Je ťažké si predstaviť, že nehostinný arktický región sa stáva novou frontovou líniou v geopolitickom súperení o nové územia. Do oka padol napríklad ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi či jeho čínskemu náprotivku Si Ťin-pchingovi. Zmena klímy a s ňou súvisiace topenie ľadovcov zlepšilo prístupnosť regiónu, ktorý je bohatý na kritické minerály.
Zálusk si naň preto robia aj Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa. Ten počas predchádzajúceho mandátu otvorene spochybnili suverenitu Kanady v Severozápadnom priechode, ktorý sa vďaka lepšej prístupnosti stáva čoraz frekventovanejšou lodnou trasou.
Pre náčelníčku kanadského generálneho štábu obrany Jennie Carignanovú je obrana arktickej oblasti najvyššou prioritou. „Arktída sa mení a už sa nemôžeme spoliehať na to, že nás prostredie ochráni tak dobre, ako tomu bolo v minulosti,“ povedala pre Financial Times. Kanada preto podľa nej musí začať do obrany oblasti investovať oveľa viac peňazí. Kanadská vláda by si mala vstúpiť do svedomia, že nezačala ochranu Arktídy a národnú bezpečnosť brať vážnejšie už skôr, dodal pre Nunatsiaq News odborník na arktickú bezpečnosť Alexander Dalziel.
Novinky v obrane
V reakcii na rastúcu hrozbu v regióne zainvestuje Kanada šesť miliárd kanadských dolárov do nového radarového systému, na vývoji ktorého bude spolupracovať s Austráliou. V polovici marca o tom informoval kanadský premiér Mark Carney. Ottawa chce využiť odborné znalosti Austrálie v oblasti námorného a leteckého prieskumu, a to najmä v regiónoch, kde radarovú detekciu komplikuje zakrivenie Zeme.
Podľa A. Dalziela predstavuje táto širšia spolupráca významnú zmenu v politike kanadskej vlády. Tá totiž z historického hľadiska bývala pri zapájaní zahraničných spojencov do aktivít v arktickom regióne opatrná. Dôvodom bol najmä dlhodobý spor s Washingtonom o kontrolu nad Severozápadným priechodom. Dnes sa ale pri zabezpečovaní kanadskej Arktídy do veľkej miery spolieha na špionážnu alianciu Päť očí. Jej členmi sú okrem Kanady ešte Austrália, Nový Zéland, Spojené kráľovstvo a takisto aj USA.
Arktický radarový systém s dlhým dosahom, ktorý Kanada vyvíja v spolupráci s Austráliou, umožní sledovanie potenciálnych hrozieb od kanadsko-americkej hranice až po polárny kruh. Podľa odhadov by mal byť plne funkčný už v roku 2028. Ďalší radarový systém má pokryť aj najsevernejšie oblasti Severnej Ameriky vrátane Kanadského arktického súostrovia. Dokončený by mal byť najneskôr v roku 2032.
Okrem toho plánuje Ottawa kúpiť 12 ponoriek, osem ľadoborcov a 88 stíhačiek F-35. Ide o súčasť 20-ročného programu na posilnenie obrany v hodnote 73 miliárd dolárov.
Domorodá pomoc
M. Carney informoval, že krajina investuje 420 miliónov kanadských dolárov do zvýšenia vojenskej prítomnosti Kanadských ozbrojených síl (CAF) v Arktíde. Prostriedky pôjdu aj na rozšírenie operácií a výcvikových cvičení v regióne. CAF tak budú lepšie pripravené chrániť kanadskú prítomnosť a suverenitu v Arktíde. Investícia okrem toho umožní užšiu spoluprácu so spojencami NATO.
Kanadský minister obrany Bill Blair oznámil, že krajina posilní v kanadskej Arktíde aj vojenské základne. Konkrétne v mestách Inuvik a Yellowknife v Severozápadných teritóriách (NWT) a hlavnom meste teritória Nunavut. Kanada sa v rámci arktickej obrannej stratégie spolieha najmä na skúsenosti a znalosti pôvodných obyvateľov, ktorí tvoria jednotky Rangerov. Táto jedinečná sieť päťtisíc poloprofesionálnych vojakov je rozmiestnená po celej kanadskej Arktíde, ktorá tvorí 40 percent územia krajiny, no žije v nej iba 150-tisíc ľudí.
Od roku 2007 sa v oblasti každoročne koná operácia Nanook, ktorej názov je odvodený od inuktitutského slova pre ľadového medveďa. Ide o spoločné vojenské cvičenie Kanady a spojencov vrátane Spojených štátov a európskych krajín. Jeho cieľom je „demonštrácia sily“. M. Carney prisľúbil naliať financie aj do projektov ekonomického rozvoja pre pôvodné obyvateľstvo v regióne. Ich súčasťou bude modernizácia elektrární, výstavba nových obytných infraštruktúr a vodnej elektrárne na území Nunavut.
Ďalšie dôležité správy
