Pri hodnotení štátnych úradníkov v roku 2008 tvrdilo 53,7 percenta ľudí, že sú do korupcie zapletení takmer všetci alebo mnohí. V roku 2016 takto hodnotilo štátnych úradníkov 50,1 percenta respondentov. Priaznivejšie hodnotenie v roku 2016 je podľa M. Bahnu sčasti dôsledkom nárastu podielu ľudí, ktorí si spomedzi ponúkaných odpovedí nevedeli vybrať alebo neodpovedali.
M. Bahna uviedol, že odpovede respondentov v roku 2016 sa nelíšili podľa pohlavia, veku, vzdelania ani podľa miesta bydliska. Líšili sa však podľa ich politických preferencií. Voliči SNS a výraznejšie voliči strany Smer-SD boli k politikom o niečo zhovievavejší a za korupčných ich považovali o niečo menej často.
Naopak, politikov za korupčnejších častejšie považovali voliči ĽS-NS a nevoliči. Preferencia iných politických strán podľa M. Bahnu nemala štatisticky významnú súvislosť s vnímaním korupcie. V prípade štátnych úradníkov boli opäť kritickejší voliči ĽS-NS a menej kritickí voliči Smeru-SD. Za skorumpovaných považovali úradníkov o niečo častejšie aj voliči hnutia Sme rodina.
S relatívne stálym pohľadom na korupciu v politike kontrastuje veľký pokles výskytu osobnej skúsenosti s korupciou. Kým v roku 2008 odpovedalo 38,7 percenta respondentov, že sa s pýtaním úplatku oni alebo ich blízki nestretli ani raz, v roku 2016 takto odpovedalo už 56,6 percenta respondentov. Podobne poklesol podiel respondentov, ktorí sa s korupciou stretli niekoľkokrát alebo len výnimočne.
Osobná skúsenosť respondentov s korupciou sa nelíši podľa pohlavia, veku ani miesta bydliska. Skúsenosť s korupciou však rastie so vzdelaním. O niečo častejšie ju tiež uvádzajú voliči ĽS-NS. Ľudia, ktorí sa počas posledných piatich rokov s korupciou vo svojom okolí stretli, považujú politikov a štátnych úradníkov za skorumpovaných častejšie.
