Potvrdená nákaza napríklad v potravinárskej firme znamená sťahovanie tovaru z distribúcie a miliónové škody. Aj tí najlepší zamestnanci tak pre zamestnávateľov zrazu predstavujú na jednej strane potenciál ďalšieho rozvoja, na druhej však riziko strát. Riziká je potrebné eliminovať.

V náročnom období, kedy vynútené uzatvorenia mnohých podnikov zobrali ľuďom príjem a oslabili dopyt po väčšine tovarov a služieb, budú šéfovia firiem intenzívne premýšľať ako svoje činnosti ešte viac automatizovať. Robot nepotrebuje spať, môže robiť na tri zmeny, v sobotu i v nedeľu - a bez príplatkov. Robot sa nezdružuje v odboroch, nehundre, nechce dovolenku, neberie si paragraf na ošetrovanie detí. Robot neochorie, ani keby na neho všetci naokolo prskali všetky vírusy a bacily sveta. Robot nekontaminuje várku droždia.

Ohrozené pracovné miesta

Aj podniky, ktorým až doteraz vychádzalo, že zamestnávať pri páse skupiny gastarbeiterov z Ukrajiny, Rumunska či z Mongolska je lacnejšie, ako postaviť plne automatizovanú linku, si teraz do nákladov pripočítajú riziko sťahovania výrobkov z distribučnej siete či potenciálne straty z odstávok kvôli celozávodnej karanténe. Manažmenty budú strategické rozhodnutia revidovať a niektoré zistia, že bude lepšie zamestnávať viac strojov a menej zdravotne a aj inak nespoľahlivých ľudí.

Inak to nebude ani vo firmách v oblasti služieb. Spoločnosti, ktorých zamestnanci teraz pracujú z domova, zisťujú, že vlastne nepotrebujú toľko kancelárskych priestorov a v nich toľko ľudí. Pracovné miesta tých, bez ktorých činnosti na diaľku kancelárska inštitúcia krízu prežila, budú v priebehu prvej vlny úsporných opatrení v najväčšom ohrození.

Na pracovných úradoch pribudnú žiadatelia. Bezradná vláda nakoniec ustúpi v oblasti ochrany pracovníkov, aby firmy neváhali naberať ľudí do trvalého pracovného pomeru. Švarcsystém stratí stigmu nezákonného a opakovaným zákazkám pre SZČO sa začne hovoriť spolupráca s kontraktormi. Nastane "economy of gigs". Opakované pracovné pomery na dobu určitú sa stanú normálne. Tiež sa stane normou kurzarbeit a flexibilné odmeňovanie zamestnancov podľa dĺžky pracovného času, ktorá bude závisieť na aktuálnom objeme zákaziek firmy.

Nie všetci, ktorí prídu o trvalý pracovný pomer, zvládnu prechod do flexibilnejšieho režimu práce. Vypadnú zo systému a budú strácať nádej. Pribudnú štátom dotované rekvalifikačné kurzy. Firmy budú dostávať peniaze na školy, kurzy a tréningy pre zamestnancov, ktorých pracovné miesta zanikli, keď sa zamestnávateľ zaviaže, že týchto pracovníkov opäť zamestná. Zamestnávatelia budú dostávať príspevky na to, aby vytvorili pracovné miesta a odobrali aspoň časť ľudí zo zástupov na úradoch práce.

Čo robiť, keď nie je práca?

Niektorí v neistej dobe, ktorá si vyžaduje pracovnú pružnosť, rezignujú. Uspokoja sa s podporou v nezamestnanosti a sociálnymi dávkami všetkých možných podôb. Útechou im bude presun do virtuálneho sveta počítačových hier. Stanú sa svojím vlastným avatarom a v úlohe vojvodcov či kladných hrdinov budú dobývať nové územia či zachraňovať svet.

