Rozpočet EÚ čaká veľké prekopanie. S rastúcim geopolitickým napätím a vojnou za východnou hranicou chcú členské štáty zvýšiť výdavky na obranu. Európska komisia preto navrhuje zlúčiť viaceré rozpočtové kapitoly do jedného spoločného fondu – z ktorého by sa dali peniaze flexibilne presúvať tam, kde je práve najväčšia potreba. No jednou z najväčších položiek, ktorá by sa ocitla v tejto „spoločnej kase“, je poľnohospodárstvo. Konkrétne 387 miliárd eur, ktoré sú dnes vyčlenené na spoločnú poľnohospodársku politiku.
To vyvoláva odpor farmárov aj varovania z najvyšších miest. Poľnohospodársky komisár Christophe Hansen hovorí jasne: potravinová bezpečnosť nie je druhoradá.
Komisár varuje, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) čítajúca stovky miliónov eur je pilierom potravinovej bezpečnosti v EÚ – a nie rezervou pre zbrojárske ambície.
Nejasné preskupenie peňazí
„Ťažko postavíte kontinent na prázdnom žalúdku,“ odkázal Ch. Hansen pre Financial Times. „Súčasná geopolitická situácia nám jasne ukazuje, aká dôležitá je potravinová sebestačnosť – najmä ak sa chceme vyhnúť vydieraniu zo strany tretích krajín.“
Nápad preskupiť finančné zdroje z poľnohospodárstva do obrany môže naraziť. Farmári bijú na poplach. Najväčšie poľnohospodárske združenie Copa-Cogeca hovorí o „jednoznačnom znepokojení naprieč celým sektorom“ a požaduje nielen zachovanie, ale aj zvýšenie rozpočtu SPP – ideálne viazané na infláciu.
Krajiny s hlasnou farmárskou základňou, ako napríklad Írsko, už avizovali odpor, ak by spoločný fond mal pohltiť aj agrodotácie.
Ch. Hansen pripúšťa, že zdieľaný fond by mohol priniesť „viac synergií“, čo „by mohlo byť prospešné“. No zároveň dodáva: „Je priskoro hovoriť o veľkosti SPP, kým sa štáty nedohodnú, koľko sú ochotné prispievať.“
V jednom má však jasno: „Poľnohospodárstvo potrebuje vlastný, primeraný rozpočet. A ak od farmárov chceme viac – či už ide o znižovanie emisií alebo podporu biodiverzity – musíme za to aj zaplatiť.“
Farmárske organizácie zároveň tvrdia, že únia už teraz kladie na ich plecia príliš veľa zelených podmienok. Dotácie síce dostávajú podľa hektárov, ale musia za ne plniť environmentálne povinnosti. Práve tie vlani vyvolali vlnu protestov naprieč EÚ.
Výsledok? Komisia cúvla. Povolila výnimky z povinnej rotácie plodín. Tento týždeň prišiel Brusel s ďalším ústupkom – ekologickí farmári by mali byť oslobodení od časti environmentálnych povinností a celková administratíva sa má zjednodušiť.
Farmári sa však neobávajú len regulácií. Minulý rok masívne protestovali aj proti lacným dovozom z krajín, kde neplatia rovnaké pravidlá. Ch. Hansen v tejto veci trvá na svojom: v prípade akýchkoľvek obchodných dohôd s USA budú európske štandardy nedotknuteľné. „Otvorenie trhu pre mäso s rastovými hormónmi je politicky výbušné.“
Obchodné spory a kolízia štandardov
USA, kde sa rastové hormóny používajú u približne 80 percent hovädzieho dobytka, považujú zákaz EÚ za vedecky neopodstatnený a za obchodnú prekážku. Tento rozpor viedol k dlhodobým obchodným sporom, rozhodnutiam WTO proti zákazu EÚ a odvetným clám zo strany USA. Pre európskych a britských farmárov a spotrebiteľov by prijatie mäsa s hormónmi znamenalo kompromis v doterajších potravinových štandardoch a potenciálne oslabenie dôvery verejnosti. Európski farmári sa obávajú, že povolenie dovozu mäsa s rastovými hormónmi by znížilo ich konkurencieschopnosť, pretože použitie hormónov urýchľuje rast dobytka a znižuje výrobné náklady, čo vedie k lacnejšiemu mäsu na trhu.
Poľnohospodársky komisár však priznáva, že o európske poľnohospodárstvo je vo svete záujem. Príkladom sú rokovania s Japonskom či ďalšími krajinami. „Európsky trh je silný. Možno nie najväčší, ale rozhodne platí viac než iné.“
Koniec 40-hodinovky? Španielsko skúša menej práce bez zníženia výplaty
