O tom, či je takým impulzom pandémia Covid-19 a aký vplyv môže mať na tvár slovenského priemyslu, hovorí Pavel Mík, generálny riaditeľ ABB Slovensko a riaditeľ robotiky pre región východnej Európy.

Myslíte, že súčasná pandémia má náboj podstatne zmeniť tvár hospodárstva a spoločnosti?

Určite áno, hoci nemožno pritom zabudnúť na ďalšie transformačné vplyvy, ktoré v spoločnosti pôsobia dlhodobo. Klimatické zmeny, mobilita, migrácia a odlev ľudského kapitálu či starnutie populácie a, samozrejme, technologický pokrok. To všetko spôsobuje zrýchľovanie procesov adaptácie a prijímanie nového štandardu. Pod vplyvom krízy sa však firmy a predovšetkým ľudia dostávajú mimo svojich komfortných zón. Pod tlakom menia svoje návyky a zažité spôsoby fungovania. Menia tým tvár ekonomík.

Zmena štandardu je zrejme výzvou najmä pre výrobné a strategické podniky.

Áno, ale nielen. Dotýka sa prakticky každého podniku. Covid pozitívny človek môže dnes odstaviť celé tímy a nie všade a vždy možno využiť home office. Menia sa tak procesy, čo do rýchlosti i kvality. Niežeby boli menej kvalitné, sú skrátka iné. Je logické, že sa firmy usilujú o automatizáciu a robotizáciu svojej činnosti. Spolu s umelou inteligenciou sú to technológie, ktoré menia tvár priemyslu. Ďalším podnetom zmeny je energetická aj ekonomická efektívnosť.

A proces sa zrýchľuje...

Prirodzene, to, čo kedysi trvalo mesiace a roky, teraz sa do života uvádza za pár dní. Nielen v strojárstve a automotive. Aj v štandardne netypických prostrediach. Len nedávno sme napríklad v ABB ohlásili vznik špecializovaného zdravotníckeho centra pre vývoj aplikácií kolaboratívnej robotiky, dnes, takpovediac z večera do rána, vznikli aplikácie robota YuMi, ktorý pomáha testovať odbery na Covid-19 v Miláne, Šanghaji ale aj v Brne. Akútna spoločenská potreba spravila svoje. Ale to je len jeden príklad. Podobná situácia je takmer v každej oblasti hospodárstva a života.

Pavel Mík
Zdroj: ABB
Pavel Mík

Ako teda nezaostať v tomto dynamickom procese?

Zmena myslenia pri vzdelávaní mladej generácie od najútlejšieho veku a nazerania na spojenie vedy s praxou je z môjho pohľadu kľúčová. Naučili sme sa napríklad pracovať globálne a „zdieľať“ potrebných odborníkov. Pre pandémiu je však ich mobilita podstatne obmedzená a to je moment, ktorý spolu s razantnejšou implementáciou technológií mení požiadavky na vzdelávanie a rekvalifikáciu. Témou „dňa“ by tak mala byť multidisciplinarita a kreativita. To bude živná pôda pre vývoj, výskum, zelenú ekonomiku a vyššiu pridanú hodnotu. Spôsobí zmenu celej spoločnosti.

To je hlboká transformácia. Dokážeme v nej konkurovať iným krajinám? Mnohé majú náskok a aj výskumno-vývojové centrá korporácií.

Áno, ale bude vyžadovať aj strategické rozhodnutie a stanovenie priorít ekonomickej politiky, tak ako to odznelo na tohtoročnom Tatra Summite, stretnutí lídrov počas podujatia Globsec. Profilovanie krajiny na vybrané oblasti bude dôležitou súčasťou hospodárskej stratégie Slovenska. Dostať sa na špicu sa dá, ale nedá sa byť špecialistom v každej oblasti. Korporácie neustále monitorujú kapacity a inovačný potenciál krajiny a investujú tam, kde je ľudský kapitál. Lenže na to, aby bol, treba začať už v materských školách.

Na ktoré oblasti by sme sa podľa vášho názoru malo Slovensko sústrediť?

Keďže Slovensko má výrazne rozvinutý automobilový priemysel a know-how, bolo by škoda nevyužiť šance s vyššou pridanou hodnotou, ktoré sa v tejto oblasti núkajú. Myslím napríklad na vývoj systémov umelej inteligencie pre automotive vo všetkých jeho oblastiach. Výsledky nebudú, samozrejme, zajtra, je to však strategické rozhodnutie, ktoré je potrebné spraviť teraz, aby krajina nakoniec neostala iba montážnou dielňou. Aj zamýšľané programy postpandemickej podpory by sa mohli už dotknúť kľúčových oblastí budúcej ekonomickej politiky.

Naznačili ste viacero oblastí. Evidentne si to bude vyžadovať spoločné kroky.

Určite. Na to, aby sa dosiahli očakávané trhové výsledky, musí dôjsť aj k spolupráci medzi všetkými kľúčovými aktérmi. Nie sú to len politické rozhodnutia, stratégie a podpora v oblasti hospodárstva. Bez zásadných zmien vo vzdelávaní to určite nepôjde a pritiahnutie vedeckých špičiek bude stačiť len niekde. Začať treba už výchovou mladej generácie od útleho veku. Prílišný dôraz na soft zručnosti zapríčinil, že deťom, mladým ľuďom dnes chýbajú základné technické zručnosti, technické myslenie, strácajú vynachádzavosť, základnú logiku a prepájanie… všetko dostávajú v instantnom stave. Neskôr nemajú na čom stavať, darmo, že sú vynikajúci programátori. Smerujeme k medziodborovému prepájaniu, multidisciplinárnemu vzdelávaniu. Len tak sa uplatnia v digitálnom svete a také bude aj strojárstvo.