Čo projektu chýba?

Stala sa chyba, že pri projektovaní vypadla zložka dopravy. Pred desiatkami rokov sa uvažovalo o koľajovej doprave, čiže metre. To by obsluhovalo aj nové, moderné centrum súčasných Nív. Projekt metra padol a adekvátna náhrada, sieť električkových tratí, sa doteraz nevybudovala. Dodnes chýba výhľadové a komplexné riešenie. Druhá otázka je, či bola verejná správa za posledné desaťročia dostatočne silná na to, aby presadila kvalitu verejných priestorov a ich dostatočné množstvo. Som však rád, že sa nové, moderné centrum buduje, Bratislava si ho skutočne zaslúži.

Bola za posledné roky spomínaná verejná správa silná?

Nie. Kritizujem práve to, že verejná správa nedokázala efektívne vyriešiť dopravu a verejný priestor.

Môžeme to chápať tak, že developeri presadili svoje na úkor slabej verejnej správy, ktorá nevedela stanoviť podmienky?

Predpokladám, že to tak bolo. Neviem síce presne, čo sa udialo, keďže dvanásť rokov žijem v Bruseli, ale vyzerá to na silnú loby developerov a slabú rokovaciu pozíciu verejnej správy.

Peter Beňuška
Zdroj: Peter Beňuška - archív
Peter Beňuška

Aký je rozdiel medzi zahraničnými developermi a tými našimi?

V zásade sa nelíšia. Všade je to proces rokovania a schopnosť stanoviť podmienky akceptovateľné pre mesto i pre developera. Ide však o to, či je diskusia zo strany verejnej správy podložená dlhodobou víziou alebo sa požiadavky na budovy a priľahlé nezastavané územie prispôsobujú ad hoc od projektu k projektu.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa