Nemecko, zmietané hlbokými štrukturálnymi problémami, dostalo ďalšiu ranu. Ak hlavným cieľom novej zahraničnej politiky USA je Čína, Nemecko nie je ďaleko za ňou.
Kancelár Olaf Scholz sa dlhodobo otvorene prezentoval ako podporovateľ demokratov v americkej prezidentskej kampani, čo neprospelo jeho vzťahu s Donaldom Trumpom. Nie je preto prekvapením, že ho nadchádzajúci prezident zaradil na úplný koniec zoznamu lídrov, keď prijímal ich gratulácie. Napriek tomu, že o telefonát O. Scholz požiadal v stredu, termín dostal až v nedeľu.
Počínanie amerického prezidenta symbolicky vyjadruje jeho vzťah s Nemeckom. Krajinu podľa všetkého čakajú značné obchodné trenice a ďalšie zhoršenie už tak problematického stavu podnikateľského prostredia. To v utorok potvrdil prieskum ZEW, ktorý ukázal, že nálada investorov v novembri nečakane klesla. Ešte horšie skončili nové objednávky, ktoré dosiahli najhoršie úrovne od globálnej finančnej krízy.
„Nedostatok objednávok naďalej bráni ekonomickému rozvoju v Nemecku,“ povedal Klaus Wohlrabe, vedúci prieskumov v Ifo. „Sotva nejaké odvetvie bolo ušetrené". Vo výrobe takmer polovica všetkých spoločností uviedla nedostatočný dopyt.
Po veľkých medializovaných problémoch automobiliek ako Volkswagen sa do problémov dostali aj ich dodávatelia. Prepúšťania ohlásili Schaeffler aj ZF Friedrichshafen. No problémy sa nedotýkajú iba automotivu. V utorok klesli akcie koncernu Bayer na 20-ročné minimá po ohlásení kvartálnych výsledkov. Aj Bayer od začiatku roka prepustil viac ako 5-tisíc zamestnancov. Napriek tomu sa pomer akcií k jeho zisku udržuje na úrovni podobnej ako Volkswagenu, čo naznačuje stratu dôvery investorov.
K príkladom neefektívneho korporátneho kolosu sa zaradila aj najväčšia banka v krajine, Deutsche Bank. Ohlásila prepustenie 111 vyšších manažérov s cieľom nákladových škrtov. Frankfurtská inštitúcia má náklady k príjmom na úrovni 80 percent, čo je hlboko nad trhovým štandardom, ktorý sa pohybuje okolo 50 percent. Cieľom banky je dostať sa na budúci rok k 60 percentám, k čomu prispeje aj zatvorenie 300 pobočiek.
Uvedené príklady naznačujú vysoko neefektívne korporátne riadenie v najväčších nemeckých firmách. Kultúra založená na prílišnom sociálnom vnímaní produkuje vysokú neefektivitu nielen v štátnych, ale aj súkromných inštitúciách. Politika D. Trumpa prinesie radikálne zmeny, ktoré ešte zhoršia existujúci nemecký model a vystavia ho väčšej konkurencii. Nižšie dane v USA a vstupné clá spôsobia, že nemecké firmy, ak budú chcieť expandovať za oceán, tam budú musieť preniesť svoju výrobu.
Únik kapitálu z Nemecka bude pokračovať, pokiaľ krajina nedokáže rásť a nestane sa na globálnych trhoch konkurencieschopnejšia. Zmeniť to je zámer pravdepodobne nového nemeckého kancelára, Friedricha Merza.
Mnohí hovoria o tom, že nemeckým problémom je dlhová brzda, ktorá je kazajkou pre investície do infraštruktúry. Následkom je zaostávanie v digitalizácii, školstve, ale aj vo verejných službách. Niektorí nazvali dlhovú brzdu hlbokým fetišom. Dokonca aj nemecká vláda padla na nedohode ohľadom uvoľnenia dlhovej brzdy.
Svoj hnev voči nej vyjadrili aj lídri v niektorých zo 16 nemeckých spolkových krajín, ktorým je od roku 2020 v podstate zakázaný akýkoľvek deficit. Kai Wegner, starosta Berlína s nedostatkom peňazí, povedal, že Nemecko bolo „zruinované úspornými opatreniami“, píše FT.
Nemecká rada ekonomických expertov uviedla, že súčasné pravidlo je „prísnejšie, ako je potrebné“ a navrhla úpravu 0,35-percentného limitu štrukturálneho deficitu, aby si vláda mohla požičiavať viac v závislosti od celkového pomeru dlhu k HDP v ktoromkoľvek danom roku.
F. Merz sa však k zmene dlhovej brzdy zatiaľ jasnejšie nevyjadril. Kresťanskí demokrati boli vždy fiškálne obozretní a v novej vláde by preferovali Slobodných, ak sa do parlamentu vôbec dostanú. Šéf kresťanských demokratov však dal vedieť, že dlhová brzda nie je jeho prioritou. Je ňou zlepšenie podnikateľskej klímy a uchopenie sociálnych výdavkov.
Hádzať nový dlh do neefektívne fungujúceho stroja je jednoduché, no efekt by bol mizivý. Takto to však dlhodobo funguje na Slovensku a súčasná vláda doviedla systém do dokonalosti, kedy pre nové sociálne výdavky musí viac zdaňovať, čo bude ešte ďalej znižovať ekonomický rast.
Ak sa Berlín chystá zmeniť svoj smer hospodárskej politiky, mala by to spraviť aj Bratislava. Súčasný smer je totiž katastrofou.
Nakoniec nemusí byť náhoda, že nemecká vláda padla v rovnaký deň, ako D. Trump vyhral prezidentské voľby. O. Scholz sa mohol rozhodnúť, že je zodpovednejšie zbaviť politiku starých nánosov a prísť s veľkou zmenou, ktorú krajina potrebuje.
Na takto veľké gesto, zmenu klímy a záujmu o podnikanie sa na Slovensku ešte len čaká. A možno aj dlho bude.
