Konsolidácia verejných financií na Slovensku je podľa exministra financií Ivana Mikloša len relatívne pozitívnou správou, keďže vláda k nej pristúpila neskoro a zvolila nesprávny spôsob. „Je lepšie, že konsolidovali oproti stavu, keby nekonsolidovali vôbec. Čiže to je relatívne pozitívna správa, že teda pristúpili k nejakej konsolidácii. Ale prečo je to len relatívne dobrá správa? Preto, že to začali robiť príliš neskoro,“ uviedol Mikloš. Pripomenul, že vláda najskôr prijala opatrenia, ktoré deficit ešte zhoršili, ako napríklad zavedenie 13. dôchodkov, či plošnú energopomoc.
Mikloš kritizuje, že konsolidácia sa realizuje najmä na príjmovej strane, teda zvyšovaním daní a odvodov, pričom šetrenie na strane štátu absentuje. „Prijali jedno opatrenie na výdavkovej strane, ale také, ktoré sa netýkalo šetrenia štátu, ale šetrenia na ľuďoch, keď znížili bonus, ktorý Matovič zvýšil. To bolo jediné opatrenie na výdavkovej strane,“ konštatoval Mikloš. Dodal, že kabinet nebol schopný zaviesť adresnú pomoc pri energetickej kríze a naďalej platí plošnú, ktorá je podľa neho neefektívna a antisociálna.
Ďalším problémom je podľa Mikloša zvyšovanie komplikovanosti daňového systému a zavádzanie nových daní. „Zaviedli ďalšiu sadzbu DPH. Zaviedli tak nezmyselné znížené sadzby DPH, že sa v tom nikto nevyzná. Zvýšenie komplikovanosti daňového systému znamená okrem iného aj zvýšenie nákladov na daňovú správu a zvýšenie daňových únikov. Ďalej zaviedli nezmyselnú transakčnú daň,“ upozornil Mikloš. Podľa neho tieto opatrenia síce znížia deficit, ale zároveň spomalia ekonomický rast a zhoršia podnikateľské prostredie.
Mikloš pripomenul, že Slovensko nikdy nemalo prebytkový rozpočet ani v dobrých časoch, na rozdiel od viacerých krajín EÚ. „A to, že to boli dobré časy pred covidom 2018-2019, o tom najlepšie svedčí to, že polovica krajín Európskej únie mala prebytkové rozpočty. Napríklad Česká republika aj Nemecko,“ uviedol Mikloš.
Za najlepší spôsob konsolidácie považuje Mikloš kombináciu s reformami, ktoré podporia ekonomický rast. Pokiaľ ide o ďalšie kroky vlády, Mikloš je skeptický, že by priniesli potrebnú konsolidáciu. „Zatiaľ hovoria o dani z nehnuteľnosti a z hazardu. Daň z hazardu, to je nič, to je možno 100-200 miliónov. Daň z nehnuteľnosti, tam je síce priestor väčší, ale problém je v tom, že už to mali urobiť dávno. Neurobili to preto, že my sme jedna, neviem, či nie jediná krajina v Európe, ktorá ešte stále nemá cenové mapy,“ uviedol Mikloš.
Ďalšie dôležité správy
