Minulý týždeň došlo v Berlíne k zásadnému obratu v nemeckej obrannej politike. Vláda kancelára Olafa Scholza predstavila nový obranný rozpočet, ktorý počíta s výdavkami vo výške 650 miliárd eur na nasledujúcich päť rokov. Ide o najväčšiu vojenskú investíciu v histórii povojnovej Spolkovej republiky.
Minister obrany Boris Pistorius tak čelí novej výzve – nie ako získať viac financií, ale ako ich transparentne a efektívne minúť. V rozhovore pre Financial Times priznal, že obrovským problémom zostáva zložitá byrokracia. Systém verejného obstarávania je natoľko komplikovaný, že aj zdanlivo jednoduché nákupy, ako napríklad prilby pre pilotov vrtuľníkov, trvajú celé roky.
Situáciu zhoršuje aj nedostatok kvalifikovaného rozhodovania. Do výberu vojenskej techniky často zasahujú civilní úradníci z ministerstva financií, ktorí nemajú vojenské vzdelanie ani praktické skúsenosti. Výsledkom sú nejasne nastavené priority, kompromisy v kvalite a spomínané oneskorenia.
Nemecko pritom už investovalo do modernizácie svojej obrany veľkými nákupmi, ako sú americké stíhačky F-35, transportné vrtuľníky Chinook či izraelský systém protiraketovej obrany Arrow 3, no jeho domáci zbrojársky priemysel naráža na vážne kapacitné obmedzenia. Renomovaní výrobcovia ako Rheinmetall a Diehl otvorene hovoria o neprijateľne dlhých dodacích lehotách. Príkladom sú protivzdušné obranné systémy Patriot, ktoré si Berlín objednal tento rok, no ich dodanie je naplánované najskôr na rok 2028.
Branná povinnosť je na stole
Jedným z hlavných cieľov novej obrannej stratégie je zvýšiť počet profesionálnych vojakov zo súčasných 180-tisíc na 260-tisíc do roku 2035. Realita je však neúprosná. Nemecko čelí demografickému poklesu a záujem mladých o armádu prakticky neexistuje. Naopak, mnohí ju považujú za relikviu minulého storočia.
Aj preto sa čoraz častejšie ozývajú hlasy volajúce po návrate povinnej vojenskej služby. Hoci vláda zatiaľ preferuje dobrovoľný model, podľa analýzy renomovaného inštitútu Ifo bude obnovenie povinnej služby nevyhnutné. Predpokladané ročné náklady by údajne presiahli tri miliardy eur.
Európania stratili obranný inštinkt: Staviť výlučne na drahú techniku sa nemusí vyplatiť
Tanky verzus drony
Kľúčovou otázkou zostáva, ako najefektívnejšie rozmiestniť obranné investície. Spoločnosť Rheinmetall zastáva názor, že je potrebné vrátiť sa ku klasickému modelu vedenia vojny, ktorý kladie dôraz na tanky, delostrelectvo a masovú výrobu munície.
Na opačnej strane spektra stoja moderné obranné startupy a technologické firmy, ako napríklad Helsing, ktoré zdôrazňujú, že budúcnosť vojny sa presúva do digitálneho priestoru. Podľa nich bude rozhodujúcim faktorom informačná prevaha, využívanie umelej inteligencie, autonómnych zbraňových systémov a robustnej kybernetickej obrany.
Ako upozorňuje analytik Guntram Wolff z bruselského think-tanku Bruegel, rýchlosť čerpania financií so sebou nesie aj významné riziká. „Politická snaha o rýchle výsledky môže vyústiť do unáhlených nákupov predraženej alebo zastaranej techniky,“ varuje a dodáva: „Čím viac peňazí je v systéme, tým väčšie je riziko ich neefektívneho využitia.“
Ďalšie dôležité správy
