Delegáti kongresu Medzinárodnej hokejovej federácie boli presvedčení, že Slovensko je najlepšia krajina na majstrovstvá sveta v roku 2011. Nezapochybovali po návštevách krajiny, prezentácii pekných obrázkov, nadšení silných mien slovenského hokeja zo zámoria a angažovanosti prezidenta republiky. V šume osláv nezaznela podstatná informácia: kto zaplatí novú modernú hokejovú halu a kto ju má stavať.

Tri roky pred šampionátom nebol urobený ani prvý výkop. Vláda hovorí o súťažiach na poradcu, projektanta a realizátora stavby. Kalendár nepustí, a tak sa treba spoliehať, že všetko pôjde hladko. Inak bude nutné urýchlenie postupov s obľúbeným zdôvodnením: časovou tiesňou. Ale komplikácie sa objavujú. Napríklad s umiestnením bratislavskej arény.

Vláda chystá peniaze

V otázke financovania je polojasno. Spôsob je známy, cena nie. Isté je, že Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) si chce halu na majstrovstvá sveta iba prenajať. Pravdepodobne od koncesionára – súkromnej firmy, ktorú priberie vláda do hry formou verejno-súkromného partnerstva (PPP). Na rokovanie kabinetu sa chystá príslušný materiál. Koncesionár by mal mať garantované platby zo štátneho rozpočtu na dvadsaťpäť alebo tridsať rokov.

Hokej okolo arény na majstrovstvá sveta

Príspevok vlády by mal vyjsť zo súťaže. „Kto bude od štátu pýtať najmenej, ten vyhrá,“ vyhlasuje minister školstva Ján Mikolaj. Sama súťaž na koncesionára by sa mala začať zhruba o pol roka. Dovtedy treba štúdiu uskutočniteľnosti. Ministerstvo vysúťaží poradcu a dcérska spoločnosť SZĽH – Aréna 2011 – sa prostredníctvom Martina Rybu z marketingovej firmy hokejového zväzu dušuje, že v súťaži vyberú aj realizátora projektovej dokumentácie, ktorú štát zadotuje zhruba 200 miliónmi korún. Záujemca o koncesiu tak dostane do rúk hotový projekt na halu pre jedenásťtisíc fanúšikov.

Minister školstva neráta s tým, že by štát dal do PPP projektu vážnejšie dopravné stavby či presťahovanie školy, ktorá stojí na aktuálne vytipovanom pozemku. Tento prístup môže byť ďalšia prekážka koledujúca si o časovú tieseň. „Ak mesto nepripraví pozemok, tak majstrovstvá nemôžu byť v Bratislave a celé to padne. Treba to povedať otvorene,“ vyhlasuje J. Mikolaj. Verejne dáva ďalší sľub: Ak sa stane, že do súťaže príde iba jeden záujemca, „tak to nebude“.

Koncesionár by halu mal postaviť, zafinancovať, udržiavať a prevádzkovať. Mal by sa postarať o jej vyťaženie, aby získal ďalšie peniaze k tým, ktoré dostane zo štátneho rozpočtu. Dnes je ťažké predpovedať, či sa mu na to podarí dotiahnuť napríklad megakoncerty z blízkej Viedne či Budapešti.

Pozemkový hokej

Miesto na hokejový štadión sa menilo niekoľkokrát. Čo poslúžilo pozemkovým výmenám, pri ktorých nebolo mesto Bratislava ten aktér, ktorý by mohol hovoriť o výhodnom obchode. Ani aktuálne zvolená lokalita nemusí byť definitívna a nemožno vylúčiť pokračovanie pozemkovej hry. Pritom najneskôr v apríli budúceho roka treba začať kopať a dovtedy vybaviť stavebné povolenia.

Ešte v prvej polovici minulého roka preferoval magistrát hlavného mesta lokalitu na petržalskom nábreží Dunaja medzi Prístavným mostom a Mostom Apollo. „Táto lokalita bola asi ideálna. Priamo oproti novému centru mesta s dobrou dopravnou dostupnosťou,“ je presvedčený primátor A. Ďurkovský. Lenže samospráva miesto navrhovala bez toho, aby vlastnila všetky pozemky.

