TREND preto zisťoval, ako je to s argumentmi zdravotníkov, ktorými od svojich dverí odháňajú chorých. A čo tí môžu robiť, ak nevedia zohnať odbornú zdravotnú pomoc. Ministerstvo zdravotníctva potvrdzuje, že každý si môže vybrať lekára, ambulanciu či nemocnicu, kde chce byť ošetrený. V rámci verejnej minimálnej siete má každá ambulancia pediatra, všeobecného lekára pre dospelých, špecializovaná gynekologická a zubno-lekárska ambulancia svoj zdravotný obvod, ktorý jej určil vyšší územný celok. Ostatní špecialisti však rajón určený nemajú.

Odborný lekár teda nemôže pacienta poslať od svojich dverí preč s tým, že spadá do iného obvodu. Ani to však chorému nedáva istotu, že ho ošetria. Podľa legislatívy totiž zdravotník môže poistenca odmietnuť, ak by uzatvorením dohody s novým poistencom prekročil svoje únosné pracovné zaťaženie. Čo v takom prípade?

Každá zdravotná poisťovňa je povinná pre svojich poistencov zazmluvniť taký počet poskytovateľov, aby zabezpečila kvalitnú, dostupnú a odbornú zdravotnú starostlivosť v jednotlivých špecializačných odboroch. „Každý poistenec by sa mal teda v prípade, ak má problém s dostupnosťou zdravotnej starostlivosti, obrátiť v prvom rade na svoju zdravotnú poisťovňu,“ radí hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová.

Potvrdzuje to aj najväčšia poisťovňa na trhu Všeobecná zdravotná poisťovňa. Ako povedala jej hovorkyňa Petra Balážová, ak má pacient problém nájsť si lekára špecialistu, vždy má možnosť obrátiť sa na zdravotnú poisťovňu, ktorá mu v prípade potreby vie odporučiť inú zmluvnú ambulanciu. Stačí zavolať na ich infolinku, kde ho usmernia. Zoznam zazmluvnených ambulancií majú okrem toho poisťovne zverejnené aj na svojej webovej stránke. Odporúčanie je však všetka pomoc, ktorú pacient od poisťovne dostane. Obehať či obtelefonovať lekárov z jej zoznamu si pacient musí sám.

Obrátiť sa môže aj na vyšší územný celok. Ten vydáva povolenie na prevádzkovanie ambulancie a rovnako schvaľuje ordinačné hodiny. Na odbore zdravotníctva na kraji  majú teda prehľad, kde aký lekár a kedy ordinuje. V minulosti sa už hlavný lekár Bratislavského kraja Velerián Potičný sťažoval, že samosprávy často suplujú poisťovne a stávajú sa z nich „call centrá“.

Pri návšteve lekára špecialistu je potrebný výmenný lístok od všeobecného lekára (s výnimkou dermatovenerológa, psychiatra a oftalmológa v prípade predpísania okuliarov). Poslednou, alebo možno práve prvou možnosťou pre pacienta tak môže byť napríklad aj to, ak poprosí svojho obvodného lekára, aby mu odporučil, ku ktorému špecialistovi by mal ísť. Zväčša totiž mávajú prehľad o svojich kolegoch podľa toho, ako k nim chodievajú ich ostatní pacienti. Tí ochotnejší obvodní doktori niekedy sami neváhajú zdvihnúť telefón a objednať svojho pacienta, alebo sa aspoň popýtať, či by ho nemohli vziať.

Toto všetko platí, ak zdravotný problém pacienta nie je akútny, ale znesie istý odklad. V prípade, že by išlo o urgentný prípad, musí lekár poskytnúť zdravotnú starostlivosť automaticky a ihneď. Vtedy mu to aj zdravotné poisťovne bez problémov preplatia.