Hospodárske krízy zvyknú urýchľovať niektoré trendy, ktoré vznikli v čase konjunkturálnych fáz, ale neboli také výrazné. Platí to i pre pracovné trhy a migračné pohyby. Kým v predošlých desaťročiach milióny ľudí odchádzali za prácou do najvyspelejších západných krajín a do petrodolárových monarchií na Blízkom východe, v 21. storočí tečie povedľa tohto hlavného toku silnejúci protiprúd. Teória o voľnom pohybe pracovných síl v globálnej ekonomike ukazuje svoju univerzálnosť. Presun zo západu na východ sa zvykne nazývať obrátená (spätná, reverzná) migrácia. Jej najsledovateľnejším faktorom je prílev a odlev mozgov. Do súťaže s vyspelým západom o prilákanie vzdelaných odborníkov a manažérskych profesionálov sa zapojili Čína s Indiou a hneď sa točia milióny. Dolárov i ľudí.
Z nepredstaviteľného realita
Sťahovanie za obživou, aké odnepamäti charakterizovalo ľudskú civilizáciu, prebieha i v súčasnosti. Z hľadiska hodnoty pracovnej sily má dva segmenty. Prvý tvorí masa legálnych a nelegálnych migrantov s nízkou alebo so slabo uplatniteľnou kvalifikáciou. Druhý pozostáva z relatívne neveľkých skupín kvalifikovaných a dobre uplatniteľných ľudí. Kritérium uplatniteľnosti sa neustále mení a formujú ho vedecko-technologický pokrok a dynamika hospodárskeho života.
Najvyspelejšie ekonomiky túto dynamiku pred vypuknutím krízy podceňovali. Hromadnejší odchod migrantov sa im zdal nepredstaviteľný. Kvarteto BRIC – Brazília, India, Rusko, Čína – a iné rýchlo sa rozvíjajúce krajiny vystupovali z nižšieho východiskového postavenia a doháňanie vyspelého západu bolo behom na dlhé trate. Západ nestagnoval, ale ani nevrel aktivitou. Vysoké ciele si nekládol. V lepších momentoch doterajšie pozície udržiaval, v horších ich strácal. Rýchlo sa rozvíjajúcim ekonomikám pripomínal blahobytného starého kráľa, vedomého si neodvratnej detronizácie.
Vplyv prostredia
Mladí odborníci z rýchlo sa rozvíjajúcich krajín, uvažujúci o dlhodobom sebauplatnení, sa snažia odhadnúť, či a aké výhody bude mať západ pred ich rodnými krajinami o desať či dvadsať rokov. Dynamika hospodárskeho rozvoja u nich doma bude pravdepodobne po celý ten čas rýchlejšia a v podmienkach búrlivého rastu sa obyčajne príjemnejšie pracuje i žije. O desať či pätnásť rokov sa môže posunúť zemepisné vymedzenie EÚ a USA. Európska únia sa možno rozšíri o Turecko a posunie svoje hranice do Ázie k Sýrii, Iraku a Iránu. Spojené štáty môžu v nastávajúcej dekáde integrovať Mexiko a Kanadu so Severoamerickej únie. Absorpcia Turecka a Mexika môže stáť „starú Európu“ a USA viac síl a nákladov, než koľko si vyžadovalo integrovanie východného Nemecka do spoločnej Spolkovej republiky.
Čína, ktorá je dnes gigantickou manufaktúrou sveta, je rozhodnutá prebrať i rolu vedecko-výskumnej základne pre celý svet. India zaradila pred desiatimi rokmi do koncepcie rozvoja národného hospodárstva informačné technológie a finančný servis. Oba sektory prekvitajú a India nevidí dôvod nepreberať od západu riadiace a spravovacie funkcie. Indickým a čínskym odborníkom neušlo minulý mesiac volanie nemeckých výrobcov solárnej technológie po prideľovaní štátnych dotácií. Bez nich vraj môžu podľahnúť konkurenčným producentom v Ázii. Solárna energetika je odvetvím s veľkou budúcnosťou a mladí Číňania i Indovia vidia, ako v nej Nemecko stráca pozície.
Vitajte doma!
Bez štátnych subvencií prežívajú nemecké, západoeurópske a americké firmy boj s ázijskými konkurentmi neraz tak, že sa s nimi spájajú. Najprv k nim presúvajú produkciu, neskôr výskum a vývoj. Čoraz viac vysokokvalifikovaných potenciálnych migrantov z Ázie preto považuje za rozumnejšie vyberať sa na západ iba na obmedzený čas za vzdelaním a skúsenosťami.
