Golf na Slovensku roky pripomínal spiacu princeznú. Problémy s pozemkami, legislatívou a financovaním spôsobovali, že o výstavbe nových areálov sa – v lepšom prípade – iba hovorilo. Veci sa pohli, až keď sa do golfového biznisu pustili ľudia s peniazmi a skúsenosťami, ktorí sú sami vášniví golfisti, takže majú veľký záujem zlepšovať podmienky na svoj šport.
Príliš veľa
Výstavbu golfových ihrísk na Slovensku najviac brzdia pozemky. Konkrétne, problémy s ich majetkovými vzťahmi a často nereálne finančné požiadavky majiteľov. Na rozdiel od Českej republiky, kde pozemky dedil vždy jeden dedič, na Slovensku sa delili medzi všetkých pozostalých rovnako. A keďže na výstavbu 18-jamkového ihriska treba zhruba 60 hektárov, je majetkové doriešenie a sceľovanie pozemkov na jedno ihrisko robota na niekoľko rokov. Preto sa ihriská vo Veľkej Lomnici či na Táľoch nachádzajú na pôde, dlhodobo prenajatej od miestnych urbárov. A najnovšie slovenské ihrisko Welten v Báči vyrástlo na pozemkoch, ktoré patria jednému z majiteľov areálu.
Keď vhodnú lokalitu pre golfový areál hľadal Marián Mihál z Golf & Country Clubu klubu Hron, prešiel krížom-krážom oblasť medzi Žiarom nad Hronom a Banskou Bystricou. Pozdávala sa mu i lokalita nad Sliačom, o ktorej hovorí, že je pre golfové ihrisko ako stvorená. Nekúpil ju – majiteľ pýtal príliš veľa. Nakoniec natrafil na iný, 45-hektárový pozemok za letiskom v Sliači, ktorý mal len jedného majiteľa a ten sa ho rozhodol predať. Hoci za cenu vyššiu, ako si M. Mihál a jeho spoločník pôvodne predstavovali. Kúpa pôdy tak zhltla aj časť peňazí, pripravených na výstavbu ihriska.
O sumách, ktoré majitelia pýtajú za pôdu, vedia stavitelia ihrísk rozprávať celé historky. Manažérka golfového areálu Black Stork vo Veľkej Lomnici Sylvia Hrušková spomína, ako za kus poľa bez inžinierskych sietí pýtal jeho vlastník tritisíc korún za štvorcový meter: „Samozrejme, odišiel s dlhým nosom.“
Viceprezident Slovenskej golfovej asociácie a riaditeľ spoločnosti Tále Ľuboš Ďurinďák si myslí, že budovaniu ihrísk by pomohlo podobné opatrenie, ktoré platí v niektorých štátoch EÚ. Vlastník sa o pôdu musí starať, inak mu hrozia sankcie. „Na Slovensku sú hektáre pôdy zarastené burinou, ich majitelia sa o ne nestarajú, ale keď ich chce niekto odkúpiť, pýtajú za ne horibilné peniaze,“ ťažká si Ľ. Ďurinďák. Ak by podľa neho majitelia museli pozemky udržiavať vo vzornom poriadku a hrozili by im pokuty, určite by ich radi predali.
Ochrana prírody
Golfu nepraje ani legislatíva. Napríklad stavebný zákon výraz golfové ihrisko nepozná. A tak dlho nebolo jasné, ako posudzovať stavbu, ktorá má šesťdesiat hektárov. Až postupne stavitelia ihrísk nachádzali s úradníkmi spoločnú reč a kompromisy.
Svoje si golfisti, najmä v Nízkych a Vysokých Tatrách, užili aj s ochrancami prírody. Vo Veľkej Lomnici trvalo vybavenie všetkých potrebných povolení tri roky. A to ihrisko stojí na bývalom zemiačisku. Na Táľoch zasa počas výstavby bežne čelili protestom a sťažnostiam ochranárskych organizácií. „Je nezmysel myslieť si, že výstavba či prevádzka ihriska naruší okolité prostredie. Naopak, vždy ho zveľadí,“ podčiarkuje Ľ. Ďurinďák. A pokiaľ ide o toľko diskutované hnojenie, ktoré podľa ochranárov môže znečisťovať podzemnú vodu? „Sami tú vodu pijeme. Snáď by sme si ju neotravovali,“ odpovedá. Ako dôkaz starostlivosti o prírodu ponúka chránené biotopy roztrúsené po ihrisku. Ak tam hráčovi padne loptička, považuje sa za stratenú. Je zakázané do ohradeného biotopu vstúpiť a loptičku hľadať.
