Jednou z obľúbených domnienok nemeckých liberálnych i konzervatívnych politikov je, že za zhoršenie hospodárskych výsledkov krajiny môže pracujúca trieda a jej klesajúca morálka. Aj podľa nového kancelára Friedricha Merza musia Nemci zvýšiť počet odpracovaných hodín, ak má ich domovina opäť prosperovať. Túto tému dokonca zaradil medzi svoje hlavné priority v otázke oživovania stagnujúcej nemeckej ekonomiky, ktorá už päť rokov nerastie. Opatrenia, ktoré má na výber, sa ale u obyvateľov nemusia stretnúť s pochopením.
Kancelár zvyšuje nároky
Ak chce F. Merz oživiť slabnúcu nemeckú ekonomiku, musí najprv vyriešiť prekvapujúci paradox – zamestnanosť je v krajine na historickom maxime, no jednotliví Nemci nikdy nepracovali menej. Do roku 2035 má pritom do dôchodku odísť 4,8 milióna starších pracovníkov, čo predstavuje deväť percent celkovej pracovnej sily.
Koalícia pod vedením F. Merza tak musí presvedčiť mladšie generácie, aby v mene podpory najväčšej ekonomiky Európy obetovali aspoň časť voľného času. „V tejto krajine musíme opäť pracovať viac a predovšetkým efektívnejšie. Štvordňovým pracovným týždňom a rovnováhou medzi osobným a pracovným životom si prosperitu neudržíme!“ vyhlásil v máji.
Odvtedy si Nemci spytujú svedomie a snažia sa prísť na to, či sú naozaj národom lenivcov. Ich pochybnosti pritom umocnila najmä nedávna štúdia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Podľa nej totiž odpracovali v priemere najmenej hodín spomedzi obyvateľov ostatných vyspelých ekonomík. Nemci pracujú len 1 343 hodín ročne na osobu, zatiaľ čo Francúzi 1 500, Poliaci 1 803 a Gréci 1 897 hodín. Priemerný počet odpracovaných hodín na zamestnanca v roku 2024 v Nemecku klesol na historické minimum.
Riaditeľ výskumného pracoviska IAB Bernd Fitzenberger ale s týmito závermi nesúhlasí. Nemecký trh práce podľa neho rozhodne netvorí národ lenivcov. Samotná OECD upozornila, že jej analýzu je vhodné používať len na časové porovnanie z dôvodu rozdielnych zdrojov a metód výpočtu medzi jednotlivými krajinami.
Podľa B. Fitzenbergera dosiahli počet zamestnaných osôb a celkový objem odpracovaných hodín v Nemecku v roku 2024 rekordné hodnoty. Sčasti vďaka migrácii, keďže počet zahraničných pracovníkov sa za posledné desaťročie takmer zdvojnásobil na 6,3 milióna. Prácu majú štyria z piatich Nemcov v produktívnom veku, čo je jedna z najvyšších mier zamestnanosti medzi bohatými krajinami. „Celkovo Nemci pracujú viac než kedykoľvek predtým,“ oponoval B. Fitzenberger v článku Financial Times.
Vláda má z čoho vyberať
Osemhodinový pracovný deň je v Nemecku normou už od roku 1918. Nová spolková vláda pod vedením kancelára F. Merza rozmýšľa, že tento model zmení. Nechce viac pracovné hodiny stanovovať podľa dňa, ale týždňa. Teoreticky by tým vydláždila cestu štvordňovému pracovnému týždňu. Má to však háčik. Súčasťou navrhovaného štvordňového pracovného týždňa by bol dlhší pracovný čas a rovnaká pracovná záťaž ako v prípade súčasného modelu.
Zavedenie týždenného pracovného času by znamenalo, že namiesto piatich osemhodinových dní by ľudia pracovali štyri dni po desať hodín. Celkové množstvo času odpracovaného za týždeň by sa tak nezmenilo a stále zodpovedalo 40 hodinám.
Keďže počas nasledujúceho desaťročia z trhu práce vypadne generácia baby-boomerov, krátke pracovné týždne môžu ešte viac prehĺbiť nedostatok pracovnej sily, s ktorým už teraz bojujú viaceré nemecké odvetvia vrátane zdravotníctva, školstva či strojárstva. Obmedzená ponuka talentov by mohla ubrať až 0,6 percentuálneho bodu z už aj tak slabého ročného rastového potenciálu krajiny. Nemecko sa pritom v rámci plátania medzier viac nebude môcť spoliehať výlučne na pracovníkov-migrantov, keďže podpora imigrácie v spoločnosti klesá.
Mnohí experti sa preto domnievajú, že jediným riešením je zvrátiť trend skracovania pracovného času. Prezident mníchovského inštitútu Ifo Clemens Fuest navrhuje zrušiť po vzore Dánska jeden štátny sviatok a uvoľniť tým viac pracovnej sily. Podľa jeho odhadov by takýto krok mohol generovať dodatočných osem miliárd eur HDP ročne. Ďalší experti navrhujú skresať daňové opatrenia, ktoré demotivujú ženy od nástupu do práce, či zvoľniť uznávanie zahraničných kvalifikácií.
Pri rozširovaní pracovnej sily by mohli Nemecku pomôcť najmä ľudia pracujúci na čiastočný úväzok. Podľa štatistického úradu sa ich podiel od začiatku 90. rokov vyše zdvojnásobil na 30 percent pracovnej sily, a to prevažne vďaka ženám.
Ďalšou, politicky omnoho citlivejšou možnosťou by bolo zvýšiť zamestnanosť medzi staršími pracovníkmi bez zmeny dôchodkového veku. Ten je aktuálne stanovený na 67 rokov. Vláda už prišla s konceptom „aktívneho dôchodku“, v rámci ktorého by pracujúci seniori dostávali od dane oslobodený mesačný plat až do výšky dvetisíc eur.
Ekonomickí odborníci privítali, že nová vláda neignoruje rastúci problém zmenšujúcej sa pracovnej sily. „Jej nápady sú však zatiaľ príliš vágne,“ upozornil profesor ekonómie Andreas Peichl. Potenciálne stimuly budú podľa neho s veľkou pravdepodobnosťou neefektívne, veľmi drahé alebo byrokraticky náročné.
Ďalšie dôležité správy
