Od roku 1989, keď sa na Slovensku páslo 621-tisíc oviec, padlo toto číslo takmer o polovicu. V súčasných podmienkach je vylúčené, aby sa stavy vrátili do pôvodných rozmerov.

Podľa predstáv Európskej únie by sa na Slovensku malo chovať 305 756 oviec a kôz. „Stavy nebudeme musieť regulovať, lebo máme vyjednanú kvótu, ktorá nám nateraz vyhovuje,“ tvrdí Jarmila Dúbravská z Ministerstva pôdohospodárstva SR.

Udržať však takéto číslo bude treba nielen kvôli mliekarenskému a mäsovému priemyslu, ale aj spásaniu niekoľko stotisíc hektárov trvalých trávnatých porastov, aby sa udržal ráz krajiny.


Výnimky z noriem

Pre potreby Európskej komisie sa robil na Slovensku v tomto roku monitoring salašov. Z 302 salašov, na ktorých sa vyrába hrudkový syr, 250 spĺňa hygienické normy pre nízkokapacitné prevádzkárne. „Vyšlo to pomerne dobre,“ hovorí vedúca odboru surovín a potravín živočíšneho pôvodu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Gabriela Virgalová.

Od začiatku septembra bude platiť nové nariadenie vlády, týkajúce sa hygieny nízkokapacitných potravinárskych prevádzkární. V tomto nariadení sa okrem iného uvádza, z čoho všetkého možno poskytnúť výnimky, aby salaše spĺňali hygienické normy.

 „Skoro všetky salaše pôjdu na výnimky. Pri takomto charaktere prevádzky je ťažké zabezpečiť napríklad tečúcu vodu. No aby dostali výnimku, musia mať minimálne studňu, zariadenia na ohrev vody. Nemusia mať napríklad splachovacie záchody a budú stačiť suché,“ hovorí G. Virgalová.

Filozofia prístupu k prevádzkarňam sa mení. Kým doterajšia slovenská legislatíva definovala, čo prevádzkárne musia spĺňať, legislatíva EÚ určuje, z čoho je možné uplatniť výnimku.

„Musia však spĺňať požiadavku zdravotnej neškodnosti,“ pripomína G. Virgalová. Každý salaš si musí dať svoje mlieko aspoň raz mesačne laboratórne vyšetriť.

Slovenské salaše majú vydané osvedčenia do konca tohto roka. Očakáva sa, že niektoré z nich v septembri navštívia inšpektori Potravinového a veterinárneho úradu Európskej komisie.

Málo projektov

Ovčiarstvo malo možnosť získať finančnú podporu aj z predvstupového fondu EÚ SAPARD. Chovatelia a spracovatelia dosiaľ predložili málo projektov, iba sedem. Najväčší grant – 15,4 mil. Sk – získala veľká Liptovská mliekareň, a.s., Liptovský Mikuláš na svoju bryndziareň. Problémom je, že chovatelia nemajú prostriedky na spolufinancovanie. „Je to určite aj zložitosť a nákladnosť vypracovania projektov,“ hovorí J. Dúbravská.

Dotácie

Financovanie chovu oviec sprevádza komplikovaný dotačný systém. Na jeden kus v chove štát prispieva minimálne 600 korunami. No dotuje aj každý liter mlieka sumou 6,50 koruny a vo výkonnejších chovoch, kde ovca nadojí ročne nad sto litrov, až desať korún. Podobne je to pri syre. Na kilo syra prispieva 30 korunami a pri výkonnejších chovoch, kde na ovcu ročne pripadne nad 20 kg syra, platí až 50 korún.

Počet oviec na Slovensku
(tis. ks, stav ku koncu roka)

PRAMEŇ: Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva

Zistiť, koľko štátnych prostriedkov sa celkovo vloží do rozvoja ovčiarstva, je však problémom. Posledný zverejnený údaj hovorí o tom, že v roku 1998 pripadala na jednu dospelú produktívnu ovcu dotácia 1 378 korún.

Podľa predpokladov štúdie o rozvoji chovu oviec do roku 2005 by sa v cieľovom roku malo do ovčiarstva zo štátneho rozpočtu presunúť 481 mil. Sk. Toto číslo je však už nereálne. „Dnes sa odkláňame od predstáv, ktoré sme mali pred piatimi rokmi,“ pripomína J. Dúbravská.

Nejasné prognózy

Dotácie sa vyplácajú aj v Európskej únii. Tá prispieva 16,8 eura na ovce s produkciou mlieka a 21 eur pri produkcii mäsa. „Netreba však zabúdať, že my budeme maximálne na päťdesiatich piatich percentách tejto úrovne,“ upozorňuje J. Dúbravská. Dosiaľ však nie je jasné, akou sumou sa bude podporovať ovčiarstvo na budúci rok. Na systéme dotácií „sa pracuje“ a jasný by mal byť v septembri.

Hovoriť o prognózach chovu oviec je však ťažké. „V trhovom prostredí všetko súvisí s trhom a schopnosťou tej-ktorej krajiny vyrovnávať rozdiely,“ hovorí J. Dúbravská.

Foto – Miro Nôta