Hokejový šampionát bude na Slovensku o necelé dva roky, no už dnes možno vyhlásiť jedného predčasného víťaza. Je ním hokejový Slovan Bratislava a jeho spolumajiteľ Juraj Široký. Nový štadión, v ktorom bude po šampionáte klub pravdepodobne hrávať i extraligu, zafinancuje štát a bratislavská samospráva. Firma, v ktorej majú majoritu mecenáši Slovana, získala prakticky zadarmo do prenájmu pozemky v okolí štadióna. Bude na nich môcť realizovať hotelový a kongresový biznis. A vraj neexistuje obed zadarmo.
Projekt haly na majstrovstvá sveta po zdĺhavých pozemkových naťahovačkách doputoval k pôvodnému a najväčšiemu bratislavskému zimnému štadiónu. A šéf Slovenského zväzu ľadového hokeja J. Široký akoby to tušil. Už šesť dní po tom, ako Slovensko získalo v Rige poverenie Medzinárodnej hokejovej federácie zorganizovať majstrovstvá sveta v roku 2011, založilo mesto Bratislava s eseročkou TP Slovan spoločnú akciovku Tehelné pole.
Všetko za tisíc
Magistrát si vo firme nechal 40-percentný podiel, zostatok sa dostal pod kontrolu J. Širokého v tandeme s ďalším mužom HC Slovan – Ericom Assimakopoulusom. Pôvodný zámer firmy a mesta bol prestavať zimný štadión a pozemky okolo neho. Na mieste terajšieho letného kúpaliska a na voľných plochách pri zimnom štadióne malo vyrásť športové centrum pre verejnosť s celoročným kúpaliskom, cvičnou ľadovou plochou a hotelom.
Po definitívnom rozhodnutí prestavovať starý zimný štadión mestskí poslanci dali koncom vlaňajšieho septembra spoločnosti Tehelné pole zmluvu na prenájom pozemkov. Odhlasovali, že firma dostane na päťdesiat rokov vyše dvadsaťtisíc štvorcových metrov. K tomu tréningovú halu, trafostanicu a ďalší technologický objekt patriaci k štadiónu. To všetko za tisíc korún ročne. Dokopy za celú plochu.
V ústretovosti k spoločnému podniku mesta a politicko-priemyselných magnátov poslanci v polovici vlaňajšieho roka pribrzdili. Tehelnému poľu napokon prenajali iba časti pozemku tesne susediace s rekonštruovanou halou. Vyše osemtisíc štyristo štvorcov, tentoraz bez tréningovej haly.
Za rovnako lákavú cenu, ktorá sa prepočítala na 33,19 eura ročne. Podľa očakávania vláda vlani stihla rozhodnúť, že projekt rekonštrukcie zimného štadióna podporí. Podarilo sa tak vyhnúť klauzule, ktorá by nájom pozemkov zrušila, ak by kabinet do konca roka podporu projektu nevyjadril.
Driemoty naoko
Pri otázke, ako funguje Tehelné pole, František Dej, mestský poslanec za Smer-SD a zástupca samosprávy v dozornej rade firmy, TRENDU tvrdil, že „akciovka drieme“. Prestavbu zimného štadióna dostala za úlohu manažovať mestská investorská organizácia Generálny investor Bratislavy, a tak podľa F. Deja firma Tehelné pole nemá pre mesto veľký význam.
Hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová tvrdí, že spoločnosť spoluzakladali v období, keď sa nevedelo, že hlavná aréna šampionátu v roku 2011 bude na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu. „Chceli sme v tomto priestore športové a relaxačné centrum,“ tvrdí. A pripúšťa, že bolo viac záujemcov o pozemky za štadiónom. Lenže po novom sa bude revitalizovať iba časť pôvodne zamýšľaného územia, a tak podľa hovorkyne mesto zvažuje predaj podielu v Tehelnom poli.
Lenže akciovka je v skutočnosti čulá. Veď v decembri dostala definitívne potvrdený superlacný nájom pozemkov vedľa arény, kde chce stavať hotel s vyše 160 izbami a apartmánmi a administratívno–kongresové zázemie. „Projekty a prieskumy stáli už niekoľko miliónov korún. Financoval to majoritný akcionár,“ hovorí poslanec mesta a člen predstavenstva Tehelného poľa Peter Gandl.
Samospráva podľa neho neuvažovala, že by vyhlásila súťaž na spoločnosť, ktorá by hotel a kongresové centrum vybudovala. A ktorej by prenajali pozemky za čo najvýhodnejších podmienok pre mesto. „Sme radi, je úspech nájsť investora, ktorý je ochotný postaviť to, čo chce na tomto území mesto,“ tvrdí.
Tým sa realitné chúťky akciovky nekončia. P. Gandl ako vplyvný poslanec zastupiteľstva tvrdí, že do budúcnosti bude treba riešiť problém starého a mimo letnej sezóny málo využívaného kúpaliska. Najväčšiu šancu bude mať práve spoločnosť Tehelné pole. TREND sa chcel o budúcnosti firmy porozprávať aj s predsedom predstavenstva a generálnym manažérom Slovana Marošom Krajčim. Do uzávierky si nenašiel čas.