M. Mihál to má, čo sa týka ochrany prírody a prevádzky ihriska, podstatne jednoduchšie. Jeho areál nie je v žiadnom ochrannom pásme. Naopak, buduje ho v lokalite, kde pôda patrí medzi najznečistenejšie v republike. Desaťročia na nej bolo vojenské letisko, využívané sovietskou armádou. Podobné povolenia ako kolegovia z Tatier preto M. Mihál nepotrebuje.
Reč peňazí
Kto chce stavať golfové ihrisko, musí naň mať peniaze. Banky sa, až na výnimky, do úverovania nehrnú. Aj napríklad Tatra banka poskytla úver na výstavbu ihriska v Báči najmä preto, že súčasťou areálu sú stavebné pozemky, ktoré majitelia plánujú rozpredať. Naopak M. Mihál neuspel hneď v niekoľkých bankách. K pôžičke na tridsať miliónov korún mu nepomohlo ani ručenie celým majetkom, 45 hektármi pôdy.
Prezident Golf & Country Clubu Bernolákovo Jaroslav Kachlík hovorí, že výstavbu a prevádzku väčších majstrovských golfových ihrísk si môžu dovoliť len veľké spoločnosti, pre ktoré to nie je hlavný zdroj príjmov. Napríklad majiteľom akciovky Tále, ktorá vlastní rovnomenný golfový areál Tále, sú Železiarne Podbrezová. Piešťanské ihrisko zasa patrí Slovenským liečebným kúpeľom Piešťany a Welten Báč prevádzkuje firma, podnikajúca s nehnuteľnosťami.
O konkrétnych investíciách a nákladoch sa ľudia z golfového biznisu veľmi baviť nechcú. Podľa nich sa nedá hovoriť o nejakých priemerných výdavkoch, pretože náklady závisia od ceny pozemku či prenájmu, typu ihriska, náročnosti, typu podložia či hydrologických pomerov. A ak ihrisko navrhuje svetoznámy dizajnér alebo sa na projektovaní podieľa hráč kalibru Tigera Woodsa, najznámejšej hviezdy súčasného golfu, cena poskočí o niekoľko desiatok miliónov korún. To isté platí o údržbe. Starať sa o profesionálne či verejné ihrisko sú dve diametrálne odlišné veci. Zhodujú sa len v tom, že ročné náklady na údržbu sa odhadujú na päť až desať percent z nákladov na vybudovanie.
Štedrejšia na informácie je Golf Benchmark Survey 2006, ktorú zverejnila poradenská spoločnosť KPMG. V rámci prieskumu v minulom roku oslovila šesťtisíc prevádzkovateľov ihrísk v Európe, na Blízkom východe a v Afrike a zhromaždila 800 dotazníkov z 27 krajín. Z výsledkov vyplynulo, že v strednej a východnej Európe stojí výstavba 18-jamkového golfového ihriska v priemere 1,2 milióna eur (41 mil. Sk), deväťjamkové je o dve tretiny lacnejšie.
Je to oveľa menej ako európsky priemer – ten sa pohybuje medzi 2,6 a 3,1 milióna eur (86 až 103 mil. Sk). Podľa prieskumu KPMG možno deväťjamkové ihrisko postaviť už za 150-tisíc eur (necelých päť miliónov korún). Priemerný ročný príjem golfových ihrísk v strednej a východnej Európe predstavuje 680-tisíc eur (22,5 mil. Sk). Z nich 85 až 90 percent zhltnú náklady.
Realitný boom
Golf významne ovplyvňuje realitný biznis. Pozemky v blízkosti ihriska sa majiteľom zhodnocujú už počas výstavby a ich ceny ešte rastú po tom, čo začne fungovať.
