EÚ 2.0: Poľskí bankári a strach z britských inštalatérov

Objektívne treba priznať, že pokusy predpovedať novú tvár Európskej únie sú v tejto chvíli najmä prácou pre veštcov. Všetci analytici, ktorých TREND.sk oslovil, upozornili, že situácia je zatiaľ veľmi neurčitá.

Londýn zatiaľ neaktivoval článok 50, ktorým naštartuje proces vystúpenia. Konzervatívna strana len nedávno našla nástupcu Davida Camerona – doterajšiu ministerku vnútra Theresu Mayovú. Ako už vyhlásila, rozhodnutie voličov akceptuje a druhé referendum neplánuje. Podmienky chce nastaviť tak, aby boli čo najvýhodnejšie pre krajinu. Rovnakú ambíciu však budú mať aj vyjednávači na druhej - bruselskej - strane.

S najväčšou pravdepodobnosťou však krajina príde o pozíciu finančného centra pre Európu a prestane byť vstupnou bránou do únie pre ázijské a americké firmy. Strach z opustených kancelárskych priestorov sa už prejavil, keď investori začali hromadne vyťahovať svoje peniaze z tamojších realitných fondov. Situácia bola natoľko závažná, že viaceré fondy pozastavili vyplácanie. Majú na to právo, pokiaľ je cieľom takéhoto kroku ochrana investorov.

Paríž, Frakfurt, ale aj Varšava a Lisabon

Príležitosť nahradiť Britániu už zacítili tradiční rivali z Nemecka a Francúzska. Úplne bokom však nemusí ostať ani Varšava, ktorej burza patrí k najrýchlejšie rastúcim v Európe.

Brexit ohrozuje postavenie Londýna ako finančného centra Európy, potvrdzuje analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Niektoré finančné inštitúcie by sa podľa nej v snahe ponechať si naďalej prístup na jednotný trh EÚ mohli presunúť do iných miest Európy. „Spomína sa Paríž, Frankfurt, Dublin, ale aj Varšava a Lisabon. Je možné, že veľké banky by si operácie rozdelili do viacerých miest a nevybrali by si iba jedno.” Dodáva však, že zatiaľ je skoro hovoriť o konkrétnych podieloch jednotlivých miest.

Opatrný je aj analytik J&T Banky Stanislav Pánis. „Hoci Briti v referende hlasovali za Brexit ešte stále nie je úplne isté, či k nemu aj príde. A ak aj príde, nikto presne nevie, aké bude mať Londýn postavenie po rozvode s Bruselom a či bude mať prístup na spoločný trh. Od toho bude závisieť, či sa postavenie londýnskej City zmení a nastane odtiaľ veľký exodus bánk.“

Najmä Nemecko sa určite bude snažiť využiť súčasnú situáciu na úkor Británie, odhaduje riaditeľ Saxo Bank pre Slovensko, Českú republiku a Maďarsko, Pavel Drahotský. „Osobne si myslím, že Británii sa podarí dohodnúť podobné nastavenie ako doteraz a k migrácii firiem nedôjde.“ Druhým variantom je podľa neho preferovanie anglofónnych krajín. „Teda primárne Írska ako nového domicilu. Ak by sa podarilo zrealizovať referendum o zotrvaní v EÚ aj Škótsku, tak aj to by malo šancu z novej situácie získať.“

Berlín – centrum „Fintechu“

Hlavný ekonóm skupiny Sberbank Europe Vladimír Vaňo upozorňuje, že zatiaľ je predčasné špekulovať. No je zrejmé, že najmä tá časť podnikateľských aktivít, ktoré sa spájajú s klientmi a produktami z Európskej únie, sa v prípade Brexitu presunú na kontinent. Ako pripomína, už pred viac než 30-timi rokmi sa viedol súboj o to, kde bude finančné centrum Európy medzi nemeckým Frankfurtom, francúzskym Parížom a Londýnom.

„Najmä vďaka najflexibilnejšiemu nastaveniu podmienok na trhu práce vtedy v tejto súťaži zvíťazil Londýn. V aktuálnej situácii sa na európskom trhu najmä v oblasti ´Fintech´ (technologické inovácie v oblasti finančných služieb) o slovo hlási aj Berlin, kde už existuje rýchlo rastúca skupina nových firiem zameraných na ´Fintech´ inovácie.“ Ako dodáva, Francúzsko, aj Nemecko sa už do tejto súťaže zapojili nielen oslovovaním britských firiem, ale aj zvažovaním mimoriadnych opatrení v oblasti daní, ako aj trvalého pobytu, či dokonca udeľovania občianstva.

