V Kodani sa v štvrtok popoludní začal historický summit Európskej únie, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou uzavrie prístupové rokovania s desiatimi kandidátskymi krajinami vrátane Slovenska.
Podľa denníka The Finacial Times ide o najdôležitejší summit únie v posledných rokoch. Kľúčovými témami bude okrem rozšírenia o desať krajín aj otázka znovuzjednotenia Cypru a stanovenie termínu na začiatok prístupových rokovaní s Tureckom.
Šieste rozšírenie únie
Očakáva sa, že summit otvorí dvere EÚ pre Cyprus, Maltu a osem bývalých socialistických krajín strednej a východnej Európy vrátane Slovenska.
Po ratifikácii parlamentami členských krajín a uskutočnení referenda v kandidátskych krajinách by sa Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko Slovensko, Slovinsko a stredomorské ostrovné štáty Cyprus a Malta mali stať členmi únie od mája 2004. Pôjde v poradí o šieste rozšírenie v histórii únie.
Bilaterálne otázky okrem Poľska ostatné krajiny s úniou až na niektoré špecifické otázky uzavreli ešte pre začiatkom summitu. Česko neuzavrelo otázku prechodného obdobia pre českých prepravcov v segmente vnútroštátnej prepravy v dnešnej únii. Estónci si chcú udržať možnosť poľovať na medvede.
Slovensko podľa hlavného vyjednávača s EÚ Jána Figeľa uzavrelo už aj otázku možnosti používať označenie tokajské víno.
Otvorené zostávajú ale predovšetkým finančné otázky rozšírenia, najmä výška priamych platieb poľnohospodárom a výška kompenzácií novým členským krajinám v prvých troch rokoch po vstupe. Tie sú spoločné pre všetkých kandidátov.
Dánsky návrh
Únia na rozšírenie pre roky 2004 – 2006 pred dvomi mesiacmi v Bruseli vyčlenila 40,5 mld. EUR. Dánske predsedníctvo na rokovaniach s kandidátmi navrhlo zvýšiť túto čiastku o 1,3 mld. EUR.
Okrem poľnohospodárstva majú navýšené zdroje putovať napríklad aj na posilnenie ochrany vonkajších hraníc rozšírenej únie a zvýšenie kompenzácií. Tie majú zaručiť, aby čistá finančná pozícia nových členov v prvých rokoch členstva nebola horšia než pred vstupom.
Dáni zmiernili najmä postoj únie v otázke priamych platieb poľnohospodárom. Kým Európska komisia navrhla v prvom roku ich výšku len na úrovni 25 % z priamych platieb, ktoré dostávajú farmári v súčasných členských krajinách s desaťročným prechodným obdobím, Dáni posunuli strop v prvom roku až na 45 %.
Časť prostriedkov sa má získať presunom maximálne pätiny sumy vyčlenenej na rozvoj vidieka. Zvyšok do stanoveného stropu budú môcť noví členovia svojim poľnohospodárom pridať z vlastného vrecka.
V roku 2006 by tak mohli poľnohospodári dostávať až 55 % z výšky priamych platieb ich európskych kolegov. Únia však zaplatí len časť. Zvyšok záleží na ochote národných vlád popdporovať poľnohospodárstvo z vlastného rozpočtu.
Strop by mal pritom rásť rovnako, ako navrhovala EK, čiže v roku 2006 by priame platby mohli dosiahnuť ať polovicu zo súčasnej úrovne v EÚ.
Podľa The Financial Times sa tým eliminuje tlak na reštrukturalizáciu najmä poľského poľnohospodárstva. Únia však svoje poľnohospodárstvo postavila práve na ochrane pred dovozom a podpore vlastných farmárov.
Komisár EÚ pre obchod Pascal Lamy pre TREND v septembri potvrdil, že poľnohospodárstvo je sektor, na ktorý nemožno slepo aplikovať trhový mechanizmus.
Podľa českého servera ihned.cz poľské zdroje uvádzajú, že únia by mohla ustúpiť a povoliť už v prvom roku priame platby vo výške 50 %. Dánsky premiér však „o existencii takého návrhu nič nevie“.
Pochopenie pre snahu kandidátskych krajín získať čo najvýhodnejšie podmienky vstupu vyjadril v stredu aj predseda EK Romano Prodi. „Je čas na entuziazmus, nie byrokratické rozhodnutie“ uviedol R. Prodi s tým, že kandidáti by nemali strácať pri nastoľovaní požiadaviek súdnosť.
Dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen označil navrhnuté finančné balíky ako nachádzajúce sa „na limite“, prípadne idúce „až príliš ďaleko“.
Podľa jeho názoru si piatkové rokovania vyžiadajú od členov aj kandidátov EÚ „pružnosť, dobrú vôľu a veľkú dávku politického realizmu“. Všetko totiž podľa A. F. Rasmussena záleží od ochoty ku kompromisu.
Dánsky premiér očakáva na summite ťažké bilaterálne rokovania s „viacerými krajinami, nielen Poľskom“. Podľa neho neexistujú záruky, že nadmerné požiadavky niektorých kandidátov nezabránia ukončeniu ich prístupových rokovaní. „Chceme skončiť [rokovania] s tými, ktorí su na to pripravení“ dodal A. F. Rasmussen.
Komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen očakáva, že sa podarí dosiahnuť komplexnú dohodu, pretože v rozpočte EÚ na roky 2000 – 2006 vo výdavkoch na rozšírenie zostáva v porovaním s nižším návrhom EÚ, ktorý vzišiel z októbrového summitu v Bruseli rezerva 2,1 mld. EUR.
Slovensko už rokovania uzavrelo, napriek tomu sa nevzdáva šance na viac peňazí od únie v rokoch 2004 – 2006. Vyššie priame platby by mali vybojovať iní, najmä Poľsko.
Turecko a Cyprus
Okrem rozšírenia bude horúcou témou summitu najmä otázka stanovenia termínu začiatku prístupových rokovaní s Tureckom. Moslimská krajina je oficiálnym kandidátom na vstup od roku 1999, únia však naďalej odmieta začať v ňou rokovať o vstupe. Neplní totiž politické kritériá pre vstup stanovené na summite v Kodani v roku 1995.
Problémy súvisia s nedodržiavaním ľudských práv a práv narodnostných menšín, najmä početných Kurdov.
Víťaz predčasných parlametných volieb v Turecku – reformná islamská Strana spravodlivosti a rozvoja prísľúbila rýchle reformy a tlačí na získanie pevného termínu začiatku rokovaní.
Snahy Ankary podporujú USA, ktoré v prípade útoku na Irak potrebujú podporu tohto jediného moslimského člena NATO ako aj na jeho území lokalizované základne.
Hoci minister zahraničných vecí USA Colin Powell pripustil, že Turecko do konca roku 2003 splní len niektoré politické kritériá, myslí si, že by mu únia mala dať „pevný a skorý termín“ začiatku rokovaní.
C. Powell turecké ambície podľa The Financial Times podporil v dôvernom liste adresovanom komisárovi EÚ pre vonkajšie vzťahy Chrisovi Pattenovi. Rýchle začatie rokovani podporujú aj Veľká Británia, Taliansko, Španielsko a Grécko.
Termín termínu
Turecko v Kodani pevný temín napriek tomu zrejme nedostane. S veľkou pravdepodobnosťou neprejde ani kompromisný turecký návrh, podľa ktorého mali Turci dostať termín o pol roka na summite EÚ v Solúni.
Proti sú viaceré krajiny. Šéf konventu o budúcnosti Európy a bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard d`Estaigne si dokonca myslí, že Turecku by nemalo byť vôbec umožnené vstúpiť do EÚ.
Vedúci predstavitelia členských krajín s tým nesúhlasia. Únia sa zrejme prikloní k francúzsko – nemeckému návrhu, ktorý Turecku dáva „dátum dátumu“ začatia rozhovorov. Podľa neho by sa Turecko malo termín dozvedieť v roku 2004 a rokovania začať o rok neskôr.
Tento termín Turecku nevyhovuje. Vzhľadom na problematickú otázku rozdeleného ostrova Cyprus sa obáva, že táto krajina by už ako člen únie mohla od roku 2004 blokovať turecký vstup.
Podľa analytikov samotné rokovania s Tureckom potrvajú dlhý čas a krajina sa do EÚ určite nedostane pred rokom 2010.
V otázke vstupu Cypru európski lídri naďalej preferujú prijatie znovuzjednoteného ostrova. Dohodu medzi jeho gréckou a tureckou časťou sa však v Kodani zrejme nepodarí dosiahnuť.
Aktuálny návrh na znovuzjednotenie ostrova by si totiž od cyperských Turkov vyžadoval územné ústupky. Od invázie v roku 1974 kontrolujú viac ako tretinu územia ostrova.
V cyperskej otázke hrá dôležitú úlohu pozícia Turecka, ktoré Turkami obývanú a kontrolovanú severnú časť ostrova podporuje vojensky aj ekonomicky.
V prípade zlyhania rokovaní je únia pripravená v roku 2004 prijať do únie len grécku časť ostrova. Tento postup si vynútilo Grécko, ktoré v opačnom prípade hrozilo zablokovaním celého procesu rozšírenia. Únia pritom pôvodne trvala na znovuzjednotení Cypru ako nevyhnutnej podmienky členstva ostrova v EÚ.
Ďalšie témy
Zostávajúce dve kandidátske krajiny – Bulharsko a Rumunsko, ktoré síce o členstve v únii už rokujú, ale vzhľadom na pomalé hospodárske a legislatívne reformy neboli schopné rokovania uzavrieť spolu s ostanými kandidátmi, dúfajú, že summit únie smerom k nim vyšle signál, že by mohli do EÚ vstúpiť v roku 2007.
Okrem rozšírenia budú vedúci predstavitelia hovoriť aj o otázke európskych ozbrojených síl a zvýšení bezpečnosti nármonej dopravy v súvislosti so stroskotaním tankera Prestige a jeho ekologickými dôsledkami.
Očakáva sa, že Turecko zruší blokádu používania infraštruktúry NATO európskou jednotkou rýchleho nasadenia v prípade jej nezávislých operácií. Odmietavý postoj Turecka doteraz znemožňoval jej praktické nasadenie.
Vojenská infraštruktúra únie je totiž v drvivej väčšine súčasťou štruktúry NATO. Turecko ako jeho člen musí dať k jej použitiu súhlas.
Diskutovať sa bude aj o postupe príprav ústavy EÚ. V Kodani sa očakávajú aj protesty odporcov globalizácie, ktorých by malo ustrážiť päťtisíc policajtov.
