Rekordná časť mladých ľudí si vedome vyberá život mimo systému vzdelávania aj zamestnania. Zaraďuje sa tak do tzv. skupiny NEET – teda „not in employment, education, or training“. Namiesto získania kvalifikácie alebo nástupu do zamestnania volí generácia Z pasívny spôsob života: zostáva doma, nepracuje, neštuduje a nesnaží sa ani rekvalifikovať.
Podľa Medzinárodnej organizácie práce spadala v roku 2023 do kategórie NEET približne pätina ľudí vo veku od 15 do 24 rokov na celom svete. Prieskum PwC dokonca ukázal, že až štyria z desiatich zástupcov tejto generácie sú ochotní opustiť prácu a prežívať radšej z dávok v nezamestnanosti.
Až 11,3 percenta mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov minulý rok na Slovensku nepracovalo, ani sa nevzdelávalo, vyplýva z dát Eurostatu. Na podobnej úrovni je tento ukazovateľ u nás už takmer dva roky a veľmi sa nelíši od európskeho priemeru na úrovni 11 až 12 percent. Viac než lenivosť je podľa personalistov z Grafton Recruitment dôvodom to, že príslušníci generácie Z sú pri hľadaní práce vyberaví. Žijú totiž obklopení obrovským množstvom informácií a sú zvyknutí na svet sociálnych médií, kde sa všetko mení veľmi rýchlo.
Generácia Z vedome odmieta šéfovanie, preferuje pohodu. Firmy by to mali brať ako výstrahu
Odborníčka z personálnej agentúry Grafton Jitka Kouba pripomína, že vo vzťahu k práci majú pomerne vysoké očakávania a hľadanie ideálneho zamestnania im trvá dlhšie. „Ak mladý človek ostane v prvom zamestnaní pridlho, nenazbiera skúsenosti a v jeho životopise to nebude vyzerať dobre. Z pohľadu personalistov je zmena práce u mladej generácie každé dva-tri roky úplne v poriadku.“
Niektoré výskumy naznačujú, že ani pri nástupe do zamestnania by si súčasná generácia mladých vlastné bývanie nemohla dovoliť. Pre mnohých sa tak budúcnosť javí ako príliš nákladná a vzdialená. Dvadsiatnici zarábajú menej, majú vyššie dlhy a častejšie nesplácajú záväzky ako mileniáli v ich veku.
Napriek nižším príjmom čelia mladí ľudia vyšším nákladom na základné životné potreby ako potraviny, palivá či bývanie. Ceny nehnuteľností od prelomu tisícročia rástli viac než dvojnásobným tempom oproti mzdám. Aj preto mnohí zástupcovia generácie Z stratili motiváciu šetriť či vôbec pracovať. Ako to zhrnul jeden z nich pre Fortune: „Sústredím sa len na prítomnosť, pretože budúcnosť je depresívna.“
Aj tretia kapitola života môže byť rovnako vzrušujúca ako prvá. V čom tkvie to tajomstvo?
Na rozdiel od mileniálov nemá generácia Z potrebu neustále sa presadzovať, budovať kariéru alebo sa pre prácu obetovať. Skôr než povýšenie preferuje duševnú pohodu, stabilitu a rovnováhu medzi prácou a životom. Často sa uspokojí s menej náročnými pozíciami bez nadčasov, nočných zmien či veľkej zodpovednosti.
Zároveň sa mladí vyhýbajú kancelárskym zamestnaniam. Medzi najžiadanejšie pozície medzi absolventmi patria profesie v školstve, ktoré síce nie sú lukratívne, ale ponúkajú viac dovolenky. Mladí bez vysokoškolského vzdelania zas nachádzajú uplatnenie v remeslách, kde počet záujemcov rekordne stúpa.
- Rastúca psychická záťaž
S rastúcou nezamestnanosťou mládeže ide ruka v ruke aj zhoršovanie ich duševného zdravia. Generácia Z prežíva takmer dvojnásobnú mieru stresu než mileniáli v ich veku. Viac než tretina mladých vo veku 18 až 24 rokov trpí niektorou z častých duševných porúch, ako sú úzkosť, depresia či chronický stres.
Zamestnaní mladí ľudia navyše čerpajú podstatne viac práceneschopnosti než príslušníci generácie X pred dvadsiatimi rokmi. Podľa think-tanku Resolution Foundation je „nezamestnanosť mladých z dôvodu zdravotného stavu reálnym a narastajúcim problémom“.
Ďalšie dôležité správy
