Budúcnosť nepočká ani Slovensko. Mnohé päťmiliónové krajiny ušli jeho osudu

Slovenský predseda vlády Robert Fico má zaručený recept. „Bola otázka, prečo som sa stretol s generálnym tajomníkom Komunistickej strany Vietnamu. No lebo sa majú dobre. Majú len jednu stranu a my ich máme sto. To je ten podstatný rozdiel a krajina potom aj inak vyzerá a funguje,“ uviedol nedávno pri úvahách, že by bolo na Slovensku potrebné zredukovať počet politických strán. 

Vietnam skutočne zažil takmer rozprávkový príbeh. Za posledných 40 rokov sa HDP na obyvateľa zvýšil 18-násobne. Za posledných pätnásť rokov pritom krajina rástla tempom priemerne šesť percent ročne, čím prekonala Indiu aj Čínu. Hočiminovo Mesto, bývalý Saigon, sa pýši čerstvo postavenými mrakodrapmi dominujúcimi delte rieky Mekong a novými značkovými obchodmi. Napriek týmto pozitívam Vietnam narazil na limity doterajšieho rastového modelu a stojí pred potrebou radikálnej reformy. Uvedomuje si to aj vládnuca komunistická strana a jej nový vodca Tô Lâm. 

Vietnam vyrába

Po devastačnej občianskej vojne trvajúcej 20 rokov a následnej dekáde radikálneho komunizmu bolo odkiaľ rásť. Aby sa vyhli osudu Sovietskeho zväzu, komunistický Vietnam aj Čína transformovali socialistické hospodárstvo na štátny kapitalizmus. Komunizmus ostal doménou iba v politickej oblasti. Stabilné politické prostredie a extrémne lacná pracovná sila priniesli do krajiny továrne veľkých nadnárodných firiem. Vietnam sa stal výrobňou telefónov, čipov a inej elektroniky či textilu a obuvi. Fabrika Samsungu pri hlavnom meste Hanoj zamestnáva 160-tisíc pracovníkov, ktorí vo veľkej miere skladajú telefóny ručne. Až 90 percent výrobnej kapacity v priemysle si totiž nevyžaduje žiadne alebo iba minimálne zručnosti. A to nie je ideálny scenár.