Pred voľbami nikto príliš neriešil obsah predvolebných fráz lídrov OĽaNO. Opakovať ich však po voľbách z pozície ministrov je na pováženie. Buď veria, že ich manipulatívna rétorika dokáže zmobilizovať davy, podobne ako pred voľbami, alebo skutočne nerozumejú, ako zdravotné poisťovne fungujú. Ťažko povedať, ktorý variant je horší.

Nová vláda ani netuší ako je koncipovaný projekt zdravotných poisťovní a čo sa smie a čo nie
Rudolf Zajac

Podľa TASR, minister financií Eduard Heger povedal, že keďže zdravotné poisťovne zápasili o podnikanie, nevidí dôvod, prečo by sa štát mal podieľať na stratách, keď sa súkromné zdravotné poisťovne nechceli podeliť o zisk. "Keď si poisťovne vybrali tú argumentáciu, že si zisky nechávajú, tak potom nech si nechávajú aj straty," dodal.

Keby existoval slobodný trh zdravotného poistenia, tak by mal E. Heger pravdu. Ale neexistuje. Zdravotné poisťovne fungujú na trhu, ktorý nielen štát riadi, ale do neho aj významne prispieva. Poisťovne budú vždy závislé od štátnych príspevkov.

Ako funguje zdravotné poistenie

Výdavky štátu na zdravotnú starostlivosť z rok na rok rastú. Je to spôsobené náročnosťou liečby, starnutím populácie, ale aj vyšším dopytom po zdravotnej starostlivosti.

Tieto výdavky sa financujú z dvoch zdrojov. Prvým zdrojom je zdravotné poistenie, ktoré platí zamestnanec či SZČO zo svojho superhrubého príjmu. Avšak táto suma sama o sebe nestačí.

Za všetkých ostatných prispieva štát. Štátne prostriedky za ekonomicky neaktívnych ľudí sú druhým zdrojom príjmu zdravotných poisťovní. Keď bývalý minister Rudolf Zajac systém nastavoval, platby štátu za svojich poistencov nastavil ako štyri percentá z priemernej mzdy.

Rudolf Zajac o dofinancovaní VšZP
Toto je najstarší problém, spojený so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Napriek tomu, že má najväčší poistný kmeň, vytvára dlhy. Roky panoval názor, že sa zadlžuje, pretože má najdrahší kmeň poistencov. To nie je pravda. Bežní ľudia nevedia, že vybraté poistné sa prerozdeľuje medzi poisťovňami podľa nejakého kľúča. K pôvodným parametrom prerozdelenia, ktorým boli vek a pohlavie (vieme, že najväčšie náklady sú v skupine do 1 roka a potom nad 65 rokov) sa neskoršie pridali ďalšie dva: sociálny status poistenca a najmä náklady na lieky. Od roku 2018 sa doplnilo prerozdeľovanie o nový parameter, a to výška nákladov na poistenca za predchádzajúce obdobie (dva až tri roky) - ide o tzv. viacročné nákladové skupiny. Tým sa podarilo zabezpečiť, že na každého poistenca a jeho choroby sú pripravené rovnaké zdroje nezávisle od toho, v ktorej poisťovni je. Problém zadlžovania všeobecnej je v tom, že hospodári menej efektívne, ak chcete horšie, ako súkromné. To je dané viacerými faktormi. Nakupuje starostlivosť menej výhodne ako súkromné poisťovne, horšie hospodáriť so zdrojmi na financovanie vlastnej prevádzky a podobne. Všeobecne sa dá povedať že hospodári tak, ako každý iný štátny podnik to jest mizerne. Napríklad mohli ste si všimnúť masívnu a nie zadarmo reklamnú kampaň, čo všetko zaplatia poistencom ak k ním prestúpia. Mimochodom opak by bol potrebný, a to razantne znížiť kmeň, pokúsiť sa odpredať časť kmeň ostatným poisťovniam a tak získať dodatočné zdroje. Navyšovanie základného imania je síce možná cesta, štát sa oháňa rozhodnutím Európskeho súdneho dvora, že to nie je neoprávnená štátna pomoc, to sa však týkalo sa to námietky poisťovne Dôvera, keď štát vrazil dve miliardy korún na takzvané zlučovanie štátnych poisťovní a to Spoločnej a Všeobecnej zdravotne. Neoprávnená štátna pomoc je to prinajmenšom preto, že z peňazí daňových poplatníkov sa financuje iba jeden subjekt, štátna poisťovňa. Ako k tomu prídu skoro dva milióny poistencov súkromných poisťovní, keď ich poisťovne pre svojich poistencov nedostanú nič? V podstate sa musia cítiť poškodení a to aj sú. Podľa zákona o štátnom rozpočte Na rok 2020 bol poistné hradené štátom za svojich poistencov znížené zo 4 percent (z priemernej mzdy roku 2018) na 3.4 percenta, čo reprezentovalo zhruba 300 miliónov EUR. Po vypuknutí pandémie Covid II sa novelizoval štátny rozpočet, ale nová vláda nevrátila úhradu za poistencov štátu späť aspoň na 4 percentá, pričom zvýšené náklady majú všetky poisťovne, nie len štátna. Celá táto záležitosť ukazuje na fakt, že nová vláda ani netuší ako je koncipovaný projekt zdravotných poisťovní a čo sa smie a čo nie. Má to o to ľahšie, že súkromné poisťovne sa dostali pod tlak už od počiatku vlády Roberta Fica a ani teraz nie sú schopné relevantne argumentovať, pretože nechuť k ním pretrváva aj v tejto vláde, teda v tom sa od Fica nelíšia. Možno v súkromných poisťovniach ja tá tretina obyvateľov, ktorá tak strašne sklamala premiéra.

