Kredibilita Slovenska v posledný májový týždeň výrazne utrpela. Všetko sa začalo vyjadrením nového nemeckého kancelára Friedricha Merza, ktorý naznačil možné kroky voči Slovensku. „Je to menšina, ale nemôžeme nechať malú menšinu, aby ohrozila smerovanie celej Európskej únie,“ uviedol. „Napríklad krajiny, ktoré nejdú v súlade s kurzom EÚ, ktoré nedodržiavajú pravidlá, ktoré porušujú princípy právneho štátu, možno konfrontovať prostredníctvom konaní o porušení zmluvy. A vždy existuje možnosť pozastaviť im prístup k európskym fondom. V prípade Maďarska sa to už stalo,“ dodal nemecký kancelár.
Vojna s Nemeckom
Brusel zablokoval Maďarsku takmer 22 miliárd eur. Ak by podobný osud postihol Slovensko, krajina by prišla takmer o jediný zdroj investícií, keďže v poslednej dekáde vláda postupne nahradzovala vlastné výdavky európskymi peniazmi. A tých nebolo málo. Od vstupu do EÚ v roku 2004 za ostatných 20 rokov krajina získala z európskych peňazí zhruba 40 miliárd eur, pričom do spoločnej kasy prispela sumou zhruba 14 miliárd. Strata týchto zdrojov by spôsobila veľké manko, ktoré zaplátať by v čase konsolidácie prakticky nebolo možné.
Nemeckému kancelárovi sa niet čo čudovať. Európska únia sa nachádza v najťažšej situácii od svojho vzniku, keď bojuje s rýchlorastúcim domácim populizmom, ktorý ohrozuje jej stabilitu aj pozíciu vo svete. Ak má projekt prežiť v čase veľkých geopolitických neistôt, ktoré zosobňujú ruský aj americký prezident, Európa potrebuje byť omnoho silnejšia a jednotnejšia. Slovensko a Maďarsko túto jednotu narúšajú. A nielen v očiach európskych politikov. Mienkotvorné zahraničné médiá počas mája Slovensko vyčlenili do rovnakej pozície európskych politických vyvrheľov ako Maďarsko. V priebehu mesiaca sa imidž krajiny najmä pod vplyvom cesty Roberta Fica do Moskvy radikálne zhoršil.
Pre Nemecko, ako najväčšieho prispievateľa do Európskych kohéznych fondov, nemá logiku, aby smerovalo miliardy eur do krajín, ktoré robia politiku v priamom rozpore s jeho víziou. V absolútnych číslach Nemecko len v roku 2023 prispelo do EÚ sumou 30 miliárd eur, čo predstavuje takmer štvrtinu celkového rozpočtu Únie. V čistom prispieva krajina zhruba 200 eurami na obyvateľa ročne. Z pohľadu nemeckých politikov je čoraz ťažšie tieto výdavky pred verejnosťou v chabej ekonomickej situácii obhájiť.
A bude to ešte ťažšie, ak slovenskí politici budú označovať Nemecko ako „Tretiu ríšu“ a jej kancelára ako „Führera“. Už teraz je európsky rozpočet pod veľkým tlakom a predstavitelia slovenskej vlády eskalovaním situácie znižujú šancu na prísun európskych peňazí pri prebiehajúcich rokovaniach o novom rozpočte. Slovensko si vlastnou politikou zmenšuje fiškálny priestor.
Vojna s Bruselom
Každý bojuje s nedostatkom financií, aj Európska únia. Je prirodzené, že sa snaží maximalizovať hodnotu výdavkov. Po tom, ako sa na Slovensku objavila nová korupčná kauza haciend pri Nitre, prirodzene nasledovala kontrola europoslancami. Existuje silné podozrenie, že peniaze z európskych dotácií do cestového ruchu končili u ľudí blízkych vládnej strane. Po posledných zmenách v činnosti a štruktúre slovenských orgánov činných v trestnom konaní je v záujme samotného Slovenska, aby sa akékoľvek podozrenia z korupcie rýchlo prešetrili. Nastal však pravý opak.
Slovenskí vládni politici označili činnosť komisie za hybridnú hrozbu, šéfa výboru za nájomného politického vraha a aby toho nebolo málo, šéf výboru Tomáš Zdechovský sa sťažoval, že ho sledovala tajná služba. Po nenávistných vyjadreniach slovenských politikov sa na jeho osobu na sociálnych sieťach spustila taká silná vlna hejtu, že mu hrozili smrťou. Slovenskí politici svojím správaním potvrdili, že kontrola moci sa na Slovensku stáva neakceptovateľným pojmom.
Následkom nemusí byť len možnosť zastavenia dotácií pre poľnohospodárov. Oveľa horšie konzekvencie budú reputačné. Nejde len o zahraničné smerovanie, korupciu a autokratické skony. Hlavnou politickou zbraňou vládnych politikov sa stalo vytváranie nepriateľov a neustály útok na nich. Na sociálnych sieťach v posledných týždňoch k dlhodobému hejtu Bruselu pribudol aj hejt Berlína. Je pravdepodobné, že tieto tendencie podporuje prokremeľská propaganda snažiaca sa o návrat sféry vplyvu Ruska do východnej a strednej Európy.