Časť z nich chcela získať výmenou so súkromnou firmou. Za osemtisíc štvorcových metrov na petržalskom nábreží malo mesto firme Apollo Arena dať 30-tisíc štvorcových metrov mestských pozemkov v blízkosti Slavína. Ďalšiu časť potrebných pozemkov chcelo mesto dokúpiť od Slovenskej technickej univerzity. No tá napokon pozemky dala do verejnej súťaže. „Ponúkali sme univerzite, že ich odkúpime aj za vyššiu cenu. Bez nich sme tam na štadión nemali dosť plochy,“ tvrdí primátor. V súboji o univerzitné pozemky bola presvedčivejšia developerská skupina HB Reavis.

No ani neúspech nezastavil výmenu s firmou Apollo Arena. Z pohľadu mesta možno o výhodnosti transakcie pochybovať. Cena pôdy, ktorú dostala firma v lukratívnej zóne Bratislavy, presahuje 420 miliónov korún. Na druhej strane cena pozemkov, ktoré mesto výmenou získalo, sa pohybuje okolo 50 miliónov korún. Apollo Arena doplatila do mestskej pokladnice 150 miliónov. Poslanci jej navyše dali 55--miliónovú zľavu ako kompenzáciu nákladov na zbúranie amfiteátra, ktorý stojí na pozemkoch nadobudnutých Apollo Arenou.

Druhá hra

Pochybnosti visia aj nad druhou realitnou rošádou spojenou s prípravou hokejovej haly. Mesto opäť vymenilo pozemok bez toho, aby vedelo, či je vôbec na jej umiestnenie vhodný. Zámena z októbra minulého roka, tentoraz s firmou Strabag, mala priniesť pre novú arénu približne 18-tisíc štvorcových metrov v lokalite Tehelné pole. Za pozemky pod cyklistickým areálom, ktoré získala rakúsko--ruská stavebná spoločnosť od cyklistického zväzu, dostal Strabag o 1 200 štvorcových metrov väčšie mestské pozemky. V lukratívnej lokalite, na Drotárskej ceste, a opäť za dobrú cenu.

Zámenu mestských pozemkov bratislavskí poslanci odobrili pri približne rovnakej cene za štvorcový meter – 13-tisíc korún. Cena pozemkov v lokalite, ktorú získal Strabag, sa pohybuje aj nad 20-tisíc korún za štvorcový meter. Naopak hodnotu pozemkov na Tehelnom poli čiastočne znižuje to, že podľa územného plánu sú určené na športovo-rekreačné účely. „Strabag vedel, že tam v žiadnom prípade nebude môcť stavať byty,“ pripúšťa A. Ďurkovský. Doplatok Strabagu? Niečo nad 20 miliónov korún.

A tretia, a štvrtá...

Hokej okolo arény na majstrovstvá sveta

Športová škola by sa podľa aktuálnych zámerov mala stať miestom budúceho hokejového štadióna.

No i tieto pozemky napokon vo finálnom výbere pre hokejovú arénu chýbajú. Ukázalo sa, že mesto akosi zle rátalo a opäť si vybralo primalú plochu. Podľa primátora by mal teraz areál na Tehelnom poli slúžiť na dobudovanie infraštruktúry pre Národné tenisové centrum. Ak sa teda na ne nepresťahuje športová škola, na ktorej súčasnom pozemku je aktuálne vytipované budúce stavenisko hokejovej arény.

A to boli v hre ďalšie pozemky. Napríklad pri letisku, ktoré mala pod kontrolou developerská skupina Hrivis. Tie podľa primátora nevyhovovali pre chýbajúce inžinierske siete. A mesto sa zľaklo najmä nutnosti zafinancovať diaľničné zjazdy k areálu. Predseda vyššieho územného celku Vladimír Bajan zas navrhoval rozmýšľať o pozemkoch v Petržalke, ktoré kontroluje developerská skupina Popper.

„Myslíme si, že stavať halu v Petržalke je jediná reálna alternatíva, a tak myšlienku podporujeme,“ tvrdí hovorca mestskej časti Ľubomír Andrassy. Vytipované pozemky vraj vyhovujú a mestská časť si dala od potenciálnych investorov dopracovať projekt na statickú dopravu. „O tejto aktivite v Petržalke vieme veľmi málo a žiadne priame rokovania s investormi, ktorí hovoria o Petržalke, neprebehli,“ tvrdí M. Ryba za hokejový zväz. A pripomína, že je málo času na debaty o novej alternatíve.