Dileme potenciálnych vysťahovalcov, či odísť a či navždy, sa nevyhli ani tí, ktorí sa vo vyspelých západných krajinách už nachádzajú. Finančná kríza tam na nich bezprostredne dolieha a donedávna nepredstaviteľné slovo návrat prestáva byť tabu. Prisťahovalci pôsobiaci v USA alebo v západnej Európe v oblastiach vedy, techniky, medicíny a širokého pásma disciplín IT porovnávajú klady zotrvania v emigrácii s výhodami návratu domov. Rozumie sa za predpokladu zamestnania, prípadne podnikania vo vybranom odvetví. Niektoré materské krajiny im vychádzajú v ústrety odobrením dvojitého občianstva. India ho napríklad povoľuje od roku 2004.
Veľkorysý reemigračný program pre držiteľov doktorských diplomov z USA zaviedli južná Kórea a Taiwan. Špeciálne vedecké pracoviská buduje pre vedcov zlanárených zo zahraničia Brazília, ktorá sa netají superveľmocenskými chúťkami. Vedecko--výskumné parky rastú ako huby po daždi v Číne, ktorá kopíruje vzory z indického Bangaloru a Hyderabadu. Do diaspóry „svojich“ vedcov a manažérov s obľubou načiera Turecko a Rusko. Skutočným majstrom sveta je v tomto zmysle Izrael, predierajúci sa do svetového popredia v takých perspektívnych odboroch ako IT, elektronika, medicína, biotechnológia, informatika, aeronautika alebo robotizácia. K úsiliu národných vlád treba prirátať pomerne bežnú prax nadnárodných korporácií vysielať do regionálnych pobočiek tamojších rodákov. O „návrat mozgov“ z vyspelého západu do Ázie sa starajú viaceré pracovné agentúry, z ktorých najznámejšou je Pacific Bridge Inc. s centrálou v USA a pobočkami v Ázii a Austrálii.
Spätný únik mozgov
Obrátenú migráciu zaznamenáva dve desaťročia po páde železnej opony aj postkomunistická Európa. Členským štátom EÚ to uľahčuje spoločné hospodárske prostredie. Národné vlády v strednej a vo východnej republike však nelákajú svoje odídené vedecké a manažérske špičky reemigračnou programovou paletou podobnou tej taiwanskej alebo juhokórejskej. Takíto ľudia sa vracajú najmä preto, aby uskutočňovali vlastné podnikateľské zámery nezávislé od štátu.
Reverzná migrácia odborníkov tvrdo postihuje Spojené štáty. Úspech americkej ekonomiky a vedy vždy stál na prisťahovalcoch. Prudký globálny hospodársky vzostup Číny a Indie prinútili americkú vládu zamyslieť sa nad následkami obrátenej migrácie, ktorú dosiaľ podrobne štatisticky nezachycovala ani hlbšie neanalyzovala. Medzeru v poznatkoch zaplnila v marci vedecká skupina vedená Vivekom Wadhwom, prednášajúcim na Duke University a na Harvarde, sériou odborných štúdií. Sú to analýzy prieskumu názorov 1 203 čínskych a indických vedcov a technikov, ktorí pracovali v USA a vrátili sa do vlasti. Výstižné sú už názvy dvoch takých štúdií America’s Loss is the World’s Gain (Strata pre Ameriku je ziskom pre svet) a A Reverse Brain Drain (Únik mozgov obráteným smerom).
Hodnota sebauplatnenia
Väčšina navrátilcov do Číny a Indie analyzovaných Wadhwovou skupinou mala niečo nad tridsať rokov a získala magisterský alebo doktorský titul. V. Wadhwa odhaduje, že pred krízou opúšťalo USA ročne 50-tisíc čínskych a indických odborníkov. Tento rok sa ich počet asi zdvojnásobí a zrejme nepoklesne ani po prekonaní krízy v USA.
Pozoruhodný je vývoj miezd vedeckých pracovníkov. Kým v USA prakticky stagnujú, v Indii rastú ročne o pätnásť percent. Merané kúpnou silou môžu platy a odmeny žiadaných špecialistov vracajúcich sa z USA dosahovať v Číne a Indii americkú úroveň. Hongkong vypláca porovnateľné platy i v absolútnych číslach. Mimoriadne vítaní sú vedeckí odborníci s americkými skúsenosťami v medzinárodnom podnikaní a marketingu. Sršia sebavedomím a osvojili si západný zmysel pre humor, čo cudzinou neošľahaným Číňanom alebo Indom väčšinou chýba.
Americká vláda i veľké korporácie chápu nutnosť zvrátiť odlev zahraničných odborníkov a motivovať postgraduálnych študentov technických odborov, aby ostali pracovať v USA. Štúdia „Strata pre Ameriku je ziskom pre svet“ však odhalila prekvapujúcu skutočnosť: peniaze prestali byť rozhodujúcim motivačným faktorom. Nahradilo ich presvedčenie, že v domovských krajinách, prežívajúcich prudký boom, ich čaká lepšie profesionálne uplatnenie.
Autor je spolupracovník TRENDU.
Zdroj: tabulka
Foto - Profimedia.cz, Foto na titulke - Flickr.com
