Kaspické more je vnútorným vodným bazénom s neurčeným geografickým štatútom, či ide o more alebo jazero. Okrem toho nie je určený ani jeho právny štatút. Problémy totiž nastali po rozpade Sovietskeho zväzu a vzniku štyroch nových štátov na pobreží vodného bazéna. Novovzniknuté štáty sa dohodli, že nový štatút Kaspického mora môže byť prijatý iba vo forme konsenzu. Ten však dosiaľ dosiahnutý nebol. "Problém štatútu Kaspického mora môžeme riešiť celý život. Existujúce problémy kaspického regiónu však treba riešiť neodkladne," povedal TRENDU splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie pre kaspický región a zástupca ministra zahraničných vecí RF Viktor Kaľužnyj.

Azerbajdžan bol od začiatku za rozdelenie bazéna na štátne sektory a jednostranne vytýčil hranice svojho sektora. V ústave republiky z roku 1995 sa hovorí o "národnom sektore" (bez spresnenia geografickými údajmi) ako o neoddeliteľnej časti Azerbajdžanu. Už od roku 1994 Baku začalo uzatvárať zmluvy o rozdelení produkcie (PSA) so zahraničnými investormi ohľadne využívania nálezísk, ktoré sa nachádzajú v jeho národnom sektore.

Počas návštevy prezidenta RF Vladimira Putina v Azerbajdžane na začiatku tohto roku bolo medzi ním a hlavou Azerbajdžanu Gejdarom Alijevom podpísané Spoločné vyhlásenie prezidentov o princípoch spolupráce na Kaspickom mori. V rámci dokumentu došlo k zmene postoja Azerbajdžanu. Baku už navrhuje riešiť status Kaspického mora v niekoľkých etapách. V prvej etape by malo dôjsť k rozdeleniu dna na národné sektory po modifikovanej strednej línii. V spoločnom využívaní by mala zostať hladina i vodná masa.

Niekoľkokrát zmenený postoj Turkménska sa vykryštalizoval koncom 90. rokov. Ašchabad presadzuje rozdelenie vodného bazéna na sektory - tak dna, ako aj vodnej masy a hladiny. V marci 2001 však došlo k miernej zmene pozície Ašchabadu, keď prezident Saparmurat Nijazov navrhol rozdeliť na národné sektory dno, vodnú masu i hladinu, pričom v strede vydeliť zónu pre slobodnú námornú plavbu. Medzi Turkménskom a Azerbajdžanom pritom stále dochádza ku konfliktom týkajúcim sa sporných ropných polí, ktoré každá zo strán považuje za svoje.

Rusko je proti deľbe na národné sektory. Moskva navrhuje rozdeliť iba dno bazéna medzi jednotlivé štáty po modifikovanej strednej línii, aby jednotlivé štáty mohli realizovať svoje práva na využitie prírodných zdrojov. Hladina a vodná masa by podľa RF mali zostať v spoločnom využívaní.

Návrh Ruska podporil Kazachstan. Medzi Rusmi a Kazachmi bola v roku 1998 podpísaná dohoda o rozhraničení dna severnej časti Kaspického mora s cieľom realizácie suverénnych práv na využívanie nerastného bohatstva. Na základe dohody a následného rozdelenia severnej časti Kaspiku pristúpili Rusko a Kazachstan k využívaniu "svojich sektorov" vodného bazéna.

Irán preferuje nechať Kaspické more v spoločnom využívaní všetkých štátov ležiacich na jeho pobreží. V prípade rozdelenia na národné sektory Teherán požaduje, aby každému štátu pripadlo 20 percent plochy bazéna.