Nobelovu cenu za mier pre rok 2012 získala nečakane Európska únia. Nórsky Nobelov výbor to zdôvodnil jej prínosom k mieru v Európe a k šíreniu demokracie a ľudských práv. Ocenenie EÚ prišlo v okamihu, keď je jednota EÚ podrobená tvrdej skúške najmä pre dlhovú krízu v eurozóne. V minulosti dostala Nobelovu cenu aj OSN, a to pred jedenástimi rokmi.
Rozhodnutie päťčlenného výboru, na ktorého čele stojí generálny tajomník Rady Európy Thorbjörn Jagland, bolo vraj jednomyseľné. „Bolo to jednomyseľné rozhodnutie a nebolo príliš zložité,“ povedal v rozhovore pre nórsky denník Aftenposten. Pripustil, že ocenenie môže vyvolať isté kontroverzie. „Očakávam, že bude nejaká diskusia. Dúfame, že bude,“ podotkol T. Jagland.
Občania Nórska, kde sa Nobelova cena za mier udeľuje, sami členstvo v tomto spoločenstve dvakrát v minulosti odmietli v referende, v roku 1972 a v roku 1994. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že takmer tri štvrtiny Nórov sú naďalej proti vstupu svojej krajiny do EÚ.
„Európska únia je uprostred jednej zo svojich najhorších kríz, ale možno si práve teraz tento mierový a stabilizačný projekt zasluhuje pomocnú ruku od nečlenskej krajiny, ktorou je Nórsko,“ konštatovala televízia NRK.
Nobelova cena pre EÚ prichádza 60 rokov po vytvorení jej predchodcu, Európskeho združenia uhlia a ocele, ktoré pomohlo nastoliť mier a stabilitu na kontinente krátko po druhej svetovej vojne, napísala agentúra AFP.
Vlani bola Nobelovou cenou za mier vyznamenaná trojica žien, libérijská prezidentka Ellen Johnsonová-Sirleafová, jej krajanka a aktivistka Leymah Gboweeová a jemenská politička Tavakkul Karmánová. V roku 2009 Nóri ocenili amerického prezidenta Baracka Obamu, keď ešte len nastupoval do úradu.
Zatiaľ čo predseda Európskej komisie José Barroso hovoril o pocte a predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz o dojatí, známy euroskeptik Václav Klaus nešetril iróniou. „Prezident tomu neverí a považuje to za žart,“ povedal jeho hovorca portálu novinky.cz v čase, keď bolo ocenenie známe ešte len neoficiálne.

Zdroj: SITA / AP
Kto dostal Nobelovu cenu:
- 2012 - Európska únia
- 2011 - Ellen Johnsonová-Sirleafová (prezidentka Libérie), Leymah Gboweeová (libérijská aktivistka), Tavakkul Karmánová (jemenská politička)
- 2010 – Liou Siao-po (čínsky disident)
- 2009 – Barack Obama (americký prezident)
- 2008 – Martti Ahtisaari (fínsky diplomat)
- 2007 – Medzivládny panel pre zmeny klímy a Al Gore (bývalý viceprezident USA)
- 2006 – Muhammad Junus (bangladéšsky finančník) a Grameen Bank
- 2005 – Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu a Muhammad Baradej (egyptský politik a vtedajší šéf tejto organizácie)
- 2004 – Wangari Maathaiová (kenská ekologická a politická aktivistka)
- 2003 – Širín Ebadiová (iránska aktivistka za ľudské práva)
- 2002 – Jimmy Carter (bývalý prezident USA)
- 2001 – Organizácia spojených národov (OSN) a Kofi Annan (vtedajší generálny tajomník OSN)
- 2000 – Kim Tä-džung (vtedajší prezident Južnej Kórey)
- 1999 – Lekári bez hraníc
- 1998 – John Hume, David Trimble (severoírski politici)
- 1997 – Medzinárodná kampaň za zákaz nášľapných mín, Jody Williamsová
- 1996 – Carlos Filipe Ximenes Belo (východotimorský katolícky biskup), José Ramos-Horta (východotimorský politik)
- 1995 – Pugwashská konferencia o vede a svetových záležitostiach, Joseph Rotblat
- 1994 – Jicchak Rabin, Šimon Peres (izraelskí politici) a Jásir Arafat (palestínsky politik)
- 1993 – Nelson Mandela, Frederik de Klerk (juhoafrickí politici)
- 1992 – Rigoberta Menchúová (guatemalská aktivistka za ľudské práva)
- 1991 – Aun Schan Su Ťij (barmská disidentka)
- 1990 – Michail Gorbačov (vtedajší prezident Sovietskeho zväzu)
- 1989 – Tändzin Gjamccho (tibetský dalajláma)
Ilustračné foto - SITA / AP