„Tu musíte tvrdo vyjednávať, aby ste si mohli vlasy kúpiť,“ konštatuje 35-ročný Liu Jen-wen, ktorému sa už ráno o pol šiestej podaril dobrý obchod.

Vlasy sú základným materiálom pre jeho podnik, vysvetľuje a skúma zväzok tmavých vlasov. „Vyrábame z nich finálne produkty, ktoré vyvážame do zahraničia,“ citovala ho agentúra AFP.

Predavač Kao Pchu s vyholenou lebkou otvára batoh naplnený prameňmi vlasov, ktoré rozkladá po zemi a sprevádza výkladom: „Pozrite sa, to všetko pochádza z hláv obyčajných Číňaniek!“

Svoj tovar predáva za dobrú cenu: pravé vlasy môžu stáť až 5400 jüanov (vyše 660 eur) kilogram, čo je cena porovnateľná s cenou húb hľuzoviek vo Francúzsku.

V Tchaj-che v provincii An-chuej je „vlasový priemysel“ serióznym biznisom. Vyše 400 podnikov tu spracúva vlasy na parochne a príčesky, ktoré skončia na hlavách žien v Amerike, Európe či v Afrike.

Fu Čchüan-kuo (64) bol priekopníkom tohoto priemyslu: pustil sa do vlasov už v 70. rokoch minulého storočia.

„Spočiatku sme vykupovali pravé vlasy v okolí. Dnes ich získavame aj v zahraničí, napríklad v Barme alebo vo Vietname,“ uvádza.

„Predtým bolo veľmi prácne vyrábať parochne, všetko sa muselo robiť ručne. Potom sa naše podnikanie rozrástlo, pretože sa zvýšil dopyt v zahraničí,“ vyhlasuje hrdo.

Jeho syn a pokračovateľ Fu Čchien-wej ubezpečuje, že ide o najsilnejší ekonomický sektor v oblasti Tchaj-che.

Skromné trhoviská a väčšinou primitívne dielne, v ktorých sa parochne vyrábajú, sú lukratívnou aktivitou: export miestnych firiem dosiahol podľa miestnych úradov v roku 2012 okolo 66 miliónov dolárov (zhruba 50 miliónov eur) a tvoril polovicu celkového exportu z oblasti.

Sektor pravých vlasov čínska produkcia úplne zaplavila v celosvetovom meradle. Podľa Svetovej obchodnej organizácie (WTO) zabezpečovala Čína v roku 2012 takmer 75 percent svetového exportu produktov na báze vtáčích pier, umelých kvetov a vlasov.

Firma Fu Čchien-weja má najmä vďaka predaju do zahraničia, predovšetkým do USA, ročný príjem v prepočte takmer 6 miliónov eur.

Fu Čchien-wej vyrástol v 80. rokoch minulého storočia. „Vtedy sme mohli hovoriť o šťastí, keď sme sa mohli najesť ryže alebo kukurice,“ spomína. Dnes zamestnáva vyše 200 ľudí a sprevádza svojich zákazníkov zo zahraničia do najlepších miestnych reštaurácií.

„Vďačím za svoj majetok vlasom. Ich hodnota vzrástla tak, že sa im dnes hovorí čierne zlato,“ zdôrazňuje.