Clá sú „najväčšia vec, ktorú kedy ľudstvo vymyslelo,“ povedal Donald Trump. Príchod jeho obchodných vojen je takmer istotou. Niektoré krajiny a sektory zasiahnu menej, iné viac. Najviac sa hovorí o negatívnych následkoch na Čínu, Nemecko či Mexiko.
Avšak neuralgickým bodom Trumpovej obchodnej vojny sú automobilky. Už v roku 2018 navrhoval 20-percentné clá na dovoz vozidiel a ich dielov z Európskej únie, Japonska a Južnej Kórei. Je vysoko pravdepodobné, že sa návrh opráši a v nejakej forme tento raz už aj presadí.
V tomto roku Bidenova administratíva zaviedla na čínske vozidlá clá vo výške 100 percent. Mnoho čínskych výrobcov sa však snaží týmto clám vyhnúť prostredníctvom tovární postavených v Mexiku.
Južný sused USA je členom obchodnej dohody USMCA, ktorej hlavná zložka sa týka automobilového priemyslu. Táto dohoda vyžaduje, aby 75 percent dielov vozidla bolo vyrobených v Severnej Amerike. V tom prípade sú clá na dovoz vozidiel do USA nulové.
S pokračovaním dohody USMCA počítalo množstvo svetových výrobcov, ktorí v Mexiku postavili viac ako 20 zahraničných tovární. Víťazstvom republikánov vo voľbách sa však mohli prepočítať. V roku 2026 sa bude USMCA prehodnocovať a politika výroby vozidiel sa pravdepodobne opäť výrazne sprísni.
„Ak sa stanem prezidentom tejto krajiny, zavediem clo 100, 200, 2 000 percent na autá z Mexika,“ varoval D. Trump minulý mesiac. Pri inej príležitosti dodal, že Mexiko nepredá v USA ani jedno auto. Momentálne ich predáva 2,5 milióna kusov. Čo je pre Mexiko horšie, viac ako 80 percent exportu smeruje na sever. Obavy z veľkých ciel na mexické autá prispeli k tomu, že mexické peso skolabovalo od jari o štvrtinu.
Európska únia je menej exponovaná voči americkému automobilovému trhu. Z exportu do USA tvoria autá desatinu, pričom nemecké automobilky sa na tom podieľajú 13 percentami. Ak sa zavedú špeciálne clá na vozidlá, tento podiel môže výrazne klesnúť.
Podľa odhadov analytikov by 10-percentné clá na všetky európske exporty spôsobili pokles HDP v EÚ o zhruba pol percentuálneho bodu. 20-percentné clá by znížili HDP pravdepodobne o jeden percentuálny bod. Ich vplyv by však nebol rovnomerný.
Aj keď objemovo by bol vplyv najväčší na nemeckú ekonomiku, podielovo by zasiahol najmä najväčšieho výrobcu automobilov na obyvateľa na svete, Slovensko. Krajina totiž do USA vyváža až 6-násobne viac, ako dováža, čo je ešte vyšší pomer ako v prípade Číny.
Slovensko do USA vyváža najmä luxusné autá, ktorých výrobu by D. Trump videl najradšej doma. Ak by Volkswagen a Jaguar pristúpili na jeho hru a v USA postavili fabriky, krajina by utrpela najviac zo všetkých producentov vozidiel na svete.
Zvýšenie ciel na automobily o 20 percentuálnych bodov by mohlo výrazne znížiť dopyt po autách vyrábaných na Slovensku. Hoci krajina vyváža do USA tovary v objeme menšom ako štyri percentá HDP, automobily tvoria väčšinovú časť exportu.
Export vozidiel z Nemecka do USA tvorí 0,9 percenta HDP krajiny, čo je relatívne nízke číslo, ktorého zníženie by sa dalo ekonomicky zvládnuť. Mexiko je na tom omnoho horšie a jeho export vozidiel do USA tvorí 2,3 percenta HDP. Ešte horšie je na tom Slovensko s podielom 2,4 percenta.
Na rozdiel od Mexika ale Slovensko nemá možnosť oslabiť svoj menový kurz a prispôsobiť sa situácii devalváciou. Tým, že sa za poslednú dekádu vo svojom ekonomickom modeli nikam neposunulo, krajine hrozia ďalšie ekonomické problémy.
Čím viac bude D. Trump vo svojej obchodnej politike agresívnejší, najmä vo vzťahu k v Európe vyrábaným autám, tým horšie sa to prejaví na slovenskej ekonomike.
