Ministerstvo financií: Slovensko veľa zamestnáva aj veľa platí

Ministerstvo financií vlani na jeseň zhodnotilo, ako je na tom Slovensko pri zamestnávaní a odmeňovaní zamestnancov verejnej sféry. Referovalo niekoľko atakov na európske prvenstvo.

Napriek tomu, že vláda každoročne opakuje zámer znižovať počet verejných zamestnancov, doteraz sa jej to nedarilo. Za ostatné štyri roky ich počet znížila iba symbolicky. Výraznejšie kresanie ich počtu sa očakáva až v najbližšej budúcnosti.

Ministerstvo financií upozorňuje, že by už bolo načase. Slovensko totiž vo svojom verejnom sektore zamestnáva v porovnaní s inými krajinami priveľa ľudí. Na posúdenie ponúka pár čísel. Aj keď im možno vyčítať, že nezohľadňujú, čo všetko verejná správa v danom štáte vykonáva.

Podľa nich percentný podiel tejto skupiny zamestnancov na celkovej populácii presahuje na Slovensku nielen priemer krajín OECD, ale aj okolitých štátov. Je napríklad dvakrát väčší ako v Slovinsku.

Takmer polovica všetkých zamestnancov pracuje v školstve a zdravotníctve. Rezort financií vyčíslil, že na tisíc obyvateľov má Slovensko dvanásť zdravotníkov a vyše tridsať zamestnancov škôl a školských zariadení.

V Európe to sú jedny z najvyšších hodnôt. Do tretice sa krajina prepracovala na vrchol aj pri vyčíslení toho, koľko vlastne za tento aparát platí. Na mzdy vo verejnom sektore dáva spolu s Maďarskom najväčší podiel zo svojho HDP v regióne.

Prezamestnanosť a mzdy

Pri pohľade na hrubé čísla o odmeňovaní zamestnancov verejnej správy zostáva rezort financií pokojný. Odôvodňuje to tým, že ich priemerná mzda dosahuje približne úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Tento vývoj by sa nemal narušiť ani v najbližších rokoch.

Z toho ministerstvo odvodzuje, že verejná sféra v priemere platí dostatočne. „Z hľadiska globálnych čísel nie je odmeňovací systém nastavený zle. No evidentne je problém v tom, že niektoré povolania sú odmeňované nadštandardne a iné podštandardne,“ konštatuje štátny tajomník rezortu financií Vladimír Tvaroška.

Nerovnováha v odmeňovaní napríklad podhodnocuje colníkov v porovnaní so zvyškom bezpečnostných zložiek, rovnako tak hasičov oproti pracovníkom ozbrojených zložiek. Bezdôvodne. Samostatnou kapitolou je podfinancované školstvo, no podľa ministerstva financií aj daňové úrady a duchovní.

Štruktúra príjmu vybraných skupín zamestnancov (%)

PRAMEŇ: Ministerstvo financií SR

Zbežný pohľad na výšku platu však na porovnanie zárobkov nestačí, je nepresný. Štruktúra platov sa totiž v celej verejnej sfére výrazne líši. Čo to znamená?

To, že pri zohľadnení základných platov bez príplatkov, odmien a osobného ohodnotenia sú na tom priemerný učiteľ a policajt v podstate rovnako. No policajt môže na rôznych príplatkoch a ďalších platoch získať dvojnásobok základu, kým učiteľ ani nie desatinu.

Silové zložky majú okrem toho vlastné sociálne systémy, ktoré im v porovnaní s ostatnými skupinami zamestnancov garantujú nadštandardné požitky. Aj preto rezort financií tlačí na to, aby sa neprimerané zvýhodnenia odstránili a vyplácané dávky zredukovali. Tak ako to nedávno zažili štátni úradníci. Mnohé z dávok, na ktoré majú napríklad vojaci či policajti nárok, totiž vôbec nesúvisia so špecifikami ich práce.

Hlavný problém – učitelia

Ako jednu z priorít v odmeňovaní si ministerstvo financií určilo zlepšenie platových pomerov učiteľov. V. Tvaroška však tvrdí, že ak by sa znížila ich prezamestnanosť, platy by sa im mohli výrazným spôsobom zvýšiť už pri súčasnom rozpočtovom balíku. Za pravdu mu dáva racionalizácia, ktorú vlani urobil Prešovský samosprávny kraj.

Upratanie v školskej sieti mu usporilo 40 miliónov korún. Tie potom rozdelil aj na niekoľkotisícové odmeny učiteľom aj nepedagógom. Naopak, viaceré mestá a obce sa na racionalizáciu škôl stále neodhodlali. Stále sa sťažujú, že peňazí na školstvo majú od štátu málo.

Donedávna na šetrenie nebol logický dôvod. Platilo totiž, že čo mesto, úrad alebo ministerstvo ušetrilo, to mu štát zobral. Od vlaňajška však rezort financií zmenil kurz. Jednotlivým inštitúciám ich rozpočtový balík na mzdy fixuje. Takže ak si peniaze ušetria, neprídu o ne a môžu zlepšiť odmeny tým, ktorí prepúšťanie prežili. Tak to po audite urobilo aj samo ministerstvo financií.

Foto – Miro Nôta