Téme Berlína ako nového centra pre „Fintech“ sa pred pár dňami venoval aj Financial Times. Krajinská senátorka pre ekonomiku a technológie Cornelia Yzer potvrdila, že dostali „desiatky e-mailov“ od spoločností so sídlom v Londýne, ktorí uvažujú o sťahovaní do nemeckého hlavného mesta. „Berlín využije príležitosť, ktorú ponúka Brexit,“ tvrdí pre FT a dodáva, že tieto spoločnosti musia byť v srdci Európy, pričom pripomína, že Nemecko má najsilnejšiu ekonomiku v Európe.

Financial Times sumarizuje, že v minulom roku smeroval v Berlíne do start-upov rizikový - takzvaný ventures capital v hodnote viac ako 2 miliardy eur, kým v Londýne to bolo približne 1,8 miliardy a napríklad v Paríži menej ako miliarda.

Nemecko môže okrem Berlína ponúknuť aj svoje finančné centrum Frankfurt nad Mohanom, kde napríklad sídli Európska centrálna banka. Tamojšia burza patrí k najväčším na svete, aj keď veľkosťou za Londýnom zaostáva viac než trojnásobne. Z Európy je väčší spoločný trh už iba Euronext, ktorý združuje napríklad Paríž, Brusel, Amsterdam, Lisabon a aktivity má aj v Londýne.

Paríž sľubuje daňové úľavy

Vysoké ambície majú aj Francúzi, ktorí už podľa The Guardian pripravujú nový daňový režim v snahe prilákať odídencov z Británie. Premiér Manuel Valls tvrdí, že je čas, aby svetový kapitál prišiel do Francúzska. Miestni podnikatelia sa pritom dlhodobo sťažovali na vysoké dane i útoky politikov, pripomína The Guardian.

Predseda vlády však upozorňuje, že majú priaznivý daňový režim pre expatriotov. Pre prichádzajúcich bude platiť až prvých osem rokov, čo je viac dnes platných päť rokov. Guvernér centrálnej banky François de Villeroy Galhau tiež prisľúbil, že francúzske regulačné orgány budú rýchlo posudzovať prípadné žiadosti finančných inštitúcií, aby sa mohli presídliť z Británie do Francúzska.

Varšavská druhá liga

Hoci napríklad Varšava len ťažko dokáže konkurovať Francúzsku či Nemecku, v regióne si rozhodne môže polepšiť. Tamojšia burza má síce trhovú kapitalizáciu iba na úrovni 238 miliárd dolárov, kým Frankfurt až 1 762 miliardy, Poliaci však dlhodobo pútajú jedným z najvyšších počtov nových emisií v celej Európe

V. Vaňo zo Sberbank pripomína, že Londýn sa ešte v deväťdesiatych rokoch vyprofiloval ako silné centrum pre obchodovanie s menami stredoeurópskych trhov. „Varšava v súčasnosti v strednej Europe dominuje finančnému trhu najmä vďaka najaktívnejšiemu lokálnemu trhu s akciami na relatívne najlikvidnejšej varšavskej burze. Je preto prirodzené, že v prípade zvažovania presunu aktivít spojených s obchodovaním mien a cenných papierov stredoeurópskych krajín ponúkajú nadnárodnym finančným skupinám ich pobočky a dcérske inštitúcie vo Varšave relatívne zreteľné synergie," myslí si.

Ako dodáva, prirodzeným centrom pre podnikateľské aktivity v strednej a východnej Európe, s vysokou koncentráciou nadnárodných centrál pre celý východoeurópsky región, je však aj Viedeň, pre ktorú prípadné pohyby firiem po Brexite ponúkajú tiež nové príležitosti. V prospech Viedne hovorí, že je v spoločnej skupine s burzami v Prahe, Budapešti a Ľubľane.

Varšave veľmi neverí ani P. Drahotský zo Saxo Bank. „Je tu nekomfortná jazyková bariéra a rozdiely v infraštruktúre.“

Prípad Fernet

Zaujímavý pohľad na silu burzy v Londýne vidieť v príbehu Fernetu Stock. Obľúbený horký likér vyrába fabrika Plzeň-Božkov patriaca do portfólia stredoeurópskeho skupiny Stock Spirits. Jej investor – americká private equity Oaktree Capital Management – zvažoval ešte v roku 2011 regionálnu burzu vo Varšave, v roku 2013 však upísal s pomocou bánk JP Morgan, Nomura a Jefferies akcie za 259 miliónov libier až v Londýne.

