Ako by mohol vyzerať priemysel o päť, desať či pätnásť rokov? Na medzinárodnej manažérskej scéne možno nájsť iba pár ľudí, ktorí o tom vedia toľko ako Siegfried Russwurm. Po výkonnom riaditeľovi fakticky muž číslo dva technologického koncernu Siemens. Na to, ako bude vyzerať industriálna výroba, má značný vplyv. Ako výkonný šéf priemyselného sektora skupiny riadi ľudí, ktorí majú v opise práce kresliť budúcu tvár svetového priemyslu. Výrobné firmy to volajú „dodávky priemyselných riešení“.
Poučil sa priemysel z rokov 2000 až 2009, keď mantra znela produkovať a tlačiť do zákazníkov čoraz viac produktov bez ohľadu na dopyt?
Internetová ekonomika a bublina, ktorá ju sprevádzala, odštartovali dojem, že horné limity prestali existovať. Možno, že to platí pri informáciách. Alebo pri zábave. No v reálnom svete horné hranice existujú. Treba ich však vyčísliť. Vedieť, aký veľký je trh, a prispôsobiť podnikanie realite. Zoči-voči konkrétnym číslam nemáte priestor snívať nereálne sny.
V ktorom odvetví alebo akom type výroby boli nadkapacity najvyššie?
Podľa môjho názoru je to oblasť počítačového hardvéru. Trh je nasýtený. Skoro každý má laptop – prečo by mal mať ďalší? Podobné je to aj s inými produktmi IT brandže. Sú dostatočne dobré. Ľudia nemajú prečo kupovať si ďalšie. Moja sekretárka by možno nejakú špecialitu v novej verzii Windowsu ocenila, ale ja som spokojný s tým, čo mám.
A mimo IT brandže a elektroniky?
Solárne technológie pre fotovoltiku. Čínske firmy hrajú na objemy a menší výrobcovia, hlavne zo západnej pologule, sa snažia nájsť medzeru na trhu, aby prežili.
Trh s fotovoltickými zariadeniami dosť ťahajú schémy štátnej podpory.
A je aj riadne premenlivý. Minimálne každá zmena vlády prinesie niečo nové. Využiť správnu chvíľu, keď podnikaniu praje legislatíva, má zmysel. No nie je možné založiť dlhodobý a udržateľný biznis len na štátnej podpore.
Biznis viacerých aktivít koncernu Siemens priamo závisí od výšky dopytu štátov.
Len do istej miery. Napríklad Siemens do výroby solárnych modulov neinvestoval. Akokoľvek zaujímavo to vzhľadom na podporné politiky vyzeralo, nám sa využitie solárnej energie v strednej Európe nepozdávalo. Solárna energia na Arabskom polostrove alebo okolo Stredozemného mora – prosím. Ale tu nie. Ako daňovník v Bavorsku naozaj nie som nadšený z toho, že vláda sa rozhodla podporovať fotovoltiku v republike Bavorsko, ktorú iba ťažko nazvať slnečnou.
Ako sa mení riadenie priemyselnej výroby?
Rastie tlak na pestrosť výrobkov. Čo je vlastne dobrá správa, pretože značí odklon od čistej ekonomiky orientovanej na objemy. Na jednej strane nie je ľahké zvládnuť vo výrobe väčšiu rozmanitosť výrobkov, no na druhej sa tým konkurencii podstatne sťaží ich napodobňovanie.
Čo musí Siemens robiť inak ako v minulosti?
Ako dodávateľ priemyselných riešení musíme našej klientele umožniť vyrábať takú širokú paletu výrobkov, ako si len žiada ich zákazník. Auto si dnes možno vybrať z desiatok miliónov kombinácií. Éra Henryho Forda, ktorý razil, že zákazník si môže vybrať akúkoľvek farbu modelu T, ak bude čierna, je preč. Zvyšovanie pružnosti výroby je veľká príležitosť pre výrobcov na západnej pologuli a aj pre nás, dodávateľov výrobných systémov. Vývoj si žiada podstatne kratší životný cyklus výrobku. Prvý vodou chladený motor Volkswagenu sa montoval do áut takmer bez zmeny skoro osemnásť rokov. Dnes podstupujú autá nejakú formu faceliftu v podstate každý rok.