Odvtedy táto suma vytrvalo klesá, čo až doteraz nebolo zásadným problémom. Dôvodom bol rast ekonomiky, ktorý zvyšuje počet zamestnaných ako aj výšku priemernej mzdy, čo znamená rastúci objem zaplatených odvodov. Štát si tak mohol dovoliť platiť o čosi menej. Napriek tomu sa celkový balík smerujúci do zdravotníctva neustále zväčšoval.

Ako nefunguje zdravotné poistenie

Problémom je, že sa rozpočet plynúci do zdravotníctva sa zväčšuje nepredvídateľne. Nikto nevie, koľko prostriedkov pritečie v existujúcom roku, nieto ešte v roku budúcom. Platby za poistencov štátu sa stali nástrojom vypĺňania dier, ktoré v systéme po roku, najmä z dôvodu deficitov štátnych nemocníc, ostanú. Žiadne plánovanie, iba hasenie požiarov.

Tie najväčšie diery však vznikli v tomto roku vznikli práve v spojení s Covidom, ktorý naštartoval rast nezamestnanosti, pokles miezd a počet ľudí na PN či OČR. To všetko malo vplyv na výšku zdravotných odvodov. Jednoducho, v dobrých časoch príjmy zo zdravotných odvodov rastú nad očakávania a v zlých rokoch klesajú pod očakávania.

V každom prípade je systém nastavený tak, že rola štátu je pri financovaní zdravotníctva kľúčová. Podľa toho, koľko štát platí za svojich poistencov, rastie alebo klesá aj objem zdrojov prúdiacich do zdravotníctva nad rámec zdravotného poistenia.

Ak chceme mať stabilné zdravotníctvo, musíme mať aktívny štát, ktorý si stanoví ciele, koľko prostriedkov chce do zdravotníctva investovať. V programovom vyhlásení vlády je napísané, že štát bude zvyšovať objem prostriedkov v zdravotníctve o 0,3 percent HDP ročne. Ak to má platiť, je úplne zrejmé, že štát musí dofinancovávať zdravotníctvo nezávisle od stavu ekonomického cyklu.