Na internete sa zoznámia s miliónmi im podobných a tí im svojou virtuálnou prítomnosťou a občas aj skutočnou konverzáciou budú suplovať sociálny kontakt. Čím dokonalejšie budú herné technológie, tým ťažšie budú pre týchto ľudí vynútené prechody do skutočnej reality, v ktorej sa bez slúchadiel, okuliarov a bez nadprirodzených schopností musia umyť, vyčistiť si zuby, vyjsť po svojich z brlohov, ísť si nakúpiť a urobiť veľa ďalších, pre chorobných hráčov čím ďalej zložitejších úkonov.

Tí šťastnejší nezamestnaní nájdu svoje nové poslanie v osobných službách ako hodinoví manželia, záhradníci, domáci kaderníci, stylisti, manikéri, pedikéri, opatrovatelia detí či nevládnych rodičov. Vznikne nová skupina činností, ktorá by sa dala zahrnúť pod pojem osobní asistenti.

S pomocou sociálnych dávok ľudia zostanú doma a budú starať o niektorého z príbuzných. Starnúca populácia a uvoľňovanie rodinných vzťahov spôsobí rast dopytu po všemožných službách, počnúc donáškou nákupu cez obyčajný ľudský kontakt a pokec až po pomoc s každodennou hygienou.

Renesancia introvertov

Poslednou z dnes vymenovaných domnienok je renesancia introvertov. Tí, o ktorých sa hovorí, že rozmýšľajú viac a trvá im dlhšie, než vyslovia kategorický súd či vykríknu burcujúce heslo, prežívajú súčasné obdobie obmedzovania osobného kontaktu oveľa ľahšie ako extroverti, ktorým publikum zmizlo alebo sa presunulo do virtuálneho sveta sociálnych sietí.

Tá bezmocnosť extrovertov z absencie okamžitej reakcie na povel, vtip či úplný blábol musí byť frustrujúca. Je mi ich ľúto a prajem im, aby sa so svojím nadšeným živým publikom stretli čo najskôr.

Buďte negatívni! Buďte zdraví!

Upozornenie: Text je osobným názorom autora a nie je prognózou alebo investičným odporúčaním. J & T Investičná spoločnosť nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie špekulatívnych informácií uvedených v texte.

Daniel Drahotský
Zdroj: Archív Daniela Drahotského
Doslov autora
Keď pred pár dňami tento text vyšiel v denníku E15, schytal som zaň kritiku pre nadmerný pesimizmus. Nechcel by som sa s nikým hádať o budúcich číslach nezamestnanosti alebo o tom, koľko ľudí rezignuje a stane sa závislými od bezvírusovej virtuálnej reality. Verím, že azda som aspoň s trochou nadhľadu pomohol ukázať, kam až by to mohlo zájsť, keby sme stratili ľudskosť. Z môjho pohľadu je obdobie karantény dobrá skúsenosť. Strávili sme omnoho viac času so svojimi rodinami. Uvedomili sme si, ako sme od seba navzájom závislí, že sme závislí od pomoci niekoho iného alebo, naopak, máme kapacitu niekomu inému pomôcť. Mne osobne urobila veľká radosť tá obrovská vlna solidarity obyčajných ľudí, ktorí čelili chaotickému jednaniu tých, ktorí by nám namiesto vlastných kšeftov v krízovom čase mali poskytovať otvorené informácie a na základe starostlivého vyhodnotenie situácie nás koordinovať. Pamätajme, ako sa šili rúška pre najbližších aj pre úplne cudzích ľudí. Pamätajme, ako sa zbierky na zahájenie výroby pľúcnych ventilátorov alebo rúšok z nanovlákien plnili rýchlosťou svetla. Pamätajme, ako sa tlačili ochranné štítky pre zdravotníkov, ktorí ani necekli, keď ich s holými rukami poslali do boja nie nepodobne, ako poslali černobyľských hasičov skrotiť poškodený reaktor. Pamätajme na túto výnimočnú dobu. Ponechajme si v sebe tú solidaritu a ľudskosť.