Napríklad Veľkú Lomnicu pod Vysokými Tatrami poznalo dlhé roky len jej najbližšie okolie. A aj to najmä ako dedinu s početnou rómskou komunitou. Za posledné roky sa veľa zmenilo. Dôvod – golfový areál Black Stork, ktorý otvorili pred dvoma rokmi. Najprv jeho majitelia postavili hotel a 18-jamkové ihrisko a súčasne začali v susedstve predávať stavebné parcely. Záujem bol enormný. A ceny pozemkov závratne vzrástli aj v dedine. Obec sa stáva vychytenou víkendovou a dovolenkovou lokalitou, od cesty vidieť nové honosné chalupy a vily, nové obchody, reštaurácie. Domy si tam stavajú i slovenské hokejové hviezdy Peter Bondra, Zdeno Chára a Miroslav Šatan.
Realitný boom cítiť aj na Táľoch. V okolitých dedinách sa vo veľkom stavia, ceny parciel sa vyšplhali z 300 korún za štvorcový meter pred niekoľkými rokmi na súčasných dvetisíc korún. Aj tak sú všetky hneď predané.
Vplyv golfu na reality cítiť aj v Báči neďaleko Bratislavy. „Vlastníci pozemkov ich môžu teraz predať oveľa výhodnejšie. Bez toho, aby pohli prstom,“ tvrdí marketingový manažér Weltenu Juraj Tomko. Aj realitné kancelárie či developerské firmy, ktoré v obci predávajú pozemky, majú v ponuke často poznámku: Neďaleko golfového ihriska. Súčasťou areálu v Báči sú stavebné parcely pre rodinné domy. Pôvodne ich chceli predávať za 2 500 korún za štvorcový meter. Záujem o tie najbližšie k ihrisku bol však taký veľký, že sa ich rozhodli ponúknuť v dražbe.
Pracovné príležitosti
Začiatok prevádzky golfových areálov zvyčajne sprevádza nedôvera miestnych. Tento šport je ešte považovaný za panskú zábavu. Až postupne sa bariéry rúcajú. Keď ľudia zistia, že noví návštevníci im prinášajú prácu a peniaze.
Black Stork preto každý rok organizuje deň otvorených dverí. Manažérka areálu Sylvia Hrušková hovorí, že to pomáha. Ľudia si podľa nej začínajú uvedomovať, že vďaka golfovému ihrisku sa môžu mať lepšie. Veľkú Lomnicu pritom čaká ďalší rozvoj.
|
Sylvia Hrušková: Miestni ľudia postupne zisťujú, že ihrisko pomáha aj im. |
Pribudnú ďalšie jamky, aquapark, apartmánové domy – a s nimi šanca pre ďalšie obchody, reštaurácie či penzióny. V blízkosti golfových ihrísk sa dobre darí kúpeľom či wellness centrám. Pre golfistov je to vítaná doplnková aktivita a využívajú ich aj ich nehrajúci partneri.
Golfový areál Grey Bear na Táloch funguje dlhšie ako Veľká Lomnica. Otvorili ho v roku 2002. Táto časť Nízkych Tatier bola v 70. a 80. rokov vychytenou zimnou dovolenkovou lokalitou. Po revolúcii a divokej privatizácii nastal útlm.
Prvé sa prebralo lyžiarske stredisko Mýto pod Ďumbierom, ale na to, aby sa dolina začala znovu dynamicky rozvíjať, je jedno stredisko málo. Najmä keď lyžovačka trvá tri, štyri mesiace v roku. Aj to nie vždy. Golf, ktorý sa zasa nehráva v zime, sa preto javí ako vhodný doplnok. Do Táľov s ním prišli pracovné príležitosti. Najprv pri výstavbe ihriska, potom pri prevádzke a v službách – hoteloch a reštauráciách. Dnes akciovka Tále zamestnáva 120 ľudí, väčšinou miestnych. Keďže firma vlastní a prevádzkuje aj lyžiarske vleky, prácu majú počas celého roka.
Ilustračné foto – Vlado Benko
Foto – Vlado Benko