Ide pritom o paradox. Výsledky jarného prieskumu Eurobarometra ukázali, že podpora EÚ medzi európskou populáciou dosiahla najvyššie úrovne od roku 2007, keď až 52 percent Európanov dôveruje EÚ a Európskej komisii. Slovensko v tom nie je výnimkou s rovnakým podielom 52 percent respondentov. Naopak, domácej vláde dôveruje len 31 percent Slovákov. Podľa výsledkov prieskumu tak omnoho väčšiu dôveru zažíva Brusel ako Bratislava.
Najväčšou obavou Slovákov nie je vojna na Ukrajine, ale domáca ekonomická situácia. Kým vyše polovica Európanov hodnotí ekonomickú situáciu ako dobrú, na Slovensku je to len 20 percent. Ide o najnižšie číslo v celej EÚ vrátane Grécka či Bulharska. Rekord drží Slovensko aj v očakávaní ekonomickej situácie v najbližšom roku, keď dvaja z troch Slovákov očakávajú ďalšie zhoršenie situácie. Je to suverénne najviac v celej EÚ.
Najnižšie priečky
A nejde len o obyvateľstvo. Firemný sektor vníma situáciu ešte citlivejšie. Národná banka Slovenska vypočítala, že čistý zisk firiem v minulom roku klesol o 17 percent. Kým v mnohých ostatných krajinách zisky firiem rastú na nové rekordné úrovne, na Slovensku firmám dramaticky klesajú nielen zisky, ale aj tržby. Pokles tržieb firiem o zhruba 10 percent v časoch vysokej inflácie je doslova ekonomická katastrofa. Dôvodom je prudký nárast nákladov firiem spojený s negatívnou politikou vlády aj situáciou na trhu práce.
Nie je prekvapením, že mnohé firmy prehodnocujú záujem investovať na Slovensku. Mediálne zarezonovali výsledky prieskumu medzi európskymi investormi, kde viac ako tretina firiem uviedla, že by na Slovensku už neinvestovala. Alarmujúce sú aj ďalšie zistenia. Za dobrú považuje hospodársku situáciu na Slovensku iba tri percentá firiem. Hrozivé je najmä porovnanie s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy, kde sa Slovensko prepadlo na najnižšie priečky v daňovom zaťažení aj boji proti korupcii. Následkom je prudký pokles očakávaných investícií na Slovensku pri ich simultánnom raste v iných krajinách.
Banánová republika
Vo svetových médiách koncom mája však už nerezonovali spory slovenských politikov s Berlínom ani Bruselom. Rezonoval nimi Peter Kažimír. Titulky o odsúdenom guvernérovi NBS zaplavili Bloomberg, Reuters aj Financial Times. Hoci vládni politici argumentujú, že odsúdenie nie je právoplatné a sudca je „politicky aktivizovaný“, odsúdenie jedného z najvýznamnejších predstaviteľov Slovenska v zahraničí je ďalšou silnou ranou dôveryhodnosti Slovenska.
Zotrvanie P. Kažimíra na svojej pozícií– bez ohľadu na skutkový stav veci – výrazne naštrbuje dôveru v Národnú banku Slovenska, Európsku centrálnu banku aj Slovensko ako také. V krajine, kde si ctia dobré meno inštitúcie, ktorú jednotlivec zastupuje, už samotné vznesenie obvinenia je dostatočným dôvodom na to, aby obžalovaný zo svojej funkcie odstúpil. Ak to nespraví ani po rozhodnutí súdu, ide doslova o blamáž.
Kým Slovensko si na nevyberavú politickú vojnu s opozíciou či Bruselom zvyklo, vojna s Berlínom je nová. Dostáva ním geopolitický rozmer, ktorý bude ďalej ovplyvňovať rozhodovania domácich aj zahraničných investorov.
Podľa prieskumu Nemeckej obchodnej komory majú nemecké firmy na Slovensku najhoršie podnikateľské očakávania za všetkých krajín Európy, nielen EÚ. Ako jediné sú záporné. Pritom aktuálne prebieha ďalšie prudké zhoršovanie situácie pre konsolidáciu, nedôveru v právny štát či zahraničnopolitickú orientáciu krajiny. Pozitívny imidž Slovenska budovaný dekády sa rozpadáva bleskovou rýchlosťou.
Vláda však hrá logickú hru – za katastrofálny stav domácej ekonomiky je potrebné nájsť vinníka. Má ním byť Brusel, Kyjev aj opozícia. Útoky na ne sú čoraz tvrdšie a agresívnejšie. Strata kontroly nad realitou zvyšuje šancu, že vláda použije akékoľvek kroky na to, aby posilnila svoj naratív a udržala si pozíciu. Banánová republika sa dostáva na dohľad.
