Vo víre osláv príchodu eura a vynájdenia kalkulačky ostala celkom bez povšimnutia médií spolupráca najsilnejšej (hi-hi) opozičnej strany s vedcami z Tokia. Tí pracujú na technológii optickej kamufláže, ktorej cieľom je ukryť objekt pred zrakom pozorovateľa.

Ako? Zosníma sa pozadie (slovo si treba zapamätať) objektu a na jeho prednú stranu sa premietne nasnímaný obraz. Objekt sa stane neviditeľným.

Na prelom rokov sa pripravovalo odskúšanie technológie na politickej strane. „Budeme dôslednou a ostrou opozíciou,“ vyhlásila SDKÚ-DS po prehratých predčasných voľbách. Prevratnej technológii zrejme príliš neverila, keďže nepadlo ani slovko o neviditeľnej opozícii. No podarilo sa. Na Silvestra o polnoci, čáry-máry-fuk, SDKÚ-DS zmizla.

Lemry lemravé (Glosa)

Žiadna párty, ani jeden výber z bankomatu kdesi v podchode. Krstní otcovia eura na Slovensku, Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš, sa zahalili plášťom neviditeľnosti, na ktorý sa premietalo to oné, pozadie. Alebo to bolo popredie? Čert ako diabol, jednoducho televízne obrazovky boli plné premiéra Roberta Fica. Ten o Európskej únii a holých zadkoch hovoril už pred siedmimi rokmi, takže to zrejme bolo pozadie.

Je možné, že v SDKÚ-DS hotovosť nepoužívajú a predvádzať pred kamerami platbu kartou by bolo fakt od veci. No jedna veta, ktorú venovali euru v politickom hodnotení roka 2008 a stanovisko poslanca Ivana Štefanca („Ľudia to predsa chápu, že SDKÚ sa o euro pričinila“), sú tak neodpustiteľne málo, že slová Pavla Pašku o chudákoch v opozícii zrazu nevyznievajú ako urážka.

Vysvetlenia ich mediálnej neexistencie sa ponúkajú dve (okrem tej s japonskými vedcami). Prvé: v SDKÚ-DS pochopili, že len rozprávanie o vlastných zásluhách na ekonomickom rozvoji krajiny im preferencie nezvýši. Takže sa nimi nepochvália ani pri takej epochálnej príležitosti, akou bolo euro.

Druhá možnosť: po vianočnom obžerstve a ôsmich rokov vládnutia (v princípe to isté) sa im jednoducho nechce. Zvolávať tlačovky, byť neustále na očiach. Ak je tak, v poriadku. Len by to mali v SDKÚ-DS povedať nahlas. Obzeranie sa voličov po nových stranách potom nebude chiméra, ale alternatíva.