Mesto ako sponzor
Príprava na dvojtýždňový hokejový sviatok nie je ekonomicky zaujímavá len pre šikovných podnikateľov. Dostane sa aj na športovcov. Hokejový klub Slovan získa, s finančnou podporou štátu a mesta, zrekonštruovaný štadión. A môže počítať s tým, že si ho bude prenajímať za výhodnú cenu. Ak samospráva nezmení doterajší prístup.
Za dve ľadové plochy, kancelárie, hľadisko, sklady, pokladne, posilňovne, zasadačky a ďalšie priestory na zimnom štadióne, ktorý si prenajímal Slovan, platil mestskej firme Starz ročný nájom 306,7 tisíca eur. Mestská firma celkovo zo zimného štadióna v minulom roku dokázala zinkasovať 461,2 tisíca eur. No prerobila – za prevádzku haly musela zaplatiť 1,15 milióna eur. Mesto je tak de facto tichým sponzorom Slovanu.
Ako sponzor sa dosiaľ správa i spoločnosť Ingsteel, ktorá jediná prejavila záujem o rekonštrukciu. Štadión rýchlo mizne a o pár dní má z neho ostať iba železobetónové hľadisko. Koncom novembra budúceho roka má okolo neho stáť nová hala. No staviteľ zatiaľ robí najmä za sľuby. Vlani sa štát zaviazal prispieť dotáciou 40,6 milióna eur. No v tohtoročnom štátnom rozpočte sa to neodzrkadlilo. Čaká sa, že vláda túto sumu napíše do budúcoročných výdavkov.
Ani mestskí poslanci ešte neodhlasovali, že na najbližšie dva roky z rozpočtu uvoľnia 34,3 milióna eur. Takmer 75 miliónov eur, ktoré treba podľa predbežných prepočtov zaplatiť za prestavbu štadióna a dve tréningové haly, pritom nie je všetko. Mesto musí hľadať ďalšie peniaze na prestavbu cestnej infraštruktúry v okolí.
Magistrát sa spolieha, že mestskí poslanci pri rokovaní zastupiteľstva o financovaní zimného štadióna nebudú robiť obštrukcie. Aj keď v Bratislave existuje množstvo problémov, na ktoré treba zháňať peniaze. Zdvihnúť ruky za definitívne financovanie štadióna by mali mestskí poslanci tento mesiac alebo najneskôr v septembri.
Realitný kolotoč
Slovanisti a ľudia okolo šéfa hokejového zväzu nie sú jediní, pre ktorých znamenajú blížiace sa majstrovstvá predčasný úspech. No kým oni na konečné účtovanie čakajú, pár podnikateľov už skórovalo. Pomohlo im, že napriek sebavedomiu a počítačovým animáciám, ktoré v máji pred troma rokmi v Lotyšsku prezentovali otcovia slovenského hokeja, vôbec nebolo jasné, kde sa bude nakoniec hrať. Nedarilo sa nájsť peniaze od súkromných investorov na multifunkčnú halu ani vhodný pozemok.
J. Široký tesne po schválení kandidatúry Bratislavy ako hlavného mesta svetového hokeja v roku 2011 povedal, že s financovaním problém isto nebude: „Zväz bude hľadať investorov, už teraz má niekoľko ponúk od súkromných spoločností.“ No rýchlo sa ukázalo, že šéf hokeja blafoval a žiadnu ponuku neukázal.
Príležitosti sa chytili firmy, ktoré vyšli v ústrety magistrátu. Ten pri „hľadaní“ pozemkov pre arénu stihol urobiť niekoľko nevýhodných zámen. S firmou Apollo Arena vymenil osemtisíc štvorcových metrov na petržalskej strane medzi mostmi Apollo a Prístavným.
Spoločnosť zo skupiny Luka&Bramer Group za to dostala tridsaťtisíc štvorcov pod Slavínom. Mesto zinkasovalo i doplatok približne päť miliónov eur, no skvelý obchod to pre Bratislavčanov nebol. Cena pozemkov, ktorých sa samospráva vzdala, bola zhruba osemkrát vyššia ako hodnota parciel pri Dunaji.
Ďalšie potrebné plochy v Petržalke sa zohnať nepodarilo a z hokejových plánov v danej lokalite zišlo. Mesto sa nenechalo odradiť a roztočilo nový pozemkový biznis. Od stavebnej spoločnosti Strabag kúpilo cyklistický štadión na Tehelnom poli. Strabag za to získal stavebné pozemky na lukratívnej Drotárskej ceste.
Väčšiu plochu ako bol cyklistický štadión, kde nemali šancu postaviť byty. Územný plán rátal na Tehelnom poli so športoviskami. Za pozemky pod areálom, ktoré získala firma od cyklistického zväzu, dostal Strabag o tisícdvesto štvorcových metrov väčšie mestské pozemky po doplatku 664-tisíc eur. Dnes sa predpokladá, že na cyklistickom štadióne budú počas šampionátu parkovať autá.
Foto - Maňo Štrauch