Križovatka

Celkovo mesto posudzovalo osem možností. Začiatkom marca tohto roka nastal zatiaľ posledný posun. Budúci koncesionár by mal dostať na výstavbu pozemok na rušnej križovatke Bajkalskej a Trnavskej ulice v priestoroch spomínanej športovej základnej školy. No vec sa komplikuje. Podmienka poslancov je vybudovanie a presťahovanie školy. Škola sa teda môže zbúrať iba vtedy, ak sa vybuduje nová.

Koncesionár, ktorý sa do financovania haly pustí, tak bude mať ťažkú úlohu vybudovať hokejovú arénu včas. Navyše, približne 250 miliónov korún, ktoré treba na budovanie školy, nie je nikde „nakreslených“. Minister školstva tvrdí, že štát nemôže preberať žiadne podobné záväzky v rámci financovania PPP projektu. „Mesto musí do akcie vstúpiť s pozemkami, na ktorých žiadna ťarcha nebude visieť,“ tvrdí.

Veľmi opatrne sa k myšlienke novej školy vyjadruje aj M. Ryba: „Mesto vybralo tento konkrétny pozemok. Ponúkli nám taký, kde stojí škola. Je to voľba mesta.“ A tak nie je jasné, kto sa podujme školu zafinancovať a vybudovať. Čo nie je jediný problém. Nová štátna hala môže stáť na jednom z najrušnejších dopravných uzlov v Bratislave. I keď podľa M. Rybu to môže byť zároveň výhoda pre súkromného partnera v PPP projekte. V rámci haly môžu byť dobre speňažiteľné obchodné priestory a kancelárie.

Rovnako ako SZĽH dáva od problému ruky preč i primátor Bratislavy. Očakáva, že ten, kto sa na stavbu arény podujme, bude musieť zatiahnuť nielen výstavbu novej základnej školy, ale i vyriešenie dopravnej situácie. Zväz sa bráni: „To, kde má stáť viacúčelová hala, je rozhodnutie mesta. Nie my sme nositeľmi myšlienky zbúrať školu.“

Kto a za čo má byť finančne zodpovedný, a kde vlastne bude hokejový chrám stáť, napokon nie je jasné ani na začiatku apríla. „Pevne veríme, že sa nám podarí s mestom dohodnúť na časovom harmonograme búrania školy, rokovania z posledných dní tomu nasvedčujú,“ tvrdí M. Ryba. To, či zväz má pripravenú ďalšiu víziu pozemkov, nechce hovoriť. Minulý týždeň v piatok sa stretli predseda vlády a primátor Bratislavy. Do uzávierky TRENDU neoznámili žiadnu konkrétnu dohodu medzi mestom a vládou.

J. Široký sa mýlil

Tak ako lokalita, realizátor a časový harmonogram je neznámy i konečný účet, ktorý štát zaplatí. V tejto oblasti sa tiež niekoľkokrát menila koncepcia. Po schválení Bratislavy ako centra šampionátu šéf hokejového zväzu Juraj Široký povedal: „S financovaním problém isto nebude. Zväz bude hľadať investorov, už teraz má niekoľko ponúk od súkromných spoločností. Od začiatku kalkulujeme so sumou 3 až 3,5 miliardy korún.“

Realita je iná. Investor sa nenašiel a štadión bude musieť zaplatiť štát. Vízia veľkej multifunkčnej haly nepritiahla žiadneho developera, ktorý by bol ochotný ju zaplatiť a podnikať v nej. Minulý týždeň už šéf firmy Marketing SZĽH M. Ryba tvrdil: „Nikdy sme nehovorili o súkromnom investorovi.“

Podľa ministra školstva sa rátalo s alternatívami, že investora zoženie hokejový zväz alebo to zaplatí samospráva. „Po roku hľadania investora sa zdá, že bude musieť byť použitá najmenej zaužívaná alternatíva – financovanie štátom,“ priznáva. Štát takto odvráti možnú medzinárodnú blamáž, aká sa pritrafila Česku, keď pre komplikácie so stavbou Sazka Arény muselo presunúť šampionát z roku 2003 na rok 2004. Cena za to, že sa zabráni skopírovaniu tejto blamáže, je neznáma.

Vizualizácia - SZĽH, Foto - Vlado Benko