Firmy zvyknú kritické suroviny na výrobu batérií, obvodových dosiek, fotovoltických panelov či veterných turbín získavať klasickou ťažbou. Možno ich ale nájsť aj v odpade, ktorý produkujú bežné domácnosti. Tu do hry vstupuje takzvaná „mestská ťažba“.
Jej podstatou je získavanie cenných materiálov z už existujúcich výrobkov nachádzajúcich sa na území EÚ. Tento postup dokáže potenciálne znížiť potrebu ťažby prvotných materiálov a dokonca aj závislosť kontinentu od dovozu kritických surovín.
Prostredníctvom mestskej ťažby možno zachrániť materiály, ktorých množstvo je v prírode obmedzené. Je tak kľúčovou súčasťou obehového hospodárstva, pretože podporuje udržateľnejšie využívanie zdrojov tým, že ich drží v obehu čo najdlhšie. „Koncept mestskej ťažby si už nachádza praktické uplatnenie napríklad v stavebníctve, kde je možné efektívne recyklovať a opätovne využívať materiály zo starších budov či infraštruktúry,“ uviedla pre TREND docentka na Katedre environmentálnej ekonomiky a manažmentu Prešovskej univerzity Emília Huttmanová.
Poklad ukrytý v odpade
Mestská ťažba by mohla byť pre Európu veľmi užitočná, pretože jej chýbajú suroviny a zároveň patrí medzi najväčšie trhy so spotrebným tovarom na svete. Elektroodpad je tak ideálnym kandidátom, a to najmä v prípade, že ho už nemožno opraviť.
Priemerná európska domácnosť má doma až 74 elektronických zariadení, z ktorých 13 nepoužíva. Podľa odhadov sa len vo Švajčiarsku nachádza približne sedem miliónov nepoužívaných telefónov, ktoré obsahujú zlato v hodnote 8,8 milióna eur. Každý z nich pritom obsahuje aj malé množstvo ďalších kovov a minerálov. Niektoré sú vzácne, ťažko získateľné a ich ťažba je pre životné prostredie veľmi škodlivá. Napriek tomu firmy zatiaľ e-odpad nepovažujú za ekonomicky životaschopný sekundárny zdroj materiálov, akými sú meď, lítium či kobalt.
Jedna tona obvodových dosiek pritom môže obsahovať 200 až 800 gramov zlata, päť až desať kilogramov striebra a 60 až 300 kilogramov medi. Okrem toho aj nezanedbateľné množstvo paládia, platiny a prvkov vzácnych zemín. Vďaka pokročilým hydrometalurgickým procesom je dnes možné získať až 98 percent týchto cenných kovov.
Recyklácia e-odpadu tak začína byť voči tradičnej ťažbe čoraz konkurencieschopnejšia. Keďže celosvetová produkcia e-odpadu presahuje 50 miliónov ton ročne a každoročne rastie o tri až päť percent, význam tohto sekundárneho zdroja materiálov neustále stúpa. Podľa E. Huttmanovej je ale dôležité pracovať aj na zvyšovaní environmentálneho povedomia, keďže správne separovanie elektroodpadu predstavuje prvý krok k funkčnému systému mestskej ťažby.
Viac než zdroj materiálu
Tradičná ťažba si vyžaduje povolenia, logistiku v odľahlých oblastiach a často vedie k degradácii životného prostredia. Mestská ťažba naopak prebieha priamo tam, kde ľudia žijú – v mestách, kanceláriách, domácnostiach a recyklačných centrách.
Z ekonomického hľadiska je skôr priemyselnou činnosťou, nie nákladom v oblasti riadenia odpadu. Európska komisia odhaduje, že rozvinutá mestská ťažba by mohla do roku 2030 vytvoriť viac ako 30-tisíc nových pracovných miest. „Tento prístup neotvára len nové možnosti v oblasti udržateľnosti, ale prináša aj významné socio-ekonomické benefity napríklad vo forme nových pracovných miest v segmentoch zberu, triedenia a spracovania odpadu,“ dodala docentka.
Mestská ťažba by podľa odhadov Komisie dokázala znížiť závislosť EÚ od dovozu surovín o 20 percent. Prispieva tak aj k strategickej nezávislosti. Dnes sa totiž viac ako 70 percent kobaltu ťaží v Kongu, vyše 60 percent lítia sa spracováva v Číne a sektor separácie prvkov vzácnych zemín skoro celý ovládajú čínske firmy. Táto závislosť robí Európu zraniteľnou voči geopolitickým rizikám, cenovej volatilite a narušeniam dodávateľských reťazcov.
Prostredníctvom mestskej ťažby ale môže Európa posilniť svoju suverenitu. Premena krajín na sebestačné zdroje je skvelým spôsobom, ako znížiť závislosť od dovozu bez toho, aby musel kontinent ničiť nové územia alebo vstupovať do konfliktov o suroviny so zahraničnými mocnosťami.
Ďalšie dôležité správy