Treba zásadne meniť výrobné linky?
Dosť. Automobilová výroba je dobrý príklad. Čoraz častejšie upravujeme výrobné linky na nový model dávno pred tým, než sa predchádzajúci prestane vyrábať. To ide iba tak, že než sa linka fyzicky upraví, je potrebné vyskúšať si zmeny virtuálne – v prostredí digitálnej továrne. Zmeny už nejde robiť metódou pokus-omyl, pri fyzických úpravách vlastne ideme do odskúšaného riešenia.
Kedy sa pre priemysel stane naliehavou otázkou úbytok surovín?
To nie je čierno-biela otázka. Iba ťažko si vieme predstaviť, že jedného dňa zrazu nejaká surovina zmizne. Rastúci nedostatok sa bude prejavovať postupne. Zdražovaním. To vytvorí prirodzený tlak na priemysel, aby upravoval výrobné postupy tak, aby takúto surovinu potreboval čoraz menej. Nedávno som bol v Saudskej Arábii. Každý predpokladá, že taká krajina si s energetikou veľké starosti robiť nebude. Chyba. Investujú veľké sumy peňazí do efektívnych energetických riešení s obnoviteľnými zdrojmi. Lebo si uvedomili, že ich ropa je príliš vzácna na to, aby ju spaľovali, ak ju môžu predať. Ekonomické uvažovanie núti ľudí správať sa rozumne.
Budú sa v priemyselnej výrobe meniť stroje alebo len spôsoby, ako ich lepšie využívať?
V niektorých továrňach stačí upraviť, preskupiť či inak vyladiť stroje, ktoré už majú. Na druhej strane sa objavujú celkom nové technológie. Príklad je 3D tlač, teda laserové spekanie súčiastok. To je nový spôsob výroby s novými zariadeniami. No veľké možnosti máme aj v softvéri – najmä v podobe vytvorenia jediného virtuálneho prostredia pre všetky technologické systémy. Teda v šanci prepojiť softvéry, v ktorých sa riadi vývoj produktu, výrobné zariadenia, linky a samotná výroba.
Sú úspory zo zrýchlenia dosť veľké na to, aby zaplatili drahé systémy?
Ak vezmete do úvahy, aké drahé je meniť už nainštalované zariadenia vo výrobe, ak sa pri skúšobnej výrobe príde na nejaký problém, určite má význam o tom uvažovať. Navyše môžeme ísť aj do vývoja produktu. Virtuálne prostredie dáva možnosť zjednodušiť, zrýchliť a zlacniť aj testovanie toho, či sa novo vyvinutý výrobok dá vyrobiť. V tradičnej priemyselnej praxi sa to robí cez výrobu prototypov. Tá však trvá veľmi dlho a je to drahé. Ak firma nahradí fyzický prototyp virtuálnym, sú časové a finančné úspory obrovské. V niektorých už takéto systémy fungujú a niektorí zákazníci nás dosť naháňajú s ich zavedením.
V ktorých odvetviach?
Napríklad výrobcovia lietadiel. Máme dvoch zákazníkov, ktorým zavedenie virtuálneho prostredia pre vývoj, prototypy a projektovanie výroby skrátilo čas od začiatku vývoja po prvý let o polovicu. Ďalší je japonský výrobca fotoaparátov Canon. Digitálne fotoaparáty vyvíja len v digitálnom prostredí, od samotného produktu až po konkrétne procesy v montáži. Znamená to asi šesť terabajtov dát ku každému novému modelu fotoaparátu. Takéto systémy fungujú aj v automobilovom priemysle. Skracujú čas po uvedenie nového modelu na trh.
Znamená to, že sa bude v budúcnosti namiesto do nových strojov investovať do virtuálnych modelov, ako zlepšiť prevádzku?
Niekedy je nevyhnutné zainvestovať do nového stroja, aj keď sa ten starý nepokazil a funguje. Naopak, inokedy sa k zabehnutým strojom domontujú senzory a cez softvérovú optimalizáciu dokážeme dosiahnuť výrazne lepšie parametre.
V slovenskom priemysle investície znížili zastaranosť strojov, no nie je priemysel príliš závislý od ochoty koncernov vkladať ďalšie investície?
Jediné riziko, ktoré vidím, je pokušenie uspokojiť sa so súčasným stavom. Pri neustálom zlepšovaní to nehrozí, pretože továrne na Slovensku budú konkurencieschopné. Iba výnimočne sa v niektorom odvetví objaví taká revolučná zmena, že je nutné od základu zmeniť technológiu.
A ako vidíte súčasnú úroveň strojného vybavenia tovární na Slovensku?
Pri niektorých možno povedať, že na Slovensku sú najmodernejšie závody, aké ten-ktorý koncern má. Je to jednak preto, že tu výroba vďaka šikovnosti ľudí dosahuje veľmi dobrú kvalitu, a jednak preto, že majú šancu možno trochu menej na očiach konkurencie vyskúšať nové prístupy.
Môže sa cez sieťovú spoluprácu zvýšiť aj zapojenie vedcov do vývoja firiem, ako je Siemens?
Určite áno. Poznám aktivity Žilinskej univerzity práve vo výskume digitálnej fabriky, s tým pracoviskom spolupracujeme. Keď zapájate do výskumu a vývoja ľudí v rôznych krajinách, je ideálne riešenie unifikované virtuálne prostredie. Nestane sa, že niekto pracuje so staršou verziou a zároveň nie je problém získať kedykoľvek informáciu. Ak by to bolo potrebné, môžem sa z môjho notebooku pripojiť do siete 50-tisíc inžinierov Siemensu a získať informáciu, radu alebo dokonca aj riešenie problému. Navyše nám virtuálne prostredie dáva priestor na úplne nové modely spolupráce, ktoré zúfalo hľadáme, pretože mladí ľudia majú jednoducho iný štýl práce.
Ktorú oblasť v priemysle podľa vás čakajú veľké zmeny?
Najväčšie otázky sa týkajú ľudských možností a správania v odlišných situáciách. Kým technológie sa vyvíjajú, kapacita mozgu ostáva nezmenená, mení sa len evolúciou. Zmeniť premýšľanie ľudí je najťažšie.
Také veci rieši technický topmanažér Siemensu?
Ako človek s dlhoročnou praxou v priemysle som zažil prijímanie mnohých ľudí. Pred dvadsiatimi rokmi personalista pozval päť najlepších kandidátov, ktorí sa prihlásili, a pripravil tie najprotivnejšie možné otázky. Pozíciu získal ten, kto najlepšie odpovedal a dokázal si sadnúť s potenciálnym šéfom. Dnes sa pokúšame najať experta, ktorého potrebujeme. A keď nájdeme takého, ktorý sa nám hodí, má päť podobných ponúk a snažíme sa ho presvedčiť, aby prišiel pracovať k nám. V situácii, keď šéf ani nemusí vidieť svojho človeka pri práci, pretože sedí na úplne inom mieste, a teoreticky sa osobne nemusia stretnúť ani na porade, sa naozaj rátajú iba výsledky. Sedieť v robote hodiny už nikoho nepresvedčí, nikto to nevie a nikoho to nezaujíma.
Siegfried Russwurm (48) je členom predstavenstva koncernu Siemens a od júna 2010 aj výkonný šéf priemyselného sektora skupiny. V Siemense robí od roku 1992 po tom, čo vyštudoval a pracoval ako vedecký pracovník na oddelení strojárskej mechaniky univerzity v Erlangen-Norimbergu. Do roku 2006 robil na rôznych postoch v divízii medicínskej techniky. Do manažmentu vstúpil v roku 2006 ako člen jej výkonného vedenia. Od začiatku roku 2008 patrí do výkonného vedenia koncernu, najskôr ako vedúci oddelenia pre ľudské zdroje. Ako člen predstavenstva Siemensu už druhý rok vedie priemyselný sektor.
Foto - Maňo Štrauch
Text vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU č. 33.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Desať dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