Ministrovo zjednodušenie

Či je to klamstvo alebo neznalosť, ťažko povedať. Isté však je, že pokiaľ by minister nechal poisťovne, aby žili iba z odvedeného poistného, stalo by sa, že by kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti kolísala z roka na rok.

V ekonomicky slabých rokoch by poisťovne museli znižovať rozsah svojej zdravotnej starostlivosti, čím by utrpeli nielen pacienti, ale aj poskytovatelia starostlivosti. V dobrých rokoch by na výkonoch tiež šetrili, keďže by si budovali rezervy. To asi nechce nikto.

Búrka v koalícii

Vložiť 300 miliónov na konto VšZP je bezprecedentný krok, ktorý okrem iného útočí aj na princípy uvedené v programovom vyhlásení vlády. Píše sa v ňom totižto: „Pravidlá budú platiť pre všetky subjekty systému rovnako, bez ohľadu na vlastníctvo“.

Porušenie základných princípov programového vyhlásenia vlády a princípov fungovania konkurenčného trhu vníma aj predsedkyňa Výboru NR SR pre zdravotníctvo, Jana Bittó Cigániková.

„Považujem to za fatálne zlý krok, ktorý spôsobí obrovské systémové výpadky na jednej strane a nadmerné plytvanie štátnej poisťovne na strane druhej. Chuť koaličných partnerov dotovať z daní všetkých občanov len štátne, často menej efektívne inštitúcie, je pre mňa nepochopiteľná,“ dodáva poslankyňa za stranu Sloboda a Solidarita. Podľa jej názoru ministri zo strany SaS nebudú za návrh hlasovať.

Jana Cigániková (SaS)

Považujete predložené navýšenie základného imania VšZP v uvedenej výške za správny krok?

Považujem to za fatálne zlý krok, ktorý spôsobí obrovské systémové výpadky na jednej strane a nadmerné plytvanie štátnej poisťovne na strane druhej. Chuť koaličných partnerov dotovať z daní všetkých občanov len štátne, často menej efektívne inštitúcie, je pre mňa nepochopiteľná. 

Neohrozí takýto krok fungovanie konkurenčného trhu zdravotných poisťovní?

Samozrejme, že ohrozí. Ale veď presne o to kolegom ide. Netaja sa tým, že túžia po tom, aby poistenci nemali na vyber. Ja som však presvedčená, že ak odstránime konkurenciu a teda aj hrozbu, že nespokojný klient má kam odísť, tak absolútne odstránime motiváciu štátnych inštitúcii zlepšovať sa. Za rovnako škodlivé považujem odstránenie zrkadla, ktoré súkromníci štátu nastavujú v podobe lepších výsledkov a prílevu stále viac klientov, pričom podnikajú v rovnakom legislatívnom prostredí avšak bez výraznej legislatívnej a finančnej podpory štátu. 

Nepovažujete za lepší krok riešenia problémov v zdravotníctve navýšenie platby za poistencov štátu?

Áno, som presvedčená, že peniaze, ktoré štátu odviedli poistenci všetkých troch poisťovní by mali byt prerozdelené spravodlivo medzi ich poistencov a nie dané všetky len do najmenej efektívnej statnej pozitívne s najväčším odlivom poistencov. Veď prečo asi tí ľudia odchádzajú. To je jednoznačná vizitka. 

Budú hlasovať vaši ministri za podporu tohto kroku?

Som si istá, že nebudú. 

 

Kritiku krokov ministerstva zdravotníctva priniesla aj expertka za zdravotníctva Andrea Letanovská zo strany Za ľudí. Podľa nej bola reakcia ministerstva náhodná a nie dobre pripravená. Pre DenníkN vyjadrila úvahy o možnom odstúpení ministra.

Ak by si ministri OĽaNO presadzovali ďalej svoju agendu nezávisle na názoroch a postojoch odborníkov z iných strán, mohlo by prísť v koalícii k väčšiemu napätiu. A to iba pol roka po voľbách.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO)
Neprehliadnite

Diletantstvo a arogancia ministra Krajčího ohrozujú zdravotnú starostlivosť pre 40 % populácie