Analytici oslovení TRENDOM sa vtedy nevedeli zhodnúť, či ide o dobré riešenie. Emisia v Londýne mohla na jednej strane pritiahnuť významnejších a stabilnejších investorov. No pre úspešnú emisiu nestačí veľkosť a likvidita kapitálového trhu, ale aj príbeh, ktorý firma investorom ponúka.

Menšie emisie však môžu doplatiť na malý záujem na veľkých trhoch. Emisie, ktoré nepatria medzi veľké, môžu byť úspešné aj v Prahe či vo Varšave. Keďže Frakfurt je menší ako Londýn – podobní emitenti budú po Brexite zrejme viac zvažovať „domáce trhy“ typu Varšavy, Viedne a Prahy.

Čo s poľským inštalatérom?

Krátko po vstupe krajín bývalého východného bloku do Európskej únie sa zaužíval pojem „poľský inštalatér“, ktorý mal symbolizovať lacnú pracovnú silu z východu. The Times hovorili aj o „slovenských upratovačoch“ a „opatrovateľkách z Česka“. Podobné nálepky sa v niektorých krajinách stali súčasťou referendovej kampane k európskej ústave.

Poliaci však dokázali negatívny význam otočiť vo svoj prospech. Prostredníctvom modela Piotra Adamskeho, prezlečného za inštalatéra, lákali do svojej krajiny turistov.

Aj napriek vyprázdneniu britských kancelárií a rastúcim útokom na cudzincov zatiaľ nie je dôvod obávať sa masovej invázie či návratu inštalatérov z Británie.

Aj keď možné je všeličo, myslí si P. Drahotský zo Saxo Bank: „Je to vysoko pravdepodobné, pretože práve emocionálna zložka rozhodla o Brexite.“

Momentálne sa situácia občanov EÚ nezmenila a najbližšie dva roky sa ani nezmení, odhaduje K. Muchová zo Slovenskej sporiteľne. „Veľké presuny medzi kontinentom a VB preto teraz nehrozia.“ Legálny status občanov ostatných krajín EÚ pracujúcich v Británii bude podľa nej súčasťou rokovaní o Brexite. „Ak by aj malo prísť k nejakým zmenám, pravdepodobne by sa tieto zmeny neaplikovali retrospektívne.“

„Nemyslím si, že poľskí inštalatéri, ktorí majú prácu vo Veľkej Británii, by z nej húfne po Brexite odchádzali,“ zamýšľa sa aj Stanislav Pánis z J&T Banky.

V. Vaňo upokojuje, že žiadna kaša sa neje taká horúca ako sa navarí. „Okrem toho, oblasť zahraničných pracovníkov v Británii je ukážkovým príkladom jedného z mýtov, ktorým v kampani operovali zástancovia Brexitu. Je dôležité pripomenúť, že pracovná sila zo zahraničia doteraz smerovala do Británie okrem iného aj preto, že britské firmy nedokázali zaplniť svoje personálne potreby domácimi uchádzačmi,“ zdôrazňuje.

Realita britského pracovného trhu je v súčasnosti taká, že vo viacerých odvetviach hrajú pracovníci zo zahraničia veľmi dôležitú úlohu. „Nebude ich tak jednoduché - ak to vôbec bude možné - nahradiť. To sa týka nielen oblasti zdravotníctva, ale aj poľnohospodárstva, cestnej dopravy, či stavebníctva,“ vymenúva.

Okrem toho, predstavitelia Európskej únie už explicitne pripomenuli, že podobne ako v prípade Nórska, je veľmi málo pravdepodobné, že by si Británia dokázala vyrokovať prístup na spoločný európsky trhu bez toho, aby akceptovala podmienky EÚ v oblasti voľného pohybu a zamestnávania občanov EÚ, pripomína hlavný ekonóm Sberbank Europe.

Druhotriedni Európania

Navyše, hneď potom, ako sa lídri kampane za odchod Boris Johnson a Nigel Farage vzdali zodpovednosti a stiahli z politického výslnia, zaplavili sociálne siete vtipy o tom, že Británia stále potrebuje obsadiť miesta, ktoré domáci robiť nechcú, napríklad pozíciu premiéra a tiež lídra opozície.

Post premiérky sa už medzitým v Londýne podarilo obsadiť a postupne sa začne vyjednávanie o podmienkach rozvodu. Dnes je jasné, že krajina bude chcieť čo najtesnejšiu obchodnú spoluprácu s Európou. Briti sa však zrejme nevyhnú nálepke „Európanov druhej kategórie“. Teda rovnakej, ktorú po svojom vstupe do EÚ, dostali nováčikovia z bývalého východného